Radošovský potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°29′05″S 17°38′43″V / 48,4847°S 17,6452°V / 48.4847; 17.6452
Radošovský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Obce Radošovce, Jaslovské Bohunice
ráztoka Radošovce
 - poloha Kopanice
 - výška 166 m
 - súradnice 48°30′10″S 17°37′42″V / 48,5029°S 17,6282°V / 48.5029; 17.6282
Ústie Horná Blava
 - poloha Jaslovské Bohunice
 - výška 159 m
 - súradnice 48°29′05″S 17°38′43″V / 48,4847°S 17,6452°V / 48.4847; 17.6452
Dĺžka 2,7 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-21-10-1402
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Radošovský potok[1] je potok v regióne Dolné Považie, na území obcí Radošovce a Jaslovské Bohunice v okrese Trnava v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina. Ústi do Hornej Blavy. Má dĺžku 2,7 km. Rád toku V.

Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]

Začína sa v 166 m n. m. na území obce Radošovce, na ráztoke Hornej Blavy nad severným okrajom intravilánu obce Radošovce, na východnom okraji poľa Kopanice (pole leží väčšou časťou už na území susednej obce Kátlovce). Je výsledkom rozvetvenia sa Hornej Blavy na dve ramená, ktoré pokračujú súbežne. Ľavé (severovýchodné) rameno nesie názov Radošovský potok.[2]

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Radošovský potok (ľavé severovýchodné rameno Hornej Blavy) tečie územím Radošoviec okrajom intravilánu juhovýchodným smerom, v 166 m n. m. priteká k hornému (severozápadnému) okraju intravilánu obce Radošovce, v 162 m n. m. podteká cestu z južného okraja intravilánu časti obce Paderovce v obci Jaslovské Bohunice na južný okraj intravilánu obce Radošovce, v 159 m n. m. tesne pred opustením územia Radošoviec obteká samotu Dolný mlyn, v 159 m n. m. opúšťa územie obce Radošovce a vteká na územie obce Jaslovské Bohunice časť obce Bohunice v jej poľnohospodárskom extraviláne, v 159 m n. m. ústi do Hornej Blavy ako jej ľavostranný prítok. Pravé juhozápadné rameno Hornej Blavy tečie cez územie Paderoviec rovnobežne s Radošovským potokom, vteká na územie obce Jaslovské Bohunice časť obce Bohunice v jej poľnohospodárskom extraviláne, spája sa s Dubovským potokom, prudko sa stáča na východ, spája sa s Radošovským potokom (s ľavým, severovýchodným ramenom Hornej Blavy) a pod názvom Horná Blava pokračuje v juhovýchodnom smere.

Radošovský potok patrí do okresu Trnava v Trnavskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Trnavská pahorkatina.[3][4] Nemá prítoky[5].

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov vodného toku Radošovský potok má pôvod v názve obce Radošovce, ktorej najstarší záznam sa viaže k roku 1216 Radichov, 1229 Wradichov, 1773 Radossowcze[6]. Vodný tok sa začína na území obce Radošovce a preteká týmto územím. Pôvod názvu obce Radošovce je v domácej podobe Radoš niektorého zo starobylých slovanských predkresťanských osobných mien Radim, Radimír, Radislav, Radivoj, Radomil, Radomír, Radoslav, Radovan, niekdajšieho vlastníka alebo správcu pôvodnej osady alebo ináč spájanej osoby s osadou. Porovnaj aj domáce podoby osobných mien: Drahoš - Drahoslav, Jaroš - Jaromír, Jaroslav, Miloš - Miloslav, Miroš - Miroslav[7]. Z toponyma Radošovce bolo po rozšírení o formant -ský, po systémovej redukcii o hlásky -ce a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Radošovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2019[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Radošovský potok je jedinečným hydronymom (august 2022).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-08-08.
  2. Geografické názvy okresu Trnava A3. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-261/1984 zo 28.9.1984. 97 s. S. 39, 75. 79-901-85 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-08]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 141. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Radošovského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-08-08]
  6. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 517, 2. diel s. S. 469.
  7. Milan Majtán; Matej Považaj. Meno pre naše dieťa. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 197 s. 65-003-83 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN). S. 13-16, 82.
  8. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  9. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-8786/2019 zo dňa 20.12.2019 o štandardizácii 49 názvov vodstva z okresu Trnava. Spravodajca ÚGKK SR, 2020, ročník 52, čiastka 1, s. 14 - 15. Dostupné online [4] [cit. 2022-08-08.].