Prešovsko-tarnovská železnica

Prešovsko-tarnovská železnica (poľ. Kolej transkarpacka, nem. Eperjes-Tarnówer Bahn, maď. Eperjes-Tarnówi Vasút) bola železničná trať, vedúca medzi Prešovom a Tarnovom. Vznikla za účelom lepšieho prepojenia severovýchodného Uhorska s Haličou v 70. rokoch 19. storočia.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď prvé zámery prepojenia regiónov viedli z Prešova cez Dukliansky priesmyk do Przemyśla, v roku 1870 bola vo Viedni povolená výstavba trate do Tarnova cez Muszynu. Konkurz na jej stavbu a prevádzkovanie vyhrala viedenská banka Union, ktorá mala postaviť a prevádzkovať uhorskú časť trate. Železnicu Prešov – Sabinov – Orlov – Tarnov budovali pre dve koľaje, no položenie druhej bolo podmienené až dosiahnutím určitej vyťaženosti a zisku. Projekt stavby bol schválený v júni 1871, zmluvu na výstavbu podpísala banka 1. októbra 1871 s Oskarom Pongrátzom. Vo februári 1872 vznikla akciová spoločnosť Uhorská časť prešovsko-tarnovskej železnice, na ktorú banka previedla koncesné práva i stavebnú zmluvu. Samotná výstavba mala trvať 23 mesiacov a tak 3. marca 1873 bola dotiahnutá a odovzdaná trať po hraničnú obec Orlov. Prvé vlaky boli na 55 km dlhú trať vypravené 1. mája a obsluhovali 8 zastávok.

Už počas výstavby prebiehali rokovania o odkúpení trate spoločnosťou KBŽ, no tie zlyhali, keďže spoločnosť KBŽ nemala záujem o prevádzkovanie trate, ale len vlastnenie. Napokon sa majiteľom slovenskej časti Prešovsko-tarnovskej železnice stala spoločnosť MÁV.

Spojenie s Haličou napokon viedlo východnejšou trasou cez Medzilaborce, dokončené v roku 1874, preto bolo prepojenie Orlova na poľský úsek dokončené a trať sprevádzkovaná až v roku 1876. Plánovaná druhá koľaj bola nepotrebná a trať je okrem kratšieho úseku pri Tarnove v Poľsku dodnes jednokoľajná.

V súčasnosti vedie v trase slovenského úseku železničná trať Košice – Muszyna.