Zobrazenie zdroja stránky Prievoz

{{pozri|význame v doprave|tranzit}}
{{Súradnice|48.146299|17.167103|format=dms|display=title}}

[[Obrázok:Csákyho kaštieľ 6.jpg|right|thumb|Bývalý Čákiho kaštieľ v Prievoze]]
[[Súbor:Ružinov Prievoz.png|náhľad|Poloha Prievozu v rámci Ružinova (podľa definície označenej v texte článku ako b) )]]

'''Prievoz''' je [[štvrť]] ([[miestna časť]]) [[Bratislava|Bratislavy]] v [[mestská časť|mestskej časti]] [[Ružinov]] v okrese [[Bratislava II]]. Do roku 1946 to bola samostatná obec.

==Rozsah územia ==
V súčasnosti Prievoz nie je oficiálne stanovená administratívna jednotka a možno sa stretnúť s nasledujúcimi vymedzeniami územia Prievozu:
*a) V užšom zmysle (t. j. ako skupina zón územného plánu resp. ako sídlisko) je Prievoz len územie medzi Hraničnou ulicou na západe, Gagarinovou ulicou na severe, Telocvičnou ulicou na východe a diaľnicou na juhu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul =  | url = http://www.ruzinov.sk/data/MediaLibrary/1/15019/vymedzenie-hranic-rieseneho-uzemia.jpg | vydavateľ = ruzinov.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525162450/http://www.ruzinov.sk/data/MediaLibrary/1/15019/vymedzenie-hranic-rieseneho-uzemia.jpg | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul =  | url = http://www.ruzinov.sk/data/MediaLibrary/1/14521/prievoz_vychod_sv.jpg | vydavateľ = ruzinov.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525162451/http://www.ruzinov.sk/data/MediaLibrary/1/14521/prievoz_vychod_sv.jpg | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ružinov plánuje obstarať územné plány zón aj pre lokalitu Prievoz | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/48683-ruzinov-planuje-obstarat-uzemne-plany-zon-aj-pre-lokalitu-prievoz | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-10 | dátum prístupu = 2019-05-25 }}</ref><ref>Program hospodárskeho asociálneho rozvoja mestskej časti Bratislava-Ružinov na roky 2014–2020 svýhľadom do roku 2023 [http://www.ruzinov.sk/data/MediaLibrary/0/8650/mz_xv_bod_02_phsrpdf.pdf] S. 28</ref>
*b) V širšom zmysle je Prievoz celé územie katastrálneho územia Ružinov (čo je juhovýchodná časť mestskej časti Ružinov) medzi (nevrátane) Trávnikmi a Pošňou na severe a (nevrátane) Slovnaftom na juhu. Konkrétne je teda Prievoz územie s nasledujúcimi hranicami: [[Hraničná ulica (Bratislava)|Hraničná ulica]] (plus západný cíp medzi Mierovou a Gagarinovou), [[Gagarinova ulica (Bratislava)|Gagarinova ulica]], rieka [[Malý Dunaj]], ulica [[Malé Pálenisko]] a [[Komárňanská ulica (Bratislava)|Komárňanská ulica]]. Avšak okrajové územie medzi južnou časťou ulice Mlynské luhy, Gagarinovou ulicou a Mierovou ulicou nemusí byť do Prievozu zahrnuté<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = OpenStreetMap | url = https://www.openstreetmap.org/#map=17/48.14160/17.18842 | vydavateľ = openstreetmap.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=RZSJ>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Revízia základných sídelných jednotiek - Verejná mapa | url = http://rzsj.enviroportal.sk/prehliadac/ | vydavateľ = rzsj.enviroportal.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190808093154/http://rzsj.enviroportal.sk/prehliadac/ | dátum archivácie = 2019-08-08 }}</ref>
*c) V rámci organizácie volieb existuje [[volebný obvod]] Prievoz, ktorý zahŕňa celé územie mestskej časti Ružinov južne od (vrátane) východnej [[Prístavná ulica (Bratislava)|Prístavnej ulice]], južne od (nevrátane) západnej [[Gagarinova ulica (Bratislava)|Gagarinovej ulice]] a južne od (vrátane) [[Štedrá ulica|Štedrej ulice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.ruzinov.sk/data/MediaLibrary/0/2945/zoznam-ulic-vo-volebnych-obvodoch.pdf | vydavateľ = ruzinov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>
*d) V cirkevnej organizácii existuje katolícka [[farnosť]] '''Bratislava-Prievoz''', ako časť [[Dekanát Bratislava-Stred|Dekanátu Bratislava-Stred]]. Podľa (nejasnej) mapy sa zdá, že zahŕňa [[Trávniky]], [[Pošeň]],   územie uvedené vyššie v bode b) a priľahlé územie na západe asi po Bajkalskú ulicu a po [[Prístavný most]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Halcak | meno = Juraj | autor =  | odkaz na autora =  | titul = .:: Schematizmus Bratislavskej arcidiecézy ::. | url = https://schematizmus.abuba.sk//dekanaty-1-sk | vydavateľ = schematizmus.abuba.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>

Historicky bol Prievoz najprv samostatná obec (ktorá je fakticky predchodcom dnešného katastrálneho územia Ružinov) a neskôr rôzne vymedzená časť Bratislavy. Konkrétne vývoj vyzeral nasledovne:
*Pôvodne, teda pred pripojením Prievozu k Bratislave v roku 1946, obec Prievoz (nem. Oberufer) po stáročia zahŕňala okrem iného aj dnešné [[Staré Pálenisko]], dnešnú [[Pošeň]], južnú časť dnešných [[Ostredky|Ostredkov]], vtedajšie územie [[Vlčie hrdlo (lokalita)|Vlčie hrdlo]] (nem. Wolfsrüssel, t.j. celé dnešné územie medzi Dunajom na západe, Biskupským ramenom na juhu a areálom Slovnaft na východe plus  západnú časť areálu Slovnaft) a vtedajšie sídlo [[Ovsište]] (t.j. dnešné severné Ovsište v Petržalke). Hranica Prievozu konkrétne prebiehala (prinajmenšom v prvej polovici 20. stor. a druhej polovici 19. stor.) približne takto (uvedené sú dnešné geografické objekty): východná polovica [[Prístavná ulica (Bratislava)|Prístavnej ulice]], [[Lúčna ulica (Bratislava)|Lúčna ulica]] (následne sa hranica na malom úseku stáčala naspäť na sever a potom znovu naspäť na juh), [[Prašná ulica (Bratislava)|Prašná ulica]], [[Martinská ulica (Bratislava)|Martinská ulica]], severná [[Hraničná ulica (Bratislava)|Hraničná ulica]], [[Ďatelinová ulica (Bratislava)|Ďatelinová ulica]], [[Papánkovo námestie]], [[Rovníková ulica (Bratislava)|Rovníková ulica]], [[Drieňová ulica (Bratislava)|Drieňová ulica]] v Ostredkoch, [[Obežná ulica (Bratislava)|Obežná ulica]], nadväzujúca dnešná hranica mestskej časti [[Ružinov]] (t. j. približne ulica [[Pod gaštanmi (Bratislava)|Pod gaštanmi]], potom diaľničná križovatka Bratislava-Ružinov, potom [[Gagarinova ulica (Bratislava)|Gagarinova ulica]]), [[Nové záhrady I]], [[Nové záhrady V]], cesta zo severu a západu obklopujúca lokalitu [[Prielohy]], južná [[Závodná ulica (Bratislava)|Závodná ulica]], [[Slovnaftská ulica]] po vchod do Slovnaftu, (rôzne kľukatá) spojnica medzi vchodom do [[Slovnaft]]u a [[Biskupské rameno|Biskupským ramenom]], severovýchodná časť (dnes sčasti už len bývalého) Biskupského ramena, západná časť najsevernejšej horizontálnej cesty v lokalite [[Panský diel]], východná hranica [[Starý háj (prírodná rezervácia)|Prírodnej rezervácie Starý háj]], zvislá čiara vo východnej časti územia nazývaného [[V hrabinách]] (v Petržalke pri Dunaji), severná [[Poloreckého ulica]], severná [[Haanova ulica]] (pri Pankúchovej ulici), [[Sosnová ulica (Bratislava)|Sosnová ulica]], [[Mäsiarska ulica]] a potom šikmo cez Dunaj k východnej polovici Prístavnej ulice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy | url = https://www.staremapy.sk/| vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }} (napr. Topografická mapa 1958, Vojenské mapovanie 3 1934, Bratislava 1938, Bratislava 1933, Petržalka 1945))</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pressburg und Hainburg | url = http://chartae-antiquae.cz/cs/maps/35914 | vydavateľ = chartae-antiquae.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky - História | url = https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html | vydavateľ = e-obce.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190525162452/https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html | dátum archivácie = 2019-05-25 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava : plán mesta | vydanie = 1 | vydavateľ = Freytag & berndt | miesto = Bratislava | rok = &#x5B;2007&#x5D; | url = | isbn = 978-80-89184-19-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref name=Hor/><ref name=Hor2>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = úvod a mapové časti knihy| jazyk = }}</ref>. 
*V rokoch 1949-1954 a 1960-1964 existoval v rámci Bratislavy obvod Prievoz (t. j. 8. obvod), ktorý mal rovnaký územný rozsah ako bývalá samostatná obec Prievoz, s tým rozdielom, že na juhu v 60. rokoch zahŕňal aj celý areál (vtedy novo vybudovaného) Slovnaftu a na juhozápade (pravdepodobne) už nezahŕňal územia na pravom brehu Dunaja {{#tag:ref|Bez území na pravom brehu Dunaja Prievoz zakresľuje na mape hraníc mestských obvodov z roku 1949 Horváth 1990, no niektoré staré mapy z tohto obdobia na stránke staremapy.sk zdá sa naďalej zakresľujú pravobrežné územie ako súčasť Prievozu. Okrem toho Horváth 1990 zakresľuje severnú hranicu Prievozu pre rok 1949 na Trnavskej ceste, aj tomuto však, zdá sa, protirečia dobové mapy, ktoré naďalej zobrazujú historickú severnú hranicu.|group=pozn}}<ref name=Hor2/><ref name=SM/>.
*1964 – 1971: V roku 1964 bol dovtedajší obvod Prievoz de facto premenovaný na obvod Ružinov (de iure išlo skôr o úplne novo vytvorený obvod), pričom tento nový obvod mal zmenenú severozápadnú a severnú hranicu: obvod zahŕňal už celé územie sídlisk Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň (čo boli vtedy nové sídliská) a hranica v okolí prístavu bola posunutá južnejšie (išla po vtedajšej Komárňanskej ulici a potom nižšie bola vedená až k Malému Dunaju tak, že Malé Pálenisko bola už za hranicou obvodu Ružinov){{#tag:ref|Na tejto mape z roku 1960 je však hranica v oblasti prístavu posunutá južnejšie už v roku 1960 http://ba.foxy.sk/displayimage.php?pid=939 |group=pozn}}<ref name=Hor2/>. Po neskorších menších úpravách toto územie vtedajšieho obvodu Ružinov mimochodom územne zodpovedá dnešnému katastrálnemu územiu Ružinov (Konkrétne išlo o úpravy najmä v oblasti prístavu a v oblasti lokality Prielohy a tieto úpravy boli vykonané asi koncom 80. rokov)<ref name=UO>Bratislava. Slovenská kartografia, š. p. Bratislava ako účelový náklad pre Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania, 1990 (nepredajné)</ref><ref name=RZSJ/>.
*1971 – 1990: V roku 1971 bol dovtedajší obvod Ružinov zrušený a jeho územie sa stalo súčasťou novo vytvoreného široko koncipovaného obvodu Bratislava II (dnešný okres [[Bratislava II]]). Bratislava II sa od roku (?)1975 delila na viacero mestských častí (ktoré boli zároveň katastrálnymi územiami<ref>zákon č. 41/1986 Zb.</ref>); medzi ne patrili aj mestské časti nazvané Ružinov (= [[Štrkovec (sídlisko)|Štrkovec]], [[Ostredky]], [[Trávniky]] a [[Pošeň]]) a Prievoz (=obvod Ružinov podľa vymedzenia z roku 1964 okrem Štrkovca, Ostredkov, Trávnikov a Pošne, pričom ale hranica bola na jednom mieste trošku posunutá - zo severnej Komárňanskej ulice na Hraničnú ulicu).<ref name=Hor2/>Tieto dve mestské časti boli v roku (?)1986 zlúčené do jednej mestskej časti (a zároveň jedného katastrálneho územia) Ružinov<ref>vyhláška 3/1986 Zb.</ref><ref name=UO/>. 
*V rozpore s vyššie uvedeným oficiálnym delením z rokov 1971-1990 býva na mapách (Slovenskej kartografie) zo 70. až 90. rokov 20. storočia nápis Prievoz umiestňovaný niekde medzi Bajkalskú ulicu a dnešnú Hraničnú ulicu, takže sa zrejme za Prievoz neformálne považovalo aj trochu západnejšie územie než len územie východne od Hraničnej ulice.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Klobošičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Strečanská | meno2 = Elena | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Darovec | meno3 = Dušan | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Guldan | meno4 = Patrik | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Veliká | meno5 = Dagmar | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Bratislava : Orientačná mapa ; Mária Klobošičová, Elena Strečanská, Dušan Darovec, Patrik Guldan, Dagmar Veliká | vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenská kartografia | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-7103-013-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref><ref>Bratislava. Orientačná mapa. Bratislava:Slovenská kartografia, 1983</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapa Bratislava rok 1973 | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&lat=48.14397996584901&lng=17.14541760796326&map=bratislava1973 | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref>
*Od roku (?)1986 (pozri vyššie) už názov Prievoz nenesie žiadna ucelená administratívna jednotka.<ref>Zákon č. 377/1990 Zb. </ref>

== Názvy ==
Slovenský názov ''Prievoz'' vznikol v roku 1927. Pred rokom 1927 (ale sčasti paralelne aj potom) sa používal názov ''Feryba'', ''Feriba'' či ''Feriby'' (oficiálne v rokoch 1920-1927 ''Feriby''), čo je skomolenina maďarského názvu.<ref name=SM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Prievoz. In: {{Citácia knihy
| editori = [[Pavel Bujnák]]
| titul = Slovenský náučný slovník
| odkaz na titul = Slovenský náučný slovník
| zväzok = II E{{--}}M
| miesto = Bratislava; Praha 
| vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský
| rok = 1932
| počet strán = 380
| strany = 105
}}</ref><ref name=Maj>Bratislava. In: M. Majtán: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997 (Bratislava: Veda 1998). [http://slovniky.juls.savba.sk/?d=obce] </ref><ref name=Hor>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 238| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul =PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKYNÁVRH–(PODKLAD) NA VYHLÁSENIE OCHRANNÉHO PÁSMANEHNUTEĽNÝCH NÁRODNÝCHKULTÚRNYCHPAMIATOK:POŽIARNA ZBROJNICA,KOSTOL ev. a. v. BASRELIÉFY NA OBECNEJ RADNICI-MESTSKÁ ČASŤ BRATISLAVA -RUŽINOV (PRIEVOZ) | url = http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/elektronicka_tabula/2019/PUSR-2019-4-18-OPNKP-Ruzinov-podklad.pdf | vydavateľ = Pamiatkový úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }} S. 15</ref>

Nemecký názov znel ''Oberufer''. Príklady doložených historických výskytov tohto mena sú: 1382 Obern Urfar,
1440 Oberer Urfar, 1541 Ober Urfar, 1606 Ober Urphar, 1632 Ober Urffarth/Ober Urffer, 1721 Ober-Ufer, 1773 Ober-Uffer, 1786 Oberufer, 1808 Ober-Ufer, od roku 1863  Oberufer<ref name=Hor/><ref name=Maj/>. Z pohľadu modernej nemčiny Oberufer znamená síce horný breh, ale historicky (ako vidno aj podľa starší podôb názvu) názov znamenal horný prievoz/horný prechod cez rieku/horný brod/horné kotvisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Online-Bibliothek | url = http://www.zeno.org/Adelung-1793/A/Ufer,+das?hl=urfar | vydavateľ = zeno.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Osídlenie/><ref name=Hor/>

Maďarský názov znel ''Főrév'' (doslova: horný prievoz/horné kotvisko<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Halász | meno = Előd | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Földes | meno2 = Csaba | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Uzonyi | meno3 = Pál | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Magyar-német nagyszótár | vydanie = | vydavateľ = Akadémiai Kiadó | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 1637 | url = | isbn = 978-963-05-7513-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>). Historické doklady sú napr. 1441 Felrew<ref name=Osídlenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = PhDr. Margita Horváthová
Osídlenie Žitného ostrova nemeckým obyvateľstvom | url = http://www.foruminst.sk/index.php?&MId=1&Lev1=2&Ind1=0,11&P=publ/nostratempora/4/nostratempora4,horvathova, | vydavateľ = foruminst.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-25 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20070927050454/http://www.foruminst.sk/index.php?&MId=1&Lev1=2&Ind1=0,11&P=publ/nostratempora/4/nostratempora4,horvathova, | dátum archivácie = 2007-09-27 }}</ref> (v Horváth 1990 chybne uvedené ako Felrév), 1753 Főrév, 1773 Feö-Rév, 1786 Réw /Fö-Rév, 1808 Förév, od roku 1863 Főrév<ref name=Hor/><ref name=Maj/>

Z roku 1765 je doložený názov villa Csáky.<ref name=Hor/>

==Dejiny ==
Územie Prievozu bolo v [[stredovek]]u obklopené na severe tzv. Mlynským ramenom Dunaja a na juhu a východe ramenom  Malý Dunaj; obe ramená sa spájali medzi Prievozom a Vrakuňou<ref name=Osídlenie/>. Administratívna hranica Prievozu v novoveku aj ležala na juhovýchode a východe na Malom Dunaji, na severe ale bola s Mlynským ramenom zhodná len na malom úseku.<ref name=SM/>

Prievoz mal výhodnú polohu - ležal na mieste, kde tzv. [[Podunajská cesta]] (tiahla zo západu na východ) prekračovala Dunaj resp. dunajské ramená cez brod, kde sa platilo mýto.<ref name=Hor/> Od tohto brodu pochádza aj jeho názov.

K Prievozu patrila aj samota [[Pálenisko (Ružinov)|Pálenisko]] (nem. Brenner; presnejšie: dnešné Staré Pálenisko, čiže pri Prístavnej ulici; väčšina Nového Páleniska bola naopak už tesne za hranicami Prievozu), jeho obyvatelia mali mlyny na hornom ramene Dunaja, roku 1817 dostali osobitné privilégiá. Ďalej k nemu patrilo o. i. [[Vlčie hrdlo (lokalita)|Vlčie hrdlo]] (územie medzi Dunajom a dnešným Slovnaftom a západná časť dnešného Slovnaftu) a historické [[Ovsište]] na pravom brehu Dunaja. Bližie o území Prievozu pozri vyššie. 

Zdroje zvyknú uvádzať, že Ovsište k Prievozu patrilo preto, lebo v stredoveku bol ostrov Ovsište na ľavej strane Dunaja a až v druhej polovici 18. storočia po zmene koryta hlavného toku rieky sa ostrov ocitol na pravej strane Dunaja<ref name=Osídlenie/>. Tomu ale (sčasti) protirečí fakt, že na mapách zo 17. storočia Ovsište zobrazené na pravej strane Dunaja<ref>Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf]</ref>.

Prvá detailnejšia správa o živote v Prievoze je z roku 1574. Vtedy mal Prievoz 16 osadníkov, z toho troch želiarov. Polovica obyvateľov bola maďarskej národnosti a ostatní nemeckej a slovenskej. Väčšinou obhospodarovali len ovocné záhrady a lúky, ohrozované častými záplavami. V období okolo roku 1600 sa tu usadila skupina protestantských exulantov z Nemecka, prenasledovaných za náboženstvo.Počet obyvateľov Prievozu sa príchodom exulantov podstatne zvýšil. V roku 1646 už žilo v Prievoze 38 rodín, väčšinou nemeckých; maďarskí obyvatelia už v obci neboli. Obec zostala prevažne nemeckou obcou až do vzniku Česko-Slovenska. Po pustošení Turkami a vojskami protihabsburských povstalcov koncom 17. a začiatkom 18. storočia bol Prievoz celkom zničený a vypálený, napriek tomu sa k roku 1712 uvádza v obci stále ešte 31 rodín. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa do Prievozu prisťahovalo veľa robotníkov, zamestnaných v bratislavských priemyselných podnikoch.<ref name=Osídlenie/>V roku 1786 mal vlastný Prievoz 91 domov, roku 1828 64 domov a 467 obyvateľov, roku 1855 594 obyvateľov, 1884 759 obyvateľov, roku 1919 177 domov a 1433 obyvateľov, roku 1938 vyše 1600 domov a cca 9500 obyvateľov, Pálenisko (Brenner) malo 157 domov a vyše 3000 obyvateľov, Ovsište malo 350 domov a vyše 3000 obyvateľov.<ref name=Hor/>

Prievoz bol zemepanská obec, ktorá patrila bratislavskému hradnému panstvu. Mala poľnohospodársky charakter s rozsiahlymi oráčinami, záhradami, lúkami, lesmi a hájmi s bohatou ťažbou dreva; obyvatelia boli aj prievozníkmi. V roku 1604 sa prvý raz spomína richtár a prísažní, 1615 sedliaci, 1618 mýtnik, 1638 obyvatelia, 1700 osliar, 1745 stolár, 1761 poddaní, 1766 mlynári, 1772 povozníctvo, 1774 povodne, pastviny pred dobytok, 1775 Pálfiho panstvo a aleja, 1778 vinohradníctvo, 1780 povozníci, záhradníci, honci, 1792 kožušník, 1796 pekári, 1823 učiteľ, 1825 čižmár, 1826 kolár<ref name=Hor/>. 

Roku 1801 boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta na bratislavskom lietajúcom moste. Roku 1849 sa uvádza prechod ruského vojska, 11. augusta 1877 vyhorela takmer celá obec do základov. Roku 1891 bol postavený  evanjelický kostol. V roku 1923 bol vlastný Prievoz elektrifikovaný (v roku 1936 aj Pálenisko a v roku 1937 Ovsište), Prievoz dostal mestské poľovnícke právo, stavala sa župná cesta, hrádze a vodovod. V roku 1927 bola uskutočnená adaptácia kina na účely dočasnej slovenskej štátnej [[ľudová škola|ľudovej školy]], konala sa výstavba cesty do Páleniska a došlo k prestavbe dreveného mosta na betónový. V obci bol aj hostinec Hercegovina. V roku 1931 sa spomína výstavba obecného domu. V roku 1932 odovzdali bývalý obecný dom evanjelickej fare. V roku 1973 v Prievoze otvorili ústrednú nákladnú železničnú stanicu ČSD, od roku 1978 aj kontajnerový terminál.<ref name=Hor/>

Od 1. apríla 1946 je obec pričlenená k Bratislave, väčšina ulíc sa premenovala kvôli duplicite názvov.

== Poznámky ==
<references group=pozn/>

==Zdroje==
{{referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20070927050454/http://www.foruminst.sk/index.php?&MId=1&Lev1=2&Ind1=0,11&P=publ/nostratempora/4/nostratempora4,horvathova, Osídlenie Žitného ostrova nemeckým obyvateľstvom]

{{Prievoz}}
{{Ružinov}}
{{Obce začlenené do Bratislavy}}

[[Kategória:Miestne časti Ružinova]]
[[Kategória:Obce začlenené do Bratislavy]]