Tiská železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sieť Tiskej železnice

Tiská železnica (maď. Tiszavidéki Vasút, nem. Theiss-Eisenbahn) bola rozvetvená železničná trať v Uhorsku, vedúca zo Szolnoku východným smerom k mestám Arad, Debrecín (Debrecén), Miškovec (Miskolc) a Košice. Vznikla za účelom lepšieho prepojenia Budína s východnými a severovýchodnými oblasťami krajiny v 50. rokoch 19. storočia.

Vznik[upraviť | upraviť kód]

Po dobudovaní železnice z Viedne do Budína sa Uhorsko usilovalo o prepojenia ďalších významných miest ríše. O význame železníc pre rozvoj no i obranu Uhorska nebolo pochýb a v monarchii vzniklo niekoľko spoločností, budujúcich a prevádzkujúcich nový druh dopravy. Jednou z nich bola Tiská železničná spoločnosť (maď. Tiszavidéki vaspálya társaság, nem. Theiss-Eisenbahn-Gesellschaft), ktorá pri svojom zániku v roku 1880 prevádzkovala sieť s dĺžkou 606 km, z toho 22,770 km dlhý úsek aj na území Slovenska.

Kvôli vstupu francúzskeho kapitálu do štátnych železníc bola v 50. rokoch 19. storočia prerušená výstavba mnohých úsekov, medzi nimi aj Juhovýchodnej štátnej železnice zo Szolnoku do Debrecínu s odbočkou do Veľkého Varadína (Oradea). Táto trať mala sčasti tvoriť prepojenie centrálneho Uhorska so severovýchodnými regiónmi cez Košice a Prešov do haličského Przemyśla. Súčasťou Potiskej železnice boli aj trate CeglédSzolnok, Debrecín – Miškovec, Miškovec – Košice, PüspökladányVeľký Varadín, SzajolArad a MezőtúrSarvaš. Spoločnosť navyše zabezpečovala v 70. rokoch prevádzku na trati Arad – Temešvár a v plánoch okrem spojenia do Haliče bola aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice (projekt v štádiu vymeriavania trasy spoločnosť podstúpila KBŽ).

Priblíženie výstavby trate zo Szolnoku nastalo v roku 1856 založením akciovej spoločnosti Tiská železnica a odkúpenie trate Cegléd – Szolnok, na ktorú nadväzovali novobudované úseky. Rozostavané trate v rovinatom teréne nevyžadovali stavebne ani finančne náročnejšie prvky, preto ich výstavba napredovala rýchlo. Po Debrecín bola trať dokončená už 23. novembra 1857, úsek Püspökladány – Oradea 24. apríla 1858 a SzajolArad 25. októbra 1858. Po získaní pôžičky bola 24. mája 1859 otvorená železnica DebrecínMiškovec a o rok neskôr, 14. augusta 1860 aj úsek do Košíc. Celkové náklady Tiskej železničnej spoločnosti na výstavbu siete dosiahli 49,9 milióna zlatých a konečná dĺžka tratí dosiahla 606,129 km.

Úseky[upraviť | upraviť kód]

Prevádzka[upraviť | upraviť kód]

Nakoľko trať PešťMiškovec cez Hatvan bola z koncesie vyňatá, vlaky Tiskej železnice premávali cez Debrecín, čo trasu výrazne predlžovalo. Paradoxne tak doba jazdy vlaku z Miškovca do Pešti bola dlhšia, ako jazda dostavníkom kratšou trasou. Z Košíc sa do centra ríše cestovalo 446 km dlhou železnicou 15 hodín, severná trasa cez Hatvan merala podstatne menej, iba 270 km. Túto situáciu vyriešilo až prevzatie Tiskej železnice štátom v roku 1880.

Spojenie s Haličou a Przemyślom napokon viedlo východnejšou trasou (Uhorsko-haličskou železnicou) cez Michaľany a Medzilaborce, cez Prešov do Tarnówa bola v roku 1876 otvorená Prešovsko-tarnovská železnica.

V súčasnosti vedie v trase slovenského úseku železničná trať Košice – Hidasnémeti.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]


Súradnice: 48°37′40″S 21°17′49″V / 48,627643°S 21,296976°V / 48.627643; 21.296976