Proérosia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Proérosia (starogr. Προηροσία) bola starogrécka poľnohospodárska slávnosť na počesť bohyne Demeter a jej dcéry Koré, oslavovaná pred orbou a sejbou, pri ktorej sa modlilo za bohatú úrodu.[1] Tento sviatok sa nazýval sa aj Proarktouria, čo naznačuje, že sa konal pred heliakálnym vzostupom hviezdy Arktúr.[2]

Starogrécka slávnosť Proérosia, doslova „príprava na orbu“, bola oslavovaná zrejme 6. pyanepsióna (podľa atického kalendára). Jej súčasťou bola obeť prvých plodov z vďačnosti za oslobodenie sa od legendárneho moru.[3] Tento sviatok sa oslavoval v piatich démoch Atiky pod rôznymi názvami, dátumami a doloženými obradmi. Tie najprestížnejšie sa konali v Eleuzíne, ktoré sa pravdepodobne v poslednej štvrtine 5. stor. pred Kr. stali v Atike celospoločenským festivalom.[4] Archeologička Efrosyni Boutsikas (venuje sa archeoastronómii) uvádza, že Proérosia alebo Proarktouria, bola oslavovaná v čase heliakálneho vzostupu Arktúra, najjasnejšej hviezdy v súhvezdí Pastier. Kalendár z Thorikosu zaraďuje túto slávnosť do atického mesiaca boédromión,[5] teda niekedy približne v čase od polovice septembra do polovice októbra, čo sa zhoduje s heliakálnym vzostupom hviezdy Arktúr, teda okolo 21. septembra. Obetný kalendár z Eleuzíny uvádza, že sa tento sviatok konal 5. pyanepsióna,[6] t. j. približne na konci októbra.[7] Keďže atický kalendár bol lunárny, rozdiel medzi lunárnym a slnečným rokom na krátky čas spôsoboval presun jednotlivých mesiacov, ale dátum osláv Proérosie určený pozorovaním hviezdy Arktúr, musel byť presný.[8]

Podľa niektorých odborníkov rôzne datovanie osláv Proérosie mohlo byť spôsobené aj časovými odchýlkami poľnohospodárskych prác v jednotlivých rokoch (napr. podľa miestneho počasia). Xenofón uvádza (v dialógu Sokrata s Ischomachom), že bohovia neregulujú rok podľa pevného vzoru, ale v jednom roku je najlepšie siať skoro, v inom v strede sezóny, v inom zase veľmi neskoro.[9] Ciele a zámery obradov pred orbou možno vyčítať z citácie zo Sudy: „Obete, ktoré sa konajú pred orbou, sa vykonávajú za cieľom dobrej úrody“.[10] Proérosia nebola jediným sviatkom (obradom) vykonávaným na uspokojenie bohov za cieľom dobrej úrody, po nej nasledovali aj ďalšie sviatky oslavované v rôznych fázach poľnohospodárskeho cyklu.[4]

Červenofigúrový stamnos, cca 470 pred Kr., Triptolemos, Demeter a Persefoné - Louvre

Jedna z legiend hovorí, že Proérosia sa po prvýkrát konala po more (alebo hlade), ktorý postihol všetkých Grékov (alebo celé ľudstvo), keď Aténčania v súlade s vešteckými radami (podľa rady z delfskej veštiarne mali každoročne pred orbou obetovať Demetre prvotiny z úrody v mene všetkých Helénov[11]) v mene Grékov obetovali bohom obete pred orbou. Z toho dôvodu potom Gréci prinášali do Atén aparchai „prvotiny z úrody“ (celogrécka náboženská prax od archaického do konca helenistického obdobia [12]) z obilia, ktoré mali poslúžiť ako ďakovné obete (χαριστήρια - charistéria[13]) Podľa inej legendy sa Triptolemos od bohyne Demeter naučil základom pestovania obilia (bohyňa sa mu tak odvďačila za to, že ju vľúdne prijal v paláci jeho rodičov, keď hľadala svoju dcéru Persefonu) a potom na lietajúcom voze precestoval celý grécky svet a na miestach, kde sa zastavil, učil ľudí ako orať a siať (v atickom umení je od polovice 6. stor. pred Kr. často zobrazovaný v okrídlenom voze).[14] Keď sa vrátil, stal sa kráľom a vo svätyni, ktorú tam postavil jeho otec Keleos, zaviedol Demetrin a Persefonin kult.[15]

Vedúcu úlohu pri obradoch na oslavách Proérosie zohral hierofantés (ἱεροφάντης) „odhaliteľ posvätných tajomstiev“, veľkňaz v chráme bohyne Demetry v Eleuzíne. Jeho funkcia sa dedila v rodine Eumolpa, legendárneho zakladateľa Eleusínskych mystérií.[16] Podľa starovekých „svedectiev“ sa na týchto oslavách udiali aj zázraky uzdravenia, napr. od narodenia slepý začal vidieť.[17]

V Eleuzíne sa okrem Proérosie konali aj ďalšie slávnosti spojené s bohyňou Demeter (s poľnohospodárstvom).[18] Bola to Thesmoforia, oslavovaná s cieľom zvýšenia plodnosti zeme, Chloia, ktorá sa oslavovala, keď už polia zazeleneli, Kalamaia, keď obilie vyrástlo a Halóa, kedy sa obilie mlátilo.[19]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Helene P. Foley. Female Acts in Greek Tragedy. Princeton : Princeton University Press, 2009. ISBN 978-14-0082-473-1. S. 41.
  2. ↑ Encyclopaedia Britannica, Inc.. Encyclopedia of World Religions. Chicago : Encyclopaedia Britannica, Inc., 2008. ISBN 978-15-9339-491-2. S. 286.
  3. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 366.
  4. ↑ a b Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 102.
  5. ↑ Inscriptiones Regions Attica (IG I-III) :Attica, SEG 33:147 [1]
  6. ↑ Inscriptiones Regions Attica (IG I-III) :Eleusis, I.Eleusis 175 [2]
  7. ↑ Efrosyni Boutsikas, Stephen Clement McCluskey, John M. Steele. Advancing Cultural Astronomy. Basingstoke : Springer Nature, 2021. ISBN 978-30-3064-606-6. S. 217.
  8. ↑ James George Frazer. The Golden Bough. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2020. ISBN 978-37-5233-584-2. S. 39.
  9. ↑ Xenofón, Oikonomikos, 17, 4 [3]
  10. ↑ Suda, Proérosiai, 2420 [4]
  11. ↑ D. M. Carter. Why Athens?: A Reappraisal of Tragic Politics. Oxford : OUP Oxford, 2011. ISBN 978-01-9956-232-9. S. 369.
  12. ↑ Theodora Suk Fong Jim, Suk Fong Jim. Sharing with the Gods. Oxford : Oxford University Press, 2014. ISBN 978-01-9870-682-3. S. 2.
  13. ↑ Arthur E. Gordon. Illustrated Introduction to Latin Epigraphy. Berkeley : University of California Press, 1983. ISBN 978-05-2005-079-2. S. 98.
  14. ↑ Nancy Evans. Civic Rites: Democracy and Religion in Ancient Athens. Berkeley : University of California Pres, 2010. ISBN 978-05-2026-202-7. S. 127.
  15. ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 459.
  16. ↑ Silvia Montiglio. Silence in the Land of Logos. Boston : Greenwood Publishing Group, 2010. ISBN 978-06-9114-658-4. S. 30.
  17. ↑ Walter Burkert. Ancient Mystery Cults. Cambridge : Harvard University Press, 1987. ISBN 978-06-7403-387-0. S. 20.
  18. ↑ Helene P. Foley. The Homeric Hymn to Demeter. Princeton : Princeton University Press, 2013. ISBN 978-14-0084-908-6. S. 71.
  19. ↑ Brázda. Praha : Vyd. Českosl. podniky tiskařské a vydavatelské, 1925. S. 242.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proérosia&oldid=7781533“