Ralsko (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ralsko
zrúcanina hradu
Obytná veža hradu Ralsko
Štát Česko Česko
Región Liberecký
Okres Česká Lípa
Súradnice 50°40′26″S 14°45′55″V / 50,67389°S 14,76528°V / 50.67389; 14.76528
Štýl Stredoveký hrad
Materiál kameň, murivo
Vznik 14. storočie
Súčasný vlastník Milan Baier
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Poloha hradu Ralsko v Česku
Poloha hradu Ralsko v Česku
Poloha hradu Ralsko v Česku
Wikimedia Commons: Ralsko Castle
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ralsko (po nemecky Roll alebo Rollberg) je zrúcanina hradu na vrchole kopca Ralsko, na hranici katastrálneho územia Svébořice mesta Ralsko (parcela č. 4, južná časť hradu vrátane hlavnej pravouhlej veže, 355 m²) a katastrálneho územia Noviny pod Ralskem (parcela č. 981/31, severná časť hradu, 421 m²).[1] Z trosiek hradu je dobrý kruhový rozhľad do ďalekého okolia, je možno uvidieť Ještěd, Hazmburk, Říp, rozhľadňu na Vrátenskej hore pri Kokoříne, Bezděz, Hvozd, Luž, Jedlovú, Klíč.

Na skalnatom vrcholku zalesnenej hory sa nachádzajú hradby, zrúcaniny dvoch obytných veží, obvodové murivo paláca a zvyšky muriva ďalších budov. Zachovali sa mohutné štítové steny s hrúbkou 5,6 metra.[2] Hrad je chránený od roku 1958 ako kultúrna pamiatka Českej republiky pod číslom 34703 / 5-3152. [3] [4]. Horná časť kopca aj s hradom je začlenená do prírodnej rezervácie Ralsko.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšky obytnej veže
Vstup na vnútorné nádvorie
Hrad Ralsko na vrchole rovnomennej hory
Hrad Ralsko
Ralsko - pohľad od Novin pod Ralskem

Kedy bol hrad presne založený, doložené písomne ​​nie je. Existujú niepríliš vierohodné záznamy o turnaji v Magdeburgu v roku 983, ktorého sa zúčastnil rytier Teodor z Ralska, tiež že majiteľom bol azda roku 1175 Heřman z Ralska (podľa Palackého prezývaný Poprocký), zakladateľ rodu Markvarticovcov[5], ale oba záznamy sa týkajú možno usadlosti (dvora) na úpätí kopca.

Ďalší výklad doložený archeológmi uvádza na Ralsku v roku 1377 mocný rod Vartenberkovcov v osobe Jána z Vartenberku, ktorý postavil kamenný hrad miesto pôvodného dreveného a včlenil ho do sústavy hradov na ochranu a kontrolu obchodných ciest. V neďalekej Mimoni si vybudoval aj colnú stanicu.[6].

Po Heřmanovi sa prídomok z Ralska objavil v roku 1389, vtedy ho získal Jan Chudoba z Vartenberku, nazývaný potom tiež z Ralska. Po roku 1400 za kráľa Václava IV, hájil záujmy cisára Žigmunda a zaberal s jeho súhlasom početné panstvá na okolí. Bol preto často v konflikte s husitmi, ktorí mu majetok tak dlho ničili, až súhlasil roku 1426 s ich posádkami vo svojom území.

Horšie dopadol jeho syn Jan Ralsko mladší, ktorý nedodržal dohodu s Žitavou kvôli dobytiu Rabštejna a bol nimi roku 1433 zajatý, ušmýkaný koňmi a rozštvrtený. To bol jeden z dôvodov neskorších vojen Vartenberka s Lužicou.[7]

Po husitských vojnách hrad rýchlo striedal majiteľov a roku 1468 bol dobytý žitavským vojskom z Lužice. Potom tu pôsobili lúpežní rytieri a nachádzala sa tu tajná mincovňa. Od roku 1505 panstvo kúpila rodina Bibrštejnovcov a o hrad sa prestali starať. O sto rokov neskôr bol popisovaný ako pustý. Bol často terčom hľadačov pokladov, ktorí v ňom robili početné diery.[8] Hora s okolím bola v rokoch 1969-1990 neprístupná pre verejnosť kvôli sovietskemu vojenskému priestoru.[9] V čase ich pôsobenia zhorela vyhliadková veža.[10].

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Prístupová cesta bola vytesaná do skál a chránená dvomi skalnými bránami. Končila na parkanovej plošine na okraji vrchu. Tu bola pred vchodom k podhradia ďalšia brána, na ktorú nadväzovali hradby s baštou. Predhradie ukončila stavba dvojposchodovej veže, ktorá nadväzovala na palác hornej časti hradu. Z paláca viedol padací most do pravouhlej veže (Donjon).[11]

Prístup k hradu[upraviť | upraviť zdroj]

Od Českej Lípy cez Mimoň a neďaleké Vranovské skály vedie cez kopec červeno značená turistická trasa KČT pre peších turistov. Od vrcholu pokračuje ďalej na sever cez Noviny pod Ralskem do Stráže pod Ralskem, od východu na ňu nadväzuje po oboch stranách kopca žlto značená trasa od železničnej zastávky Pertoltice pod Ralskem. Červená trasa vedie zo stredu Mimone k Ralsku Vranovskou alejou a je dlhá necelých 6km s prevýšením 400 metrov. Vranovská alej a výstup na vrchol je súčasťou novovytvoreného Náučného chodníka Ralsko.

Povesti[upraviť | upraviť zdroj]

Zachovalo sa niekoľko povestí. Prvá je variáciou Blaníckej povesti o spiacom vojsku, ktoré príde českému národu na pomoc, až príde čas. Druhá o zakopanom poklade stráženom veľkým psom, ďalšia o rytierovi potrestanom Bielou paňou.[12]

Vlastníctvo a zámery rekonštrukcie[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad nie je zanesený ako stavba v katastri nehnuteľností, ale je súčasťou pozemku. Je však zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok.[13] Novinky.cz naopak uviedli citát hovorkyne VLS, podľa ktorého údajne nehnuteľnosť nie je v zozname pamiatok.[14]

Štátny podnik Vojenské lesy a majetky ČR, ktorý pozemok s hradom vlastnil, ho, pretože ho považoval za nezlučiteľný so svojou náplňou činnosti, ponúkol Národnému pamiatkovému ústavu, ktorý však vzhľadom na svoju ekonomickú situáciu ponuku odmietol.[14][15] Na to Ralsko a ďalšie obce reagovali[14] v roku 2008 tým, že prejavili záujem o zámenu tohto pozemku za iné.[16] VLS na ponuku zámeny nepristúpilo, ale ponúkli pozemok v roku 2012 vo výberovom konaní na predaj.[16] Kritériom bola najvyššia cenová ponuka.[14] Do výberového konania sa nakoniec sa prihlásilo 6 záujemcov[13] (vyhlasovateľ nakoniec vyberal z 5 ponúk[16], ktoré podala jedna obec, jedna právnické osoba a tri fyzické osoby[14]), medzi nimi mesto Ralsko, ktoré sa o získanie hradu snaží už od roku 2008, a dve stavebné firmy z regiónu. Mesto Mimoň v minulosti malo o hrad tiež záujem a nechalo vytvoriť dokumentáciu na rekonštrukciu hradu vrátane jeho zastrešenia a vybudovania vyhliadkovej veže. Dokumentáciu bolo ochotné poskytnúť mestu Ralsko a samo sa súťaže nezúčastnilo, aby mu nekonkurovali. Zastupiteľstvo obce Noviny pod Ralskem sa dva dni pred termínom pre odovzdanie obálok rozhodlo, že obec do súťaže nepôjde. Obálky s ponukami boli otvorené koncom júla 2012.[13]

Mesto Ralsko išlo do súťaže s ponukou len o 32 tisíc Kč vyššou, ako bola minimálna ponuková cena 120 tisíc Kč. V súťaži uspel rodák z Mimone Milan Baier, konateľ niekoľkých firiem a regionálny politik ODS, aktuálne obecný zastupiteľ vo Zdibách, ktorý ponúkol niekoľkonásobne vyššiu cenu, ktorá však nebola presne zverejnená. Mikroregión Podralsko v obave, že by nový majiteľ mohol hrad zneprístupniť, požiadal ministra obrany Alexandra Vondru o zrušenie výberového konania a preradenie pozemku na mikroregión alebo na Mimoň či Ralsko.[16] Predpokladá sa, že minister rozhodnutie nezvráti, pretože výberové konanie nechal preveriť už po intervencii poslanca Petra Skokana a nebolo zistené žiadne pochybenie.[17]

Víťaz výberového konania uistil, že hrad zostane prístupný a že sa ho naopak chystá turisticky zatraktívniť, po posúdení všetkých projektov, ktoré už boli vypracované, a prípadne aj na základe nového projektu, a prisľúbil spoluprácu s celým Mikroregiónom.[15] Ponúkol spolupráci starostom Ralska aj Mimone.[17] Uviedol, že si nie je istý návratnosťou svojich investícií a že sa do výberového konania prihlásil kvôli svojim citovým väzbám k miestu a znepokojenia zo stavu hradu.[15]

Projekt rekonštrukcie, ktorý objednalo roku 2006 mesto Mimoň a poskytol mestu Ralsko, počítal s nákladmi 18 miliónov na zakonzervovanie hradu a využitie veže pre zriadenie vyhliadkovej plošiny. Projekt rešpektoval podmienky stanovené orgánmi pamiatkovej ochrany a ochrany prírody, podľa ktorých na opravu hradu nesmel byť použitý iný kameň ako kameň z hradu a nebola povolená stavebná lanovka, takže projekt počítal s využitím štyroch mulov.[17]

Nový majiteľ Milan Baier spresnil na jar 2013 svoje zámery. Mieni na vrchole postaviť rozhľadňu prístupnú verejnosti a svoje zámery konzultovať s mnohými odborníkmi.[18][19] Neskôr spresnil aj termín dokončenia úprav na rok 2018 aj ťažkosti, s ktorými sa musí vysporiadať.[20]

Pred začatím úprav bol vykonaný v roku 2014 archeologický prieskum. Počas neho bolo zistené, že pôvodná rozloha hradu vrátane opevnenia bola ďaleko väčšia.[21]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Kataster nehnuteľností ČR, http://www.ikatastr.cz
  2. RŮŽIČKA, Jiří. Českolipsko do kapsy. [s.l.] : KMa, s.r.o, 2007. ISBN 978-80-7309-488-1. Kapitola Vranovské skály, s. 186.
  3. Ústřední seznam kulturních památek České republiky. Praha: Národní památkový ústav, [cit. 2016-06-05]. Katalogové číslo 146436 : hrad Ralsko.  : Pamiatkový katalóg.: MonumNet.
  4. Českolipsko a Máchův kraj. Děčín : Česká turistika s.r.o, 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Ralsko, s. 37.
  5. ANDĚL, Rudolf; KABÍČEK, Jan. Hrady a zámky Libereckého kraje. Liberec : Krajské nakladatelství Liberec, 1957. Kapitola Ralsko, s. 107.
  6. DAVID, Petr; SOUKUP, Vladimír. Průvodce 5 – Máchovo jezero - Ralsko. Praha : Soukup a David, 1995. ISBN 80-901517-8-7. S. 12.
  7. Hrady a zámky 1957, str.108
  8. Českolipsko do vrecka, str.186
  9. Českolipsko, str.38
  10. PEŠA, Vladimír. České hrady. Praha : Argo, 2002. ISBN 80-7203-434-0. Kapitola Ralsko, s. 128.
  11. Sprievodca 5, str.13
  12. České hrady, str.128
  13. a b c Jan Šebelka: Vojenské lesy predávajú pozemky v Ralsku aj so zrúcaninou hradu, iDnes.cz, 24. 7. 2012
  14. a b c d e Vladislav Prouza: Zrúcaninu hradu Ralsko i s pozemkamj predal štát súkromníkovi, Novinky.cz, 3. 8. 2012
  15. a b c Martin Trdla, Aleš Horáček: Hrad sa oplotiť nechystám, uisťuje nový majiteľ Ralska, iDnes.cz, 3. 8. 2012
  16. a b c d Aleš Horáček: Hrad Ralsko kúpi aj s kopcom súkromník. Obce žiadajú o pomoc Vondru, iDnes.cz, 2. 8. 2012
  17. a b c Aleš Horáček: Podmienky opravy Ralsko: kameň len z hradu, namiesto lanovky muly, iDnes.cz, 8. 8. 2012
  18. Radmila Pokorná. Zříceninu hradu čekají velké změny: Na Ralsku bude rozhledna. Českolipský deník, 2013-04-21. Dostupné online [cit. 2016-06-05].
  19. Jan Šebelka. Nový majitel zříceniny Ralsko odhalil plány. Bude tam rozhledna. idnes.cz, 2013-08-30. Dostupné online [cit. 2016-06-05].
  20. Tomáš Kraus. Rozhledna na Ralsku? Hradní pán chce úpravy stihnout do roku 2018!. Českolipský deník, 2014-02-06. Dostupné online [cit. 2016-06-05].
  21. Adéla Vachtová. Objevy na Ralsku přepíší dějiny. Českolipský deník, 2014-12-01. Dostupné online [cit. 2016-06-05].

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ralsko, hrad, zrúcanina, Hrady.cz, 28. 5. 2002, citované z Kol .: Hrady, zámky a tvrze v Čechách na Morave av Sliezsku - Severné Čechy, Nakladateľstvo Svoboda, Praha 1984,, 28. 6. 2009, a Vl. Studecký: Báje a povesti zo severných a západných Čiech-otec a syn Linhart, 26. 1. 2006
  • Jana Jordáková, Jiří Růžička: Ralsko, Český rozhlas, Hrady a zámky, text nedatované, vo verzii pre tlač s dátumom vytlačenia a datovaním 2000-2012

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ralsko (hrad) na českej Wikipédii.