Preskočiť na obsah

Prchavá organická zlúčenina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prchavá organická zlúčenina alebo prchavá organická látka (angl. volatile organic compound, skratka VOC) je organická chemická zlúčenina, ktorej zloženie umožňuje, aby sa vyparila za normálnych interiérových atmosferických podmienok teploty a tlaku. V predpisoch Európskej únie je prchavá organická zlúčenina definovaná konkrétnejšie ako akákoľvek organická zlúčenina so začiatočnou teplotou varu menšou alebo rovnou 250° C meranou pri štandardnom atmosférickom tlaku 101,3 kPa.[1] Táto definícia je daná tým, že nízka teplota varu znamená vysokú prchavosť.

Tabuľka piktogramov

Prchavé organické zlúčeniny sú látky, ktoré majú vysoký tlak pár (t.j. tendenciu vyparovať sa) a nízku rozpustnosť vo vode. Mnohé prchavé organické látky sú chemikálie, ktoré sa používajú a tvoria pri výrobe farieb, liečiv a chladív. Často sú zložkami ropných palív, hydraulických kvapalín, riedidiel farieb a chemických čistiacich prostriedkov. Niektoré môžu mať krátkodobé alebo dlhodobé nepriaznivé účinky na zdravie.[1]

Účinky na zdravie

[upraviť | upraviť zdroj]

Riziko zdravotných problémov pri vdýchnutí akejkoľvek chemikálie závisí od jej koncentrácie vo vzduchu, doby a frekvencie vystavenia. Ľudia, ktorý majú dýchacie problémy, ako je astma, malé deti, starší ľudia a ľudia so zvýšenou citlivosťou na chemikálie môžu byť náchylnejší na podráždenie a ochorenia spôsobené VOC. Každá chemikália má svoju vlastnú toxicitu a potenciál spôsobovať rôzne zdravotné problémy. Bežné príznaky vystavenia vysokým hladinám prchavých organických látok zahŕňajú:

Akútne/krátkodobé expozície (hodiny až dni):

Chronické expozície (roky až celý život):

Najlepšia ochrana je vyhnúť sa produktom alebo činnostiam, ktoré produkujú vysoké koncentrácie VOC vo vnútornom prostredí. Prirodzené vetranie oknami je jednoduchým riešením, no pravidelná výmena vzduchu niekedy nemusí byť dostatočná.[3]

Testovanie a analýza VOC

[upraviť | upraviť zdroj]

Prchavé organické látky možno nájsť v tuhej, kvapalnej alebo plynnej forme, takže je potrebná škála testovacích metód. Vo všetkých prípadoch sa meria rýchlosť plynu a obsah materiálu. Kroky zvyčajne zahŕňajú kontrolu teploty, zber vzduchu alebo emisií po dobu stanovenú príslušnou normou, identifikáciu a meranie emitovaných VOC, analýzu údajov a vyhodnocovanie informácií vo vzťahu k smerniciam.

Možnosti testovania sú:

Zdroje VOC

[upraviť | upraviť zdroj]
Práškové farby patria k najväčším producentom VOC v ovzduší
Farby a nátery sú hlavnými antropogénnymi zdrojmi VOC.
Stavebné materiály
Výrobky domácej a osobnej starostlivosti
  • osviežovače vzduchu, čistiace prostriedky
  • kozmetika
  • vykurovací olej, benzín
Aktivity
  • fajčenie
  • chemické čistenie, kopírky
  • varenie, koníčky
  • horiace drevo[5]

Štúdie naznačujú, že úrovne bežných organických znečisťujúcich látok sú 2 až 5-krát vyššie v domácnostiach ako vonku, bez ohľadu na to, či sa domy nachádzajú vo vidieckych alebo vysoko priemyselných oblastiach. Štúdie tiež dokázali, že pokiaľ ľudia používajú produkty obsahujúce organické chemikálie, môžu vystaviť seba a ostatných veľmi vysokým úrovniam znečisťujúcich látok. Zvýšené koncentrácie môžu pretrvávať vo vzduchu dlho po dokončení aktivity.[6]


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]