Mlok horský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Mlok vrchovský)
Mlok horský

Samica

Samec
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ichthyosaura alpestris
Laurenti, 1768
Synonymá

  • Triturus alpestris (Laurenti, 1768)
  • Mesotriton alpestris (Laurenti, 1768)

Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mlok horský (staršie: mlok vrchovský, mlok alpský[2][3]; lat. Ichthyosaura alpestris, Mesotriton alpestris, Triturus alpestris, Molge alpestris) je druh mloka z čeľade salamandrovité.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozšírený hlavne stredom Európy: sever Španielska, veľmi riedko na Britských ostrovoch, od Francúzska po Nemecko a juh Poľska, na východ po Karpaty, na juh po Taliansko a Balkán.[1] Obýva hlavne horské a podhorské oblasti až do výšky 2 500 m n. m.[4] Je viazaný na vodu a chladné oblasti[3]. V nižších polohách obľubuje zatienené vodné plochy, vo vyšších polohách slnečné. V miestach výskytu je hojný.

Na Slovensku je zákonom chránený.[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi európskymi druhmi je veľmi farebný. Samce sú počas párenia svetlé, majú oranžový až červený spodok, čierne bodky a modrobiele pruhy na bokoch. Farebnosť samcov sa po párení vráti do strakato hnedej. Farebnosť je variabilná. Samice sú menej pestré, majú žlté bruško a chrbát strakato hnedý, kamuflovaný.

Je aktívny cez deň aj v noci. Počas párenia žije hlavne vo vode, mimo tohto obdobia žije na súši.[6]

Patrí medzi stredne veľké druhy mloka. Samice sú väčšie a dorastajú do 12 cm, samce do 9 cm. Samica kladie 250 až 530 vajíčok[4].

Dospelé jedince sa živia hmyzom, červami, slimákmi ale aj žubrienkami a larvami iných mlokov a žiab. Má sklon ku kanibalizmu[3][7].

U tohto druhu sa často objavuje juvenilizácia, čiže pohlavná zrelosť lariev a dospelé jedince so žiabrami[7][4]. S inými druhmi sa kríži výnimočne[3]. Dožíva sa 10 až 20 rokov[7].

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Poddruhy sa delia hlavne podľa geografického výskytu.[6]

  • I. alpestris alpestris – väčšina strednej a severozápadnej Európy, Alpy a severné Karpaty
  • I. alpestris montenegrina – Čierna Hora (aj populácie v minulosti označené ako I. a. serdara)
  • I. alpestris veluchiensis –  sever Albánska po Grécko
  • I. alpestris apuanus – severné Taliansko, nie Alpy (I. alpestris inexpectatus, populácia v južnom Taliansku je súčasťou I. a. apuanus)
  • I. alpestris reiseri – sever a stred Dinár
  • I. alpestris cyreni – sever Španielska

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Jan Willem Arntzen, Mathieu Denoël, Sergius Kuzmin, Vladimir Ishchenko, Pedro Beja, Franco Andreone, Robert Jehle, Per Nyström, Claude Miaud, Brandon Anthony, Benedikt Schmidt, Agnieszka Ogrodowczyk, Maria Ogielska, Jaime Bosch, Milan Vogrin, Miguel Tejedo 2009. Ichthyosaura alpestris. The IUCN Red List of Threatened Species 2009: e.T59472A11946568. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2009.RLTS.T59472A11946568.en. Prístup 16. september 2019.
  2. [1]
  3. a b c d IVAN, Zwach. Obojživelníci a plazi České republiky (encyklopedie, určovací klíč, ochrana). [s.l.] : Grada Publishing a.s., 2008. 496 s. ISBN 978-80-247-7783-2. (po česky)
  4. a b c Snakes and Other Reptiles and Amphibians. [s.l.] : DK Publishing, 2014. 352 s. ISBN 978-1-4654-2103-6.
  5. Vyhláška 158/2014 Z. z.
  6. a b SPEYBROECK, Jeroen; BEUKEMA, Wouter; BOK, Bobby; VOORT, Jan Van Der. Field Guide to the Amphibians and Reptiles of Britain and Europe. [s.l.] : Bloomsbury USA, 2016. 432 s. ISBN 978-1-4081-5459-5.
  7. a b c WELLS, Kentwood D.. The Ecology and Behavior of Amphibians. [s.l.] : University of Chicago Press, 2010. 1400 s. ISBN 978-0-226-89333-4. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]