Rádiológia tváre a krku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rádiológia tváre a krku je jedna zo subšpecializácií rádiológie, ktorá sa zameriava na zobrazovaciu diagnostiku ochorení tváre a krku. Zložitá anatómia týchto oblastí kladie na prístrojovú techniku i rádiológa mimoriadne nároky. V minulosti používané klasické rentgenologické metódy (skiagrafia, skiaskopia) boli v súčasnosti už prakticky úplne nahradené modernými diagnostickými metódami, ako sú ultrasonografia (USG), počítačová tomografia (CT) a zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI). Takisto dochádza k spájaniu týchto metód s metódami nukleárnej medicíny ako je pozitrónová emisná tomografia (PET) v podobe PET/CT či MR/PET, alebo gamagrafia v podobe SPECT.

Základné rozdelenie a použitie jednotlivých metód[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska anatómie a vhodnosti použitia jednotlivých metód je vhodné rozdeliť oblasť tváre a krku na dve veľké oblasti, kde hranicu tvorí jazylka (lat. os hyoideum). Tá rozdeľuje tvár a krk na tzv. suprahyoidnú (nad jazylkou) a infrahyoidnú oblasť (pod jazylkou).

Pre suprahyoidnú oblasť vrátane tváre je najvhodnejšou metódou MRI - dôvodom sú menšie artefakty z amalgámových zubných výplní ako pri CT, menšia náchylnosť na pohybové artefakty a lepšia tkanivová rozlišovacia schopnosť magnetickej rezonancie.

Pre infrahyoidnú oblasť je vhodnejšou vyšetrovacou metódou CT - dôvodom je vyšší výskyt pohybových artefaktov v tejto oblasti (kašeľ, prehĺtanie, dýchanie, pohyb hlasiviek), ktoré nedegradujú výsledný CT obraz tak, ako je to pri MRI.

USG je možno použiť s úspechom na povrchové štruktúry v oboch oblastiach; metóda však patrí do rúk skúseného rádiológa a výsledky sú ťažšie reprodukovateľné. Na druhej strane je lacná a dostupná, využíva sa najmä ako skríningové vyšetrenie a v rámci sledovania už známych zmien najmä v oblasti štítnej žľazy, lymfatických uzlín a veľkých slinných žliaz.

Indikácie[upraviť | upraviť zdroj]

K najčastejším príčinám vyšetrenia hlavy a krku patrí pátranie po dôvodoch obvykle dlhodobejších ťažkostí pacienta z predpokladanej poruchy tu sa nachádzajúcich anatomických štruktúr (najvhodnejšou metódou voľby je v tomto prípade CT vyšetrenie od spodiny lebky až po kľúčne kosti), pátranie po a stanovenie štádia nádorového ochorenia, pátranie po abscese alebo flegmóne.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • HARNSBERGER, H. Ric; GLASTONBURY, Christine M. Diagnostic Imaging: Head and Neck. Salt Lake City : Amirsys, 2010. ISBN 9781931884785. (po anglicky)