Jedlová (Lužické hory)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°51′16″S 14°33′38″V / 50,85444°S 14,56056°V / 50.85444; 14.56056
Jedlová
nem. Tannenberg
vrch
Jedlová rozhledna.jpg
Rozhľadňa na Jedlovej
Štát Česko Česko
Poloha Lužické hory / Lužický chrbát / Jedlovský chrbát / Tolštejnský chrbát
 - výška 774 m n. m.
 - význačnosť 200 – 250 m
 - súradnice 50°51′16″S 14°33′38″V / 50,85444°S 14,56056°V / 50.85444; 14.56056
Geologické zloženie granit
Poloha na mape Česka
Poloha na mape Česka
Fire.svg
Poloha na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jedlová (nem. Tannenberg) je hora na severe Česka, v Úsťanskom kraji, vo východnej časti okresu Děčín, na juhu Šluknovského výbežku, v katastrálnom území obce Jiřetín pod Jedlovou. Leží 7 km juhozápadne od Varnsdorfu a 2 km juhozápadne od centra Jiřetína. Hora má nadmorskú výšku 774 metrov.[1] Je po Luži a Pěnkavčom vrchu treťou najvyššou horou Lužických hôr a ide o mohutnú fonolitovú kopu. Názov hory je odvodený z pôvodného porastu, ktorý tvorili jedle prestúpené smrekmi, dnes prevažujú smreky a na vrchole buky.[2] Lesný porast veľmi poškodili emisie v  70. a 80. rokoch 20. storočia.[3] Napriek tomu na Jedlovej žije rad ohrozených živočíšnych druhov.[4]

Na úpätí hory pracovali tiež dve sklárske huty. Prvá z nich stála v 14. storočí na území dnešnej osady Rozhled.[5] Skláreň Rollhütte, ktorá stála na južnej strane, patrila medzi významné české sklárne na prelome 17. – 18. storočia.[6] Na južnom úpätí sa nachádza bývalý pieskovcový lom. Od 2. polovice 19. storočia je Jedlová obľúbeným turistickým cieľom. Na vrchole hory je rozhľadňa z roku 1891, výletná reštaurácia a pomník básnika Friedricha Schillera. Približne 1 km východne od vrcholu hory sa nachádza zrúcanina hradu Tolštejn.

Jedlová sa využíva na zimné športy, na vrchol hory vedie lyžiarsky vlek.[7]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad z Jedlovej na Tolštejn, vpravo hore Luž

Názov hory pochádza z prekladu nemeckého mena hory (nem. Tannenberg), Jedlová hora, teraz Jedlová.[8] Jedlová leží v najsevernejšej časti Česka, vo východnej časti Úsťanskeho kraja, v okrese Děčín, v južnej časti Šluknovského výbežku, na území obce Jiřetín pod Jedlovou, asi 2 km južne od centra obce. Tento vrch kužeľovitého tvaru sa týči do výšky 774 m n. m. a asi do výšky 200 – 250 m nad okolitou krajinou. Horopisne sa nachádza v západnej časti Krkonošsko-jesenickej subprovincie v centrálnej časti Lužických hôr. Je súčasťou Lužického chrbáta, časťou jeho západného okrsku – Jedlovského chrbáta, ktorého je najvyšším vrcholom. Z Jedlovej vybiehajú dva chrbátiky – jeden východne na Tolštejn, druhý severne na Křížovú horu. Ďalšími najbližšími kopcami viditeľnými z Jedlovej je južne Konopáč a Stožec, severovýchodne Malý Stožec.[9]

Jedlová je tzv. neovulkanický suktreťohorného miocénu.[10] Spodná tretina hory sa skladá z relatívne pevného kriedového pieskovca brezeneckého súvrstvia, ktorý sa predtým ťažil na stavebné účely. Dnes už zarastený lom sa nachádza na južnom úpätí. Vrchné dve tretiny tvorí fonolit obsahujúci kryštály sklovitého živca, ktorý prenikol pieskovcom pri vulkanickej činnosti. Pre fonolit na Jedlovej hore sa urobila rádiometrická analýza, ktorá dokazuje vulkanickú činnosť spred 31 ± 4,8 miliónmi rokov.[11] Živec sa často rozpadá na veľké dosky, miestami zoskupené do zdanlivého múru (juhovýchodný svah a juh vrchola), inde vytvára sutinové polia s riedkou vegetáciou. Sutinové polia nie sú typickými svahovými sedimentmi, ale reziduálnym reliktom mrazového zvetrávania predovšetkým z chladných období pleistocénu.[12]

Suťové pole na západnom svahu Jedlovej

Cez vrchol hory vedie hlavné európske rozvodie, odvodňujúce toto územie južne Chřibskou Kamenicou, ktorá ústi do Kamenice, ďalej Labe do Severného mora, a severne Lužničkou, ďalej Mandavou, Lužickou Nisou a Odrou, ústiacou do Baltského mora.

Na vrchole Jedlovej je ročný teplotný priemer 5 °C.[13]

Na severnej strane hory sú rozptýlené chalupy osady Jedlová, na úpätí severovýchodného svahu sa rozkladá osada Rozhled. Na južnom úpätí je lesné nádražie Jedlová, cez ktoré vedú železničné trate 080 Jedlová – Bakov nad Jizerou a 081 Rumburk – Děčín.[14] Medzi nádražím Jedlová a vrcholom hory je na zhruba 2 km prevýšenie 230 metrov. Pri dobrej viditeľnosti možno vidieť celé Lužické hory, hrebeň Jizerských hôr, Ještěd, blízky hrad Tolštejn, Bezděz, Milešovku, Děčínský Sněžník aj vzdialenejší hrebeň Krušných hôr. Na južnom úpätí hory ležia dva Jedlovské rybníky – Veľký Jedlovský rybník a severne od neho Malý Jedlovský rybník. Nachádzal sa tu aj tretí rybník, nazývaný Hutní, predtým Rollteich.[15] Svoje meno dostal podľa dnes už zaniknutej sklárskej hute Rollhütte. Hutný rybník je už vypustený, zostávajúce dva rybníky dnes slúžia ako vodohospodárske nádrže.[15] a k chovu ryb.[3]

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bola hora pokrytá predovšetkým jedľami. Vysoký jedľový les sa dokonca v roku 1890 stal dôvodom pre stavbu rozhľadne.[16] V súčasnosti je vrchol hory zalesnený bučinou, aj keď sa tam opäť objavujú malé plochy jedle bielej, ale tiež nepôvodného druhu borovice horskej. Porast na svahoch tvoria prevažne smreky s prímesou Sorbus aria, na juhovýchodnom svahu rastie smrekovec opadavý.[10] Vyskytujú sa tu aj brusnicové kríčkové spoločenstvá, na chladných miestach rastie rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant) a chvostník jedľový (Huperzia selago).[3] Tam, kde sa zachovali mokré rašeliniská, kde sa dajú spozorovať mäsožravú rosičku okrúhlolistú (Drosera rotundifolia) a chránený Rhododendron tomentosum, ktorý sa okrem Jedlovej nikde inde v Lužických horách nevyskytuje.[16] Lesy na Jedlovej obhospodaruje štátny podnik Lesy Českej republiky.

Poškodenie lesa a zmeny biotopu[upraviť | upraviť zdroj]

Letecký pohľad na vrchol Jedlovej

Prvé poškodenie lesa emisiami sa objavilo po roku 1970, pričom vážnej podoby nadobudlo na jar v roku 1977 a po zime na prelome rokov 1978 a 1979, ako dôsledok spolupôsobenia emisií a mimoriadne nízkych teplôt. Jedlová leží v pásme najťažšieho poškodenia emisiami SO2 a jej vrchol je ako jediné miesto v Lužických horách označený ako pásmo A.[3][17] Emisie pochádzali prevažne z poľskej elektrárne Turów a z nemeckých elektrární Hirschfelde (už odstavená) a Hagenwerder (utlmená), ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti 25 – 32 km, a z nemeckej elektrárne Boxberg (utlmená), vzdialená od Jedlovej 50 km. Po odstavení či utlmení zdrojov znečistenia na nemeckej strane pokleslo množstvo emisií zhruba na polovicu. Predpokladá sa, že les na Jedlovej poškodil aj fluór; v rokoch 1978 až 1982 dosiahli jeho koncentrácie 0,3 μg/m³. V rokoch 1986 až 1987 došlo po veternej kalamite k premnoženiu kôrovcov a lýkožrúta smrekového. Od decembra 1995 až do marca 1996 Jedlovú znovu poškodil sneh a námraza, za súčasného pôsobenia emisií.[3]

Emisné škody síce nedosiahli kalamitnú úroveň, napriek tomu však viedli k čiastočnej zmene biotopu.[3] Na niektorých miestach sa les po ťažbe neobnovil a začali sa objavovať veľké holiny. To viedlo aj k zmene vodných pomerov v pôde a vyschnutí rašeliniska na južnom svahu, kde následne zanikol bohatý porast rosičky okrúhlolistej. Medzi smrečinami sa rozšírila jarabina vtáčia a traviny metlušky krivolakej (Avenella flexuosa). V presvetlenom lese sa začalo dariť náprstníku červenému (Digitalis purpurea).[10] V súčasnosti sú dospelé a dospievajúce smrekové porasty vyťažené a obnovujú sa. Na mladých porastoch možno pozorovať škody vzniknuté lúpaním vysokou zverou.[3]

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu vegetačného obdobia v roku 1995 uskutočnil Miroslav Honců z Vlastivedného múzea v Českej Lípe na kopci Jedlová a v oblasti Jedlovských rybníkov na jej úpätí zoologický prieskum.[18] Do jeho výsledkov započítal aj skoršie zistenia iných bádateľov.[19] Podľa záverov tejto štúdie je kopec Jedlová pomerne chudobný na bezstavovce, z nich sa tu vyskytuje predovšetkým niekoľko horských druhov chvostoskokov, kobyliek a bystrušiek. Objavené boli tiež ohrozené mravce hôrne, na ktorých tu prekvapivo parazituje roztoč Anoetus formicarium, dovtedy známy iba z Álp, kde sa vyskytuje nad hranicou lesa.

Medzi chrobákmi boli objavené tri ohrozené druhy, a to svižník poľný a dva druhy bystrušiek – Carabus arcensis a Carabus problematicus. Kyslý podklad Jedlovej spôsobuje, že sa tu, podobne ako na ďalších kopcoch Lužických hôr, vyskytuje len veľmi málo mäkkýšov.[20]

Na Jedlovej bolo objavených tiež 57 druhov stavovcov, z ktorých takmer všetky patria medzi typické druhy stredoeurópskych listnatých a zmiešaných lesov. Väčšina týchto druhov sa na území kopca rozmnožuje, lebo táto oblasť je súčasťou ich širšieho teritória. Medzi nimi bolo 10 druhov obojživelníkov a plazov, 31 druhov vtákov a 16 druhov cicavcov.[21] Za najvýznamnejší sa považuje nález piskora horského, o ktorom dovtedy prevládal názor, že sa v Lužických horách vyskytuje iba na nemeckej strane. Prieskum preukázal tiež výskyt mnohých zvlášť chránených druhov zahrnutých vo vyhláške 395/1992 Sb. o ochrane prírody a krajiny. Tunajšími kriticky ohrozenými druhmi sú skokan rapotavý, vretenica severná a sokol sťahovavý. Ďalší kriticky ohrozený druh, plcha záhradného, na Jedlovej naposledy zaznamenali v roku 1940, ale jeho súčasný výskyt nejde úplne vylúčiť. Veľmi ohrozenými druhmi sú mlok vrchovský, mlok bodkovaný, jašterica krátkohlavá, jašterica živorodá, slepúch lámavý, rybárik obyčajný a spomínaný piskor horský. Veľmi ohrozeného muchárika malého v tejto lokalite naposledy spozorovali v roku 1929. Ohrozenými druhmi sú ropucha bradavičnatá, krkavec čierny, orešnica perlavá, strakoš obyčajný, lastovička obyčajná a čierna forma veverice obyčajnej.[22] Z lovnej zveri sa na Jedlove vyskytujú jelene, srnce a zajace. Právo poľovníctva v revíre vykonáva Poľovnícke združenie Jedlová.[3]

Na Jedlovej sa v pieskovcových sedimentoch tiež sporadicky objavujú paleontologické nálezy prehistorickej fauny z dôb, keď územie ležalo na dne kriedového mora. Patria sem nálezy 12 druhov lastúrnikov rodu Inoceramus z vrchného turonuconiaku[3] a v lome možno tiež objaviť stopy po lezení morských rakov.[23]

Sklárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Uprostred dnešnej osady Rozhled, oproti rekreačnému stredisku Slovan, na lúke, ktorá hraničí s Bielym potokom na severovýchodnom úpätí hory, stála v polovici 14. storočia sklárska huta, po nej sa v neskorších listinách (napr. listina majiteľa tolštejnského panstva Jiřího ze Šlejnic z roku 1539) zachoval dnes už zaniknutý názov jeho stanoviska Gläsendorf. O hute sa nezachovalo mnoho informácií, jej činnosť však dokladajú archeologické nálezy zlomkov úžitkovej[5] a sklárskej technickej keramiky, objavené pri prieskumoch v rokoch 1989 a 1994.[24] Huta bola pravdepodobne vypálená v roku 1337 pri dobývaní hradu Tolštejn.[5]

Na južnom úpätí hory, stála baroková sklárska huta Rollhütte, ktorú tu zrejme v roku 1680 založil Jan Kašpar Kittel zo ŠumburkuJizerských horách a ktorá pravdepodobne nadväzovala na staršiu hutu, snáď toho istého názvu, niekedy tiež uvádzanou ako Jedlovská.[25] Skláreň Rollhütte, ktorá patrila k významnejším sklárskym hutám svojej doby, predávala svoje výrobky na domácom trhu, aj v cudzine. Doložená je pravdepodobná výroba k pocte vtedajších španielskych kráľov – erb Kastílie a Leónu.[6] Známe boli napríklad ich výrobky lustrových príveskov. Približne v roku 1596 ju vlastnili páni z Vartemberka, neskôr patrila inak neznámemu Christopherovi Palmemu zo Svoru a poslední majitelia boli Kaspar Kittel a Johann Kittel z Polevska. Huta zanikla v roku 1739 následkom požiaru, čo dokladajú neskoršie písomné správy, ako aj nálezy žiarom deformovaných výrobkov na mieste jej bývalého stanoviska.[26][27] Miesto, kde stála skláreň, bolo zničené pri budovaní železnice v roku 1868.[6]

Lom pod horou[upraviť | upraviť zdroj]

V spodnej časti južného svahu hory sa nachádza opustený pieskovcový lom. Je zakreslený už na lesníckej mape z roku 1860 a kamenársky majster Stephan Winkler v ňom na prelome 19. a 20. storočia zamestnával približne 100 robotníkov.[2] Ťažili sa v ňom pevné, kremité, prevažne lavicovité pieskovce brezenského súvrstvia.[23] Vyťažený pieskovec sa vyvážal do Saska a je z neho postavená aj väčšina ostenia a kamenných schodov v domoch v okolí hory. Ťažbu ukončili v 30. rokoch 20. storočia. Na skale pri vstupe do lomu je dodnes viditeľný portrét malého dievčatka vytesaného kamenármi. Prečo ho vytesali, sa nevie.[2]

Výška lomovej steny dosahuje až 6,5 metrov, výška odvalu v predpolí lomu dosahuje až 12 metrov.[23] Lom postupne zarástol lesom, je tu tiež nálezisko rojovníka močiarneho a rosičky okrúhlolistej.[28] Okrem rastlín sa v lome vyskytujú aj chránené živočíchy, napr. vretenica severná, jašterica živorodá, mlok vrchovský, mlok bodkovaný, skokan hnedý a ropucha bradavičnatá.

Turistika a stavby na vrchole[upraviť | upraviť zdroj]

Schillerov pomník na vrchole Jedlovej

Jedným z najslávnejších návštevníkov hory bol cisár Jozef II., ktorý stál na vrchole počas svojej inšpekčnej cesty v roku 1779. Vyhľadávaným cieľom turistov sa však Jedlová stala v druhej polovici 19. storočia. V tom čase sa nazývala „Rigi severních Čech“, pretože svojimi rozhľadmi pripomínala horu Rigi v švajčiarskych Alpách.[29] Na rozvoj turistiky malo veľký vplyv vybudovanie železničnej siete, ktorá umožňovala ľahký prístup do blízkeho okolia hory. Najbližšia železničná stanica Jedlová, vzdialená 2 km od vrcholu, začala slúžiť v roku 1869.[30] Prvou turistickou cestou, ktorá viedla z Jiřetína na vrchol hory, tu vyznačili členovia jiřetínskej sekcie Horského spolku pre najsevernejšie Čechy už v roku 1887 a len o rok neskôr postavili na východnom svahu prvú turistickú chatku.[16]

V roku 1890 bola zahájená stavba 23 m vysokej kamennej rozhľadne. Rokovania o stavbe začali už 17. marca 1889 v Krásnej Lípě, keď majiteľ pozemku knieža Kinský povolil stavbu na vrchole Jedlovej. Stavbu, ktorú projektoval varnsdorfský staviteľ Stoy, zadala spomínaná jiřetínska pobočka Horského spolku pre najsevernejšie Čechy firme Eiselt z Krásnej Lípy.[31] Ako murivo stavebníci použili predovšetkým miestny fonolit.[16]. Rozhľadňa, ktorej stavba si vyžiadala celkom 5 200 zlatých, bola slávnostne otvorená 14. septembra 1891.[31] Bývala na nej lucerna, ktorej svetlo v noci slúžilo ako maják pre celé okolie. Rozhľadňa bola v prevádzke do roku 1953, keď ju kvôli chatrnému stavu uzavreli. Obnoviť rozhľadňu sa od roku 1988 snažila Telovýchovná jednota Slovan Varnsdorf s podporou obce Jiřetín pod Jedlovou. Dňa 15. augusta 1992 prevzala rekonštrukciu rozhľadne rumburská firma Krejčí&syn, ktorá uskutočnila opravu podľa starých plánov vo vlastnej réžii, iba materiál hradila obec Jiřetín pod Jedlovou. 22. marca 1993 vyhlásilo Ministerstvo kultúry ČR rozhľadňu za kultúrnu pamiatku a dňa 3. júla 1993 bola zrekonštruovaná rozhľadňa slávnostne otvorená pre verejnosť.[32] Počas prvého roka na ňu vystúpilo 8 000 turistov a podľa správy z roku 2003 ju odvtedy navštevuje viac než 10 000 turistov ročne.[33] Rozhľadňa je majetkom obce Jiřetín pod Jedlovou a vstup na ňu je spoplatnený.

Okrem rozhľadne je na vrchole výletná reštaurácia. Hostinec dal postaviť súčasne s otvorením rozhľadne majiteľ panstva knieža Ferdinand Kinský a v prevádzke bol do roku 1943, keď bol v dôsledku vojnových udalostiach uzavretý. Po prvýkrát reštauráciu znovu skúšobne otvorili na Silvestra v roku 1993 a od 18. augusta 1995 je po kolaudácii otvorená natrvalo. V druhej polovici roku 2003 prebiehal v Děčíně medzi obcou Jiřetín pod Jedlovou a Františkom Oldřichom Kinským súdny spor o pozemok reštaurácie o rozlohe 900 m². Pozemok aj reštaurácia zostali v majetku obce Jiřetín pod Jedlovou.[34][35]

Telekomunikačná veža na Jedlovej a zadná strana reštaurácie

Pred hostincom sa nachádza pamätník nemeckého básnika Friedricha Schillera (1759 – 1805). Okolo pomníka bolo umiestnených 19 balvanov z rôznych hornín charakteristických pre Šluknovskú pahorkatinu a Lužické hory. Dopravené sem boli z devätnástich miest a obcí Šluknovského výbežku, ktoré sa o vybudovanie pomníka zaslúžili. Pomník bol postavený v roku 1905 Horským spolkom pre najsevernejšie Čechy pri príležitosti slávností k stému výročiu úmrtia básnika.[36] Vtedy sa v novinách písalo, že pomník má pripomínať Schillerovu návštevu Jedlovej. Pri návšteve Čiech Schiller navštívil Prahu, Cheb, Karlove Vary a Duchcov, kde ho sprevádzal Casanova. Na Jedlovej však nikdy nebol a pravdepodobne ani nevedel, že existuje. Oslava slávnych ľudí takýmto spôsobom bola vtedy obvyklá.[37] Do najväčšieho kameňa bola vsadená oválna doska s portrétom básnika a pod ňou bola pamätná tabuľa. V päťdesiatych rokoch bol reliéf odcudzený a kamene rozhádzané po okolí. V roku 1994 bola odcudzená aj bronzová pamätná tabuľa. Obecný úrad v Jiřetíně pod Jedlovou a prevádzkovateľ reštaurácie v roku 1996 zaobstarali novú pamätnú tabuľu z bieleho mramoru.[38] Pri príležitosti 105. výročia existencie vyhliadkovej veže v septembri 1996 bol pomník Friedricha Schillera opravený.

Zaparkované auta pred reštauráciou na Jedlovej, pohľad z rozhľadne

V októbri 1981 vztýčili vedľa rozhľadne železný stožiar televízneho prevádzača a v júli 1997 bola na okraji vrcholovej plošiny postavená 49 metrov vysoká oceľová konštrukcia rádiokomunikačného stožiaru.

Spolu so stavbou rádiokomunikačného stožiaru bola z úpätia kopca k vrcholu Jedlové v roku 1997 vybudovaná asfaltová cesta, takže na vrchol Jedlové je možné vyjsť autom; jazdia sem napríklad nákladné automobily, ktoré zásobujú reštauráciu.[1]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na vrchol Jedlovej v zime.

Na vrchol Jedlové vedie od roku 1968 od chaty Slovanu v osade Rozhled lyžiarsky vlek typu VL 1000 o dĺžke 1 200 metrov a s prevýšením 260 metrov. Kapacita vleku je 600 osôb za hodinu. Z vrcholu Jedlovej vedú dve zjazdovky s dĺžkou 1 200 a 1 300 m.[39][40] Vlek je súčasťou lyžiarskeho strediska Jedlová. V sedle medzi Tolštejnom a Jedlovou je vlek Mezičky. V areále sú tiež upravované bežecké trate. V pláne je výstavba sedačkovej lanovky na vrchol Jedlovej, výstavba nového parkoviska pod Jedlovou a umelé zasnežovanie zjazdovky.[7]

Na Jedlovej sa každoročne usporadúvajú cyklistické preteky, napr. horská časovka MTB seriálu Peklo severu,[41] preteky horských bicyklov Tour de Jedlová.[42]

Cesty na vrchol[upraviť | upraviť zdroj]

Cez vrchol Jedlovej viedla na počiatku 20. storočia najdôležitejšia turistická magistrála severných Čiech s dĺžkou 60 km z vrcholu Ještědu cez Jítravské sedlo, Luž, cez Jedlovou, ďalej na Studenec až k Růžovskému vrchu. Trasu popisuje vlastivedný sprievodca „Nová hřebenová cesta z Ještědu po Růžovskou horu“ od profesora českolipského gymnázia Amanda Paudlera, ktorá vyšla do roku 1904 v troch vydaniach.[43] Na vrchol Jedlovej vedie červená pešia turistická trasa číslo 0332,[44] z ktorej je 300 metrová odbočka na vrchol. Pod vrcholom Jedlovej pri ranči 7D je križovatka Európskych diaľkových tras E3E10. Východiskom na vrchol môže byť námestie Jiřetína pod Jedlovou, odkiaľ sa ide najprv po zelenej peši po turistickej trase cez Křížovú horu, ďalej po červenej trase. Ďalším východiskom môže byť nádražie Jedlová, cesta tiež najprv vedie po zelenej peši po turistickej trase, ďalej potom vedie po červenej peši po turistickej trase. Okolie Jedlovej zobrazujú turistické mapy Klubu českých turistov číslo 13 České Švajčiarsko a Šluknovsko a číslo 14 Lužické hory.[45]

Povesti[upraviť | upraviť zdroj]

K okoliu hory Jedlová sa vzťahuje povesť o pretrhnutí hrádze Jedlovského rybníka. Rozpráva sa o mladom poľovníkovi, ktorý sa snažil zachrániť ľudí v Chřibskej pred povodňou. To sa mu nepodarilo, a od tej doby sa zjavuje ako prízračný jazdec na hrádzi rybníka. Ďalšia povesť, o jedlovskom divom lovcovi, je o vypálení hradu Tolštejna žitavskými kupcami. Jedlovský lovec do konca života škodil žitavským kupcom a aj po smrti sa stále prechádza na koni sprevádzaný spolubojovníkmi a svorkou psov. Keď je búrka nad horami, zatiahne sa obloha a križujú ju blesky, je občas počuť strašidelné zvuky. Vtedy ľudia vravievali, že jedlovský divý rytier zase tiahne cez hory.[46]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Varnsdorfsko 1:25 000. 1. vyd. Česká Lípa: Geodézie On Line, spol. s r. o. Česká Lípa. ISBN 978-80-86782-69-0.
  2. a b c Lužické hory, zajímavá místa, Jedlová [online]. Jiří Kühn, 1997-2008, [cit. 2008-07-23]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i Plán péče CHKO Lužické hory [online]. CHKO Lužické hory, [cit. 2009-02-28]. Dostupné online.
  4. HONCŮ, Miroslav. Zoologický průzkum Jedlové v Lužických horách. Česká Lípa: Okresní vlastivědné muzeum, Vlastivědný spolek Českolipska, Okresní úřady Česká Lípa a Děčín. S. 243–258. ISBN 80-900896-4-X. [ďalej len Honců, 1996]
  5. a b c GELNAR, Michal. Sklářské hutě v Lužických horách a v jejich podhůří. Česká Lípa: Okresní vlastivědné muzeum, Vlastivědný spolek Českolipska, Okresní úřady Česká Lípa a Děčín. Kapitola První fáze, s. 45–46. ISBN 80-900896-4-X. [ďalej len Gelnar, 1996]
  6. a b c GELNAR, Michal. Barokní sklárna Rollhütte a zhodnocení hmotných pramenů z jejího zaniklého stanoviště. . S. 9–14.
  7. a b Transportní zařízení a parkoviště v lyžařském středisku Jedlová - Tolštejn [DOC]. Ministerstvo životního prostředí, [cit. 2008-07-19]. Dostupné online.
  8. Vlastivěda Šluknovského výběžku pro školy a veřejnost. 1. vyd. Šluknov: Sdružení pro rozvoj Šluknovska. S. 199. [dále jen Vlastivěda]. ISBN 978-80-254-1704-1.
  9. Lužické hory, Ještědský hřbet Turistický průvodce ČSSR. 1. vyd. Praha: Olympia. S. 10. [ďalej len Lužické hory].
  10. a b c Honců, 1996, str. 243 – 244
  11. Vysvětlivky k základní geologické mapě České republiky 1 : 25 000 20-242 Dolní Podluží. 1. vyd. Praha: Česká geologická služba. S. 16. [ďalej len Dolní Podluží]. ISBN 80-7075-640-3.
  12. Dolní Podluží, str. 21.
  13. Vlastivěda, str. 206.
  14. Železniční mapa České republiky [online]. České dráhy, [cit. 2009-02-27]. Dostupné online.
  15. a b KÜHN, Jiří. Jedlovské rybníky [online]. [Cit. 2009-03-13]. Dostupné online.
  16. a b c d Dnes už tu jedle nerostou. . S. 18.
  17. Přírodní lesní oblasti České republiky, PLO 19: Pásma ohrožení lesů imisemi [online]. Karel Matějka - IDS (2005), [cit. 2009-03-04]. Dostupné online.
  18. Honců, 1996, str. 243
  19. Honců, 1996, str. 245
  20. Honců, 1996, str. 245 – 251
  21. Honců, 1996, str. 256
  22. Honců, 1996, str. 251 – 256
  23. a b c Dolní Podluží, str. 52.
  24. GELNAR, Michal. Keramické „radýlko“. Příspěvek k dějinám sklářské techniky. Česká Lípa: Vlastivědný spolek Českolipska, Státní okresní archiv Česká Lípa, Vlastivědné muzeum a galerie Česká Lípa. S. 217–221. ISBN 978-80-86319-00-1.
  25. Gelnar, 1996, kapitola Čtvrtá fáze, str. 49
  26. GELNAR, Michal. Barokní lustrové ověsky ze sklárny Rollhütte v Lužických horách. Příspěvek k typologii českých lustrových ověsů. Česká Lípa: Vlastivědný spolek Českolipska, Státní okresní archiv Česká Lípa, Vlastivědné muzeum a galerie Česká Lípa. S. 225–229. ISBN 978-80-86319-00-1.
  27. Typologie tavicích pánví ze severních Čech od nejstarších dob do průmyslové revoluce v 19. století - 1. díl [online]. 2001-2003 Polyconsult, s. r. o., [cit. 2009-03-02]. Dostupné online.
  28. Vlastivěda, str. 34.
  29. BŘEZINOVÁ, Táňa. 100 + 1 zajímavostí z nejsevernějších Čech. 1. vyd. Jiřetín pod Jedlovou: Agrofin Praha s. r. o.. S. 160. ISBN 80-239-0866-9.
  30. SMETANA, Jan. Jiřetín pod Jedlovou. 1. vyd. Jiřetín pod Jedlovou: Obec Jiřetín pod Jedlovou. S. 104. [ďalej len Smetana]. ISBN 80-238-2811-8.
  31. a b Smetana, str. 110.
  32. Smetana, str. 177.
  33. PEŠKOVÁ, Šárka. Jedlová slavila narozeniny. . S. 17.
  34. František Oldřich Kinský zatím >>své<< majetky v Jiřetíně pod Jedlovou nezískal. . S. 1.
  35. Kinský už potřetí u děčínského soudu neuspěl [online]. Borgis a.s. 2003-2009, [cit. 2009-03-05]. Dostupné online.
  36. Smetana, str. 110.
  37. Schillerův pomník na Jedlové [online]. Jiří Kühn, 1997-2009, [cit. 2009-02-27]. Dostupné online.
  38. STEIN, Karel. Obnova drobných památek v Českém Švýcarsku a jeho okolí po roce 1990. . S. 15.
  39. Lužické hory, str. 168.
  40. JEDLOVÁ - LUŽICKÉ HORY:Zničená Jedlová,konec Lyžování??, Letecká mapa ski areálu [online]. 2005 - 2008 eStránky.cz, [cit. 2009-03-04]. Dostupné online.
  41. MTB časovka na Jedlovou [online]. 2003 - 2007 Mountainbike.cz, [cit. 2009-03-07]. Dostupné online.
  42. Tour de Jedlová [online]. Bikebase.cz 2007, [cit. 2009-03-07]. Dostupné online.
  43. Lužické hory, str. 110.
  44. České středohoří, České Švýcarsko. 1. vyd. Praha: Kartografie Praha a.s.. ISBN 80-7011-815-6.
  45. Přehled turistických map KČT [online]. TRASA, spol. s r. o., [cit. 2009-02-14]. Dostupné online.
  46. VOTRUBA, Adam. Poklad na Tolštejně, Pověsti z Jiřetína pod Jedlovou a Lužických hor. 1. vyd. Jiřetín pod Jedlovou: Ateliér Stejskal. S. 18. ISBN 80-239-0257-1.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • SMETANA, Jan. Jiřetín pod Jedlovou, 450 let města v Lužických horách. Jiřetín pod Jedlovou: Obec Jiřetín pod Jedlovou. ISBN 80-238-2811-8.
  • Vlastivěda Šluknovského výběžku pro školy a veřejnost. Šluknov: Sdružení pro rozvoj Šluknovska. ISBN 978-80-254-1704-1.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]