Pyanopsia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pyanopsia alebo Pyanepsia (starogr. Πυανόψια, Πυανέψια) bola starogrécka slávnosť usporiadavaná v Aténach k pocte Apolónovi.[1][2]

Pyanopsia (doslova „varenie fazule“[3]) bola aténska slávnosť, ktorá sa slávila na jeseň po zbere úrody, a to 7. pyanepsióna (podľa atického kalendára), pravdepodobne na počesť boha Apolóna Delfinia.[4] Vedci sa domnievajú, že patrí medzi najstaršie aténske sviatky, siahajúce prinajmenšom do 9. storočia pred Kr., z čias iónskych migrácií z pevniny na ostrovy Egejského mora. Možno od 6. storočia pred Kr. sa aténske rituály Pyanopsie začínajú spájať s príbehmi mýtického hrdinu Thésea (motivácia sa nachádza v potrebe politickej propagandy[5]).[6]

Atický červenofigúrový kylix, Théseus zabíja Minotaura v prítomnosti bohyne Atény, maliar Aisón, cca. 420 pred Kr.

Legenda tvrdila, že keď Théseus zabil Minotaura na Kréte a následne so svojim korábom pristál na ostrove Délos, sľúbil Apolónovi, že mu pripraví osobitú obetu, ak dôjde bezpečne domov do Atén (spojenectvo medzi Aténami a ostrovom Délos nadobudlo ďalší rozmer po grécko-perzských vojnách, keď sa Délos stal sídlom délskeho spolku). Keď už konečne pristál na brehoch Atiky (podľa Plutarcha v aténskom prístave Faléron dňa 7. Pyanopsióna[7]), Théseus a jeho spoločníci zobrali to, čo im zostalo zo zásob a uvarili polievku z fazule (zrejme z bôbu, fazuľa sa do Európy dostala až po objavení Ameriky[8]), obilia a zeleniny a obetovali ju Apolónovi ešte predtým, než sa o ňu podelili medzi sebou (svojím obsahom to bol zrejme podobný pokrm ako thargélos v Thargélii[9]). Príbeh hovoriaci o tom, ako Théseus obetoval ostatok svojich zásob jedla Apolónovi, môže odrážať stúpajúcu popularitu mýtov o Théseovi, ktorý sa v Aténach objavil počas poslednej štvrtiny 6. a začiatku 5. stor. pred Kr. Moderné štúdie meniacej sa ikonografie v atickej vázovej maľbe ukazujú, že záujem o Thésea náhle zosilnel počas vlád Peisistrata a Kleisthena.[10] Pre Aténčanov bol v tomto období rovnako pôsobivým aj príbeh o tom, že Théseus bol prvým aténskym vodcom, ktorý zjednotil celú Atiku do jedného politického spoločenstva (oslava tohto zjednotenia sa konala počas slávnosti Synoikia[11]).[10]

Ďalšou dôležitou črtou slávnosti Pyanopsia bolo obetovanie posvätnej olivovej ratolesti, eiresióné, Apolónovi.[10] Podobne ako pri Proérosii bol aj tento rituál spojený etiologicky s dávnym hladomorom (alebo morom), ktorý bol odvrátený obetovaním tejto ratolesti. Eiresióné (z eiros, vlna[3]) bola ratolesť z olivy prepletená farebnou vlnou, z ktorej viseli rôzne plodiny, ovocie či hotové potravináske produkty (napr. nádobky s vínom, medom alebo olejom,[3] rozmanitosť produktov symbolizovala hojnosť a základné potreby ľudskej výživy[9]).[12] Chlapci nosili tieto ozdobené ratolesti po meste a spievali piesne, často sa zastavovali pri domoch, aby prosili o darčeky. Ratolesti eiresióné, symboly úrodnosti a hojnosti, sa považovali za požehnanie od boha a Aténčania si ich preto radi vešali nad dvere svojich domovov. Keď sa slávnostný sprievod skončil, mladíci položili jednu eiresióné k dverám Apolónovho chrámu.[10] Plutarchos zaznamenal jednu z piesní (básní), ktorú mladíci na slávnosti spievali Apolónovi (zloženú v daktylskom hexametri[13]):

εἰρεσιώνη σῦκα φέρει καὶ πίονας ἄρτους
καὶ μέλι ἐν κοτύλῃ καὶ ἔλαιον ἀποψήσασθαι
καὶ κύλικ᾽ εὔζωρον, ὡς ἂν μεθύουσα καθεύδῃ		 preklad: eiresióné nám prináša figy a bohatý chlieb
a med v kotylé a olivový olej na natretie
a kylix s nemiešaným vínom, aby človek mohol spať sladko
- text v starogréčtine [14][13][15]

Starogrécke literárne zdroje, najmä z komédií, uvádzajú, že v 5. stor. pred Kr. boli sviatočné aktivity mládeže počas tohto sviatku Aténčanom mimoriadne príťažlivé. Hoci Apolón nie je v mytológii považovaný za božstvo, ktoré by sa príliš zaujímalo o úrodnosť pôdy, zvyky v tento sviatok jasne naznačujú, že ho v Atike spájali i s poľnohospodárstvom. Strukoviny a zrná, ktoré tvorili varené jedlo Thésea, boli väčšinou tie semená, ktoré sa čoskoro zasiali ako oziminy. Aténčania uctievaním Apolóna ďakovali za hojnosť súčasnej úrody symbolizovanej plodinami na eiresióné a tešili sa na budúcu dobrú úrodu. Obetovaním časti úrody, strukovín a obilnín Apolónovi potvrdili svoj pokračujúci vzťah s bohom, ktorý kedysi pomohol aj ich hrdinovi Théseovi.[16]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Erika Simon. Festivals of Attica. Madison : Univ of Wisconsin Press, 2002. ISBN 978-02-9909-184-2. S. 76.
  2. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.
  3. ↑ a b c J.W. Roberts. City of Sokrates. London : Routledge, 2002. ISBN 978-11-3470-480-4. S. 105.
  4. ↑ Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 103.
  5. ↑ Claude Calame. The Craft of Poetic Speech in Ancient Greece. Ithaca : Cornell University Press, 1995. ISBN 978-08-0148-022-5. S. 190.
  6. ↑ Nancy Evans. Civic Rites. Berkeley : University of California Press, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 180.
  7. ↑ Jennifer Larson. Understanding Greek Religion. London : Routledge, 2016. ISBN 978-13-1729-674-4. S. 215.
  8. ↑ Rastislava Stoličná-Mikolajová. Jedlo ako kľúč ku kultúre. Martin : Matica slovenská, 2004. ISBN 978-80-7090-765-8. S. 56.
  9. ↑ a b Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 104.
  10. ↑ a b c d Nancy Evans. Civic Rites. Berkeley : University of California Press, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 181.
  11. ↑ Erik Hallagher, Jesper Tae Jensen. Proceedings of the Danish Institute at Athens V. Aarhus : Aarhus University Press, 2007. ISBN 978-87-7288-725-8. S. 134.
  12. ↑ Jane Ellen Harrison. Prolegomena to the Study of Greek Religion. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-746-7. S. 80.
  13. ↑ a b Christopher Athanasious Faraone. Hexametrical Genres from Homer to Theocritus. Oxford : Oxford University Press, 2021. ISBN 978-01-9755-299-5. S. 44.
  14. ↑ Plutarchos, Bioi paralléloi, Theseus, 22, 7.
  15. ↑ Robert Parker. Polytheism and Society at Athens. Oxford : OUP Oxford, 2005. ISBN 978-01-9153-452-2. S. 205.
  16. ↑ Nancy Evans. Civic Rites. Berkeley : University of California Press, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 182.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pyanopsia&oldid=7324546“