Príčiny štvrtej krízy na taiwanskej úžine

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Urgentne upraviť
 Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie.
Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí!
Dátum označenia je 23. 2. 2024, k zmazaniu dôjde 8. 3. 2024.

Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam:

{{Urgentne upraviť autor|Príčiny štvrtej krízy na taiwanskej úžine}} --~~~~
Mapa Číny a Taiwanu.

Štvrtá kríz na taiwanskej úžine je ozbrojený konflikt medzi Čínou a Taiwanom, ktorého cieľom je znížiť pokusy Taiwanu o presadenie politiky "jedna Čína, jeden Taiwan". Štvrtá kríza na Taiwane doteraz nie je oficiálne uznanou krízou. Je označovaná za „konflikt“.

Do tohto konfliktu je zapojený Taiwan a Čínska ľudová republika. Napätie konfliktu každým dňom stúpa z rôznych dôvodov ako je vojenská aktivita Čínskej ľudovej republiky, ekonomické faktory či domáca politika oboch území.

História Taiwanu a Číny[upraviť | upraviť zdroj]

Taiwan bol po stáročia domovom rôznych domorodých kmeňov.

Historické zdroje naznačujú, že sa prvýkrát dostal pod plnú kontrolu čínskej ríše v 17. storočí. Taiwan a veľká časť Číny sa v roku 1895 stal japonskou kolóniou, po tom, čo ríša Qing prehrala prvú čínsko-japonskú vojnu. Neskôr v roku 1945, po tom, čo Japonsko prehralo druhú svetovú vojnu, zabrala ostrov Čína, ale teraz bola pri moci nacionalistická vláda vedená generálom Čankajšekom. Bolo to na vrchole desaťročia trvajúceho konfliktu medzi silami Čankajšeka a Mao Ce-tunga. Keď v roku 1949 vyhrali komunisti, Čankejšek a to, čo zostalo z nacionalistickej strany, známej ako Kuomintang, utiekli na Taiwan, kde vládli niekoľko desaťročí. Nazvali to Čínska republika, názov si Taiwan ponechal.

Začiatok krízy[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom sa pokladá návšteva šéfky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosioveij (2. august 2022), ktorá sa na Taiwane stretla s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen. Pelosiová na Twitteri zverejnila, že jej návšteva je znakom „neochvejného záväzku Spojených štátov podporovať pulzujúcu demokraciu na Taiwane.“

Biely dom a ani šéfovia amerických ozbrojených síl však neboli nápadom demokratky Pelosiovej nadšení.[1]

Vojenská aktivita[upraviť | upraviť zdroj]

Mockup of the Chinese new generation crewed rocket displayed at 2022 Airshow China.

V júni 2023 Čína zintenzívnila vojenské cvičenia v blízkosti Taiwanu, vrátane leteckých a námorných cvičení. Akákoľvek eskalácia týchto aktivít, najmä ak zasahujú do taiwanského vzdušného priestoru alebo teritoriálnych vôd, by mohla vyvolať väčšie napätie.

Trinásť čínskych bojových lietadiel podľa taiwanského rezortu obrany prekročilo stredovú líniu v Taiwanskom prielive, ktorá predstavuje neoficiálnu hranicu medzi Čínou a Taiwanom.[2]

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil ani použitie vojenskej sily. V posledných rokoch zvýšil tlak na Tchaj-pej a k ostrovu takmer denne vysiela lietadlá a lode svojich ozbrojených síl.[3]

Ekonomické faktory[upraviť | upraviť zdroj]

K napätiu medzi Čínou a Taiwanom prispievajú aj ekonomické problémy, ako sú obchodné spory alebo sankcie. Situáciu môžu zhoršiť rastúce ekonomické väzby Taiwanu s inými krajinami, najmä s tými, ktoré sú v rozpore s Čínou. Tie by mohli vyprovokovať Peking.

Taiwanská uhlíková burza podľa vlády pomôže vytvoriť stimuly na znižovanie emisií a podporí výskum a vývoj nízkouhlíkových technológií. V budúcnosti burza môže spolupracovať s inými podobnými platformami v zahraničí, napríklad v New Yorku, Londýne, Tokiu a Singapure.[4]

Odborníci sa strácajú v špekuláciách o tom, kedy Čína spustí inváziu na ostrov.[5] USA tiež potvrdili podporu Taiwanu, čo situáciu viac vyhrotilo.

Domáca politika[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj môže ovplyvniť aj domáca politika z oboch strán. Nacionalistický sentiment Číny je poháňaný faktormi ako je ekonomická frustrácia, historické krivdy či vnímanie vonkajšej hrozby. Ku napätiu medzi Čínou a Taiwanom prispieva aj Taiwanské hnutie za nezávislosť.

„Nezávislosť Taiwanu znamená vojnu,“ povedal v Pekingu novinárom hovorca čínskeho ministerstva obrany Wu Čchien. Taiwan je podľa neho neoddeliteľnou súčasťou Čínskej ľudovej republiky. Obhajoval tiež nedávne operácie čínskeho letectva, ktoré čoraz častejšie porušujú taiwanský vzdušný priestor.[6]

USA, tak ako väčšina krajín, nemá oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Poskytuje mu však ekonomickú a politickú podporu a zbrane, čo vyvoláva napätie vo vzťahoch s Pekingom.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Pelosiová je na Taiwane. Rozpúta návšteva z USA konflikt s Čínou? [online]. Pravda.sk, 2022-08-01, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  2. ↑ A.S, Petit Press. Taiwan zaznamenal vo svojom okolí aktivitu čínskych bojových lietadiel a lodí [online]. svet.sme.sk, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  3. ↑ TERAZ.SK. Delegácia amerických kongresmanov sľúbila Taiwanu pokračovanie podpory [online]. TERAZ.sk, 2024-03-28, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  4. ↑ V nadväznosti na nové pravidlá Únie chce Taiwan zaviesť obchodovanie s emisnými povolenkami [online]. www.trend.sk, 2023-08-07, [cit. 2024-04-21]. Dostupné online.
  5. ↑ Sú ekonomické ukazovatele schopné predpovedať čínsku inváziu na Taiwan? [online]. www.trend.sk, 2023-08-12, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  6. ↑ TERAZ.SK. Nezávislosť Taiwanu by podľa čínskeho rezortu obrany znamenala vojnu [online]. TERAZ.sk, 2021-01-28, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.
  7. ↑ TERAZ.SK. Delegácia amerických kongresmanov sľúbila Taiwanu pokračovanie podpory [online]. TERAZ.sk, 2024-03-28, [cit. 2024-04-20]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Príčiny_štvrtej_krízy_na_taiwanskej_úžine&oldid=7840508“