Náprstník červený
| náprstník červený | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Digitalis purpurea L. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Náprstník červený (lat. Digitalis purpurea L.) je mohutná, dvojročná, jedovatá bylina z rodu dvojklíčnolistových, a čeľade skorocelovitých.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Náprstník je mohutná, dvojročná, jedovatá 0,5 – 1,5 m vysoká bylina. V prvom roku vyháňa mohutnú ružicu prízemných listov, z ktorej v druhom roku vyháňa priamu, sivoplsnatú stonku s veľkými až 25 cm dlhými, podlhovasto vajcovitými, končístými listami, ktoré sa pozvoľna zužujú do krátkej stopky. Kvety vyrastajú v hornej časti stonky z pazúch listeňov a tvoria jednostranný strapec. Úhľadne kvety majú päťzubý kalich a veľkú, až 5 cm dlhú, nachovú, zriedka bielu, náprsníkovo nafúknutú korunu so šikmým, nenápadne dvojpyskovitým okrajom. Koruna je vnútri brvitá a škvrnitá. Má štyri dvojmocné tyčinky. Plod je tobolka. Čas kvitnutia je od júna do augusta.
Biotop a pestovanie[upraviť | upraviť zdroj]
Patrí k západoeurópskej kvetene a u nás sa pestuje jednak ako ozdoba v záhradách, jednak v poľných kultúrach pre farmaceutický priemysel, a to v ľahkých piesočnatých pôdach neobsahujúcich vápno. Pestuje sa výsevom semien alebo priamo do zeme, alebo po predchádzajúcom predpestovaní priesad v parenisku.
Zber a využite[upraviť | upraviť zdroj]
Zbiera sa list (Folium digitalis). Na jeseň sa odrezávajú listy iba zdravých, jednoročných rastlín, listy dvojročných, kvitnúcich rastlín sa zbierajú v lete, hneď po odkvitnutí. Pestovanie, zber, sušenie a celá prax je pri tejto vzácnej rastline veľmi chúlostivá.
Účinné látky a účinky[upraviť | upraviť zdroj]
Listy obsahujú jedovaté glykozidy, najmä digitoxín a gitoxín. Ďalej sú prítomné saponíny, enzýmy, farbivá, slizy a iné. Hlavnou terapeutickou doménou náprstníkových glykozidov je srdce a krvný obeh. V rukách skúseného lekára sú nenahraditeľným liekom. Vo farmácii sa vyrábajú početné galenické a špeciálne prípravky.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Rastie na slnečných lúkach, na kamenných svahoch a na okrajoch svetlých lesov. Obľubuje menej kyslú až kyslú kamenistú pôdu, s dostatkom humusu. Ľudia ho obľubujú v okrasných záhradách.
Otrava[upraviť | upraviť zdroj]
Pri prežúvaní listov dochádza k nevoľnosti, vracaniu a zápalu úst. Pri toxickej dávke dochádza k nevoľnosti, hnačkám, podráždeniu tráviaceho ústrojenstva, zle sa dýcha, môžu sa objaviť poruchy videnia, pulz je nerovnomerný. Asi po 2 hodinách pulz stúpa a klesá. Človek umiera na zástavu srdca. Otrava sa lieči podaním absorpčného uhlia a trieslovín (tanín, odvar z dubovej kôry, silný čierny čaj). Je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Už dva listy náprstníka môžu byť pre človeka smrteľne nebezpečné. Ale pre ich horkú chuť je náročné ich zjesť v takom množstve.
Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- V bývalom ZSSR ho od prvej svetovej vojny nahradil náprstník veľkokvetý (Digitalis grandiflora Mill.).
- V Česku sa vyskytuje aj ako pôvodný.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Prízemná ružica listov naprstníka
Náprstník
koruna
Tobolka náprstníka
.JPG)
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Náprstník červený
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Náprstník červený
Wikislovník ponúka heslo Náprstník červený
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 
Wikislovník ponúka heslo Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- MACKŮ, Jan; KREJČA, Jindřich. Redakcia DOC. RNDr. Ján Futák, CSc.; PROF. RNDr. Ladislav Šomšák, DrSc.. 4. slovenské vydanie. vyd. Bratislava : veda vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1987. 476 s. skorocelovité.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Náprstník červený na českej Wikipédii.