Pytagoreizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Pytagorejci)

Pytagoreizmus (iné názvy: pytagorovstvo, pytagorovci, pytagorejci ) je učenie príslušníkov školy Pytagora zo Samosu. Uznávali bezvýhradne autoritu svojho učiteľa (AUTOS EFÁ = "On sám to povedal"). Popri filozofii pestovali matematiku.

Podľa pytagoreizmu je princípom svetového diania číslo; nebeské telesá krúžia okolo stredosvetového ohňa a vyludzujú pritom nebeskú hudbu. Duša je podľa pytagorejcov uväznená v tele a po smrti sa sťahuje. Pytagorejci založili etiku: najdôležitejšou cnosťou je spravodlivosť.

Učenie Pytagorejcov[upraviť | upraviť zdroj]

Pytagorejci považujú filozofiu za hľadanie múdrosti a zároveň morálnu výchovu: filozofia má predovšetkým zdokonaľovať človeka, učiť ho sebaovládaniu a poskytovať mu vedomosti. Sebaovládanie, podporované rozumom, vedie totiž človeka k múdrosti. Vedenie zasa vedie človeka k poznaniu.

Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie.

Číslo je modelom, na základe ktorého sa tvoria veci. Číslo-model spočíva vo veci a každá vec má svoj vlastný model. V takomto chápaní je číslo čímsi reálne existujúcim a je vzorom každej veci i celého sveta. Vec i svet majú vlastné číslo a sú poznateľné len vďaka nemu. Číslo určujúce skutočný obsah veci je jeho formálnym vyjadrením a jeho najvšeobecnejším určením.

Harmónia je jednota spájajúca mnohosť a celkové zosúladenie toho, čo je nesúladné. Prejavom harmónie týchto nesúladov čiže protikladov je číslo, vďaka čomu každá vec vo svojom číselnom vyjadrení predstavuje nejakú harmóniu. Základným protikladom vo veciach je nekonečnosť a konečnosť, čomu zodpovedajú párne a nepárne čísla, a ich harmóniou je aritmetická jednota. Dvojice protikladov uzatvára číslo 10 ako prejav dokonalosti harmónie (1+2+3+4=10). Číslo je všeobecný pojem a je zároveň prejavom boja protikladov vo veciach modelovaných podľa princípu rozličných matematických proporcií.

Genéza sveta je zavŕšené ohraničenie nekonečného priestoru pripomínajúceho chaos. Reálnou jednotou sveta je oheň, ktorý spôsobuje vsatie vzduchu z priestoru mimo seba, čím vznika prázdno, kde sa potom uskutočňuje rozlišovanie vecí. Svet sa vyvíja cyklicky. Fyzický poriadok vzniku, zániku a znovuzrodenia všetkého súcna závisí od ohňa chápaného ako centrum, z ktorého sa odvodzuje a okolo ktorého sa formuje harmónia nebeských sfér. Ony spolu vydávajú kozmickú hudbu. Harmónia je dušou sveta, dušou každej veci i ľudského bytia. Smrť je narušením tejto harmónie.

Morálka je poriadok a súlad (harmónia) medzi človekom a tým, čo je v ňom i vo svete božské a čo spočíva vo vernom nasledovaní boha.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.