Prežihov Voranc
| Lovro Kuhar | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Rodné meno | Lovro Kuhar |
| Pseudonym | Prežihov Voranc |
| Narodenie | 10. august 1893 |
| Ravne na Koroškem, Rakúsko-Uhorsko | |
| Úmrtie | 18. február 1950 (56 rokov) |
| Maribor, Slovinsko | |
| Národnosť | slovinská |
| Zamestnanie | spisovateľ |
| Odkazy | |
 | Prežihov Voranc (multimediálne súbory na commons) |
Lovro Kuhar, známy pod pseudonymom Prežihov Voranc (* 10. august 1893, Ravne na Koroškem, Rakúsko-Uhorsko – † 18. február 1950, Maribor), bol slovinský spisovateľ a politik.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Vorancova literárna reputácia bola založená v 30. rokoch minulého storočia pomocou série slovinských románov a poviedok v socialistickom realistickom štýle, ktoré pozoruhodne zobrazili chudobu vo vidieckych a priemyselných oblastiach Slovinska. Jeho najdôležitejšími románmi sú Požganica (1939) a Doberdob (1940).
Prezihov Voranc sa narodil v Podgore pri Kotlju, kde navštevoval základnú školu. Mal brata Alojza Kuhara a keďže ich rodičia boli chudobní, nemohli si dovoliť podporovať oboch synov v štúdiu. Lovro musel narozdiel od svojho brata zostať na farme a pomáhať rodičom. Z tohto dôvodu sa vzdelával sám. V roku 1919 pracoval ako robotník, neskôr ako úradník v oceliarni v Ravne. Keďže pôsobil v nelegálnej KPJ, musel emigrovať v roku 1930, pričom žil vo Viedni, Paríži a Moskve. Ako agent Comintern cestoval po Európe a bol niekoľkokrát väznený kvôli komunistickej činnosti. Nakoniec sa stal jedným z vedúcich mužov (člen politbyra CK) CPY. Po spore s Josipom Brozom Titom sa v roku 1939 nelegálne vrátil do Slovinska a tajne zostal v Ľubľane. Do apríla 1941, na začiatku druhej svetovej vojny v Juhoslávii, sa stiahol z politiky a venoval sa písaniu.
Po založení OF bol znovu aktívny v orgánoch strany a v rôznych OF komisiách. Začiatkom roku 1943 bol zatknutý príslušníkmi MVAC a odovzdaný Talianom. Po kapitulácii v Taliansku ho Nemci vzali do väzenia v Begunje a potom na ďalšie výsluchy v sídle gestapa v Berlíne. Počas výsluchu mu Nemci ponúkli predsedníctvo slovinského bábkového štátu, ktorý by okrem Ľubľany a Primorskej oblasti pozostával z Gorenjska a Štajerska, ponuku však odmietol. Potom bol poslaný do koncentračného tábora Sachsenhausen a v januári 1945 do Mauthausenu, odkiaľ sa po vojne vrátil do svojho domovského mesta. Stal sa tiež predsedom Klubu korutánskych Slovincov v Ľubľane.
Jeho brat Alojzij Kuhar bol katolíckym kňazom a jedným z popredných politikov SLS.
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Patrí do obdobia spoločenského realizmu v Slovinsku, ktoré trvalo od roku 1930 do roku 1941. Sociálny realizmus však patrí do obdobia literatúry 20. storočia. V tomto období je klasifikovaný kvôli dominantným témam roľníka, proletariátu, opisu osudu malých ľudí. Diela Prežihova Voranca sú obsiahnuté v učebnici stredných škôl, kde sa diskutuje o novele Samorastniki a Esophagus, zatiaľ čo na základnej škole sa nachádza Ajdovo strnišče, Potolčeni kramoh, Prvo pismo, Solzicea výňatok z románu Doberdob. Písal aj pre rozhlas Kričač a zúčastnil sa redakčnej rady Slovenskega zbornika.
- Romány
- Požganica (1939)
- Doberdob (1940)
- Jamnica (1945)
- Novely
- Boj na požiralniku (1935)
- Samorastniki (1940)
- Cestopisy
- Od Kotelj do Belih vod (1945)
- Borba na tujih tleh (1946)
- Gosposvetsko polje (1979)
- Poviedky
- Povesti (1925)
- Solzice (1949)
- Kanjuh iz Zagate
- Zbierky
- Naši mejniki (1946)
- Opustošena brajda (1946)
- Brožúra
- Boj za osvoboditev in združitev slovenskega naroda
- Za samoodločbo slovenskega naroda
- O slovenskih mejah
- Príbehy
- Čez goro k očetu
- Prvi maj
- Levi devžej
- Tisoč in en dan
Prežih na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Prozaik Prežihov Voranc zaujal slovenských prekladateľov hlavne kvôli svojmu životnému príbehu - bol väzňom koncentračných táborov a spracoval vojenskú a dedinskú problematiku.
- Jamnica (Jamnica), preložil Václav Melichar (1949)[1]
- Konvalinky (Solzice), preložil Andrej Čelovský (1952)[2]
- L'avý vačok (Levi devžej), ilustrovala Ančka Gošniková-Godecová; preložil Samuel Miklovic (1962)[3]
- Odpustky, preložil Koloman Geraldini (1942)[4]
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
Prežihov Voranc získal za poviedku Solzico ocenenie Prešernovo nagrado, v roku 1949 získal taktiež ocenenie Levstikovo nagrado. Vtedy boli tieto ceny prvýkrát udelené. Podľa Prežiha sú dnes pomenované názvy škôl v Jesenici, Srednji Bistrici, Ľubľane, v údolí neďaleko Terstu, v Doberdobe, v Maribore a v Ravne na Koroške. V Korutánskej centrálnej knižnici dr. Franca Sušnika má pamätnú miestnosť. Zhromažďujú sa tu všetky jeho knihy a preklady do cudzích jazykov. Uložené sú tu tiež rukopisy niektorých z jeho príbehov a románov. Je po ňom pomenovaná aj knižnica v Ľubľane.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Drago Druškovič: Prežihov Voranc: Pisatelj in politik. Celovec: Drava, 2005.
- Aleš Gabrič (ur.): Prežihov Voranc – Lovro Kuhar: Pisatelj, politik, patriot. Ljubljana: Inštitut za novejšo zgodovino; Dunaj: Slovenski znanstveni inštitut, 2010.
- Miran Hladnik: Prežih, žanrski pisatelj. Prežihov Voranc 1893–1993: Zbornik prispevkov s simpozija ob 100-letnici rojstva. Maribor: Kulturni forum, 1993. 43–61.
- Marija Irma Vačun Kolar: Prežihov ustvarjeni svet: Jezik in slog v pisateljevih literarnih besedilih. Slovenj Gradec: Cerdonis, 2006.
- Za krížom: výbor zo slovinskej prózy / zostavil a preložil Koloman K. Geraldini, Prekladová knižnica Matice slovenskej, [Turčiansky Sv. Martin]: Matica slovenská, 1942.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-05-29]. Dostupné online. Archivované 2020-08-02 z originálu.
- ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-05-29]. Dostupné online. Archivované 2020-07-20 z originálu.
- ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-05-29]. Dostupné online. Archivované 2020-07-25 z originálu.
- ↑ COBISS [online]. [Cit. 2020-05-29]. Dostupné online. Archivované 2020-06-25 z originálu.
