Mravec hôrny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mravec hôrny
Formica rufa detail.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Formica rufa
Linnaeus, 1761
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Kráľovna druhu F. rufa

Mravec hôrny (lat. Formica rufa) patrí do čeľade mravcovité a medzi štíhlopáse blanokrídlovce. Tento bežný a rozšírený mravec si vytvára veľké kopcovité hniezda, ktoré pozná každý, kto trávil čas v európskych nížinných lesoch. Tento druh sa prirodzene vyskytuje v Európe a Malej Ázii, no dnes ho môžme nájsť aj v Severnej Amerike. Tento druh je schopný vystreknúť zo zadočku kyselinu mravčiu, túto schopnosť používa väčšinou na obranu. Kyselina mravčia bola prvýkrát extrahovaná v roku 1671 anglickým prírodovedcom John Rayom a to destilovaním veľkého počtu rozdrvených mravcov tohto druhu.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Robotnice sú dvojfarebné, červené a tmavo hnedé až čierne. Na chrbte hlavy a promesonotumu majú čiernu škvrnu, ktorej veľkosť sa môže líšiť. Oči majú pokryté zopár mikroskopickými chĺpkami. Zvyšok tela až na záhlavie a nohy majú sporadicky pokrytý dlhými, vzpriamenými chĺpkami. Tento druh mravca je polymorfický, veľkosť robotníc sa pohybuje medzi 4,5 – 9 mm a kráľovnej medzi 12 – 15 mm.

Opis kolónie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezda týchto mravcov sú veľké, nápadné kopulovité kopy, pozostávajúce z trávy, vetvičiek alebo ihličia, často postavené pri práchnivejúcom pni, zvyčajne umiestnené na lesných čistinkách, kde na ne môžu dosiahnuť slnečné lúče. Veľké kolónie môžu mať 100 000 až 400 000 robotníc a 100 kráľovien. F. rufa je vysoko polygénny a často prijíma mladé oplodnené kráľovné z vlastnej materskej kolónie, čo vedie k starým, viackráľovnovým hniezdam, ktoré môžu obsahovať viac ako sto kráľovien produkujúcich vajíčka. Tieto hniezda môžu často merať niekoľko metrov do výšky a šírky. F. rufa je veľmi agresívne teritoriálna a často napadá a zabíja iné druhy mravcov v oblasti. "Svadobné lety" (lety počas, ktorých sa plodné samice a samce pária vo vzduchu,) sa uskutočňujú počas jari a často sú sprevádzané veľmými bojmi medzi susednými kolóniami, vrámci obnovy teritoriálnych hraníc. Nové kolónie vznikajú delením už existujúcich kolónií alebo spôsobom dočasného sociálneho parazitizmu, pričom hostiteľmi sú druhy skupiny F. fusca, najmä F. fusca a F. lemani. Počiatočné kolónie F. rufa boli tiež zaznamenané v hniezdach F. glebaria, F. cunnicularia a podobných druhov vrátane rodu Lasius. Kráľovná F. rufa vyženie existujúcu kráľovnú hniezda, nakladie vajíčka a existujúce robotnice sa starajú o jej potomstvo, až kým potomstvo úplne nepreberie hniezdo.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Primárna potrava F.rufa je sladký sekrét vošiek, ale lovia aj na bezstavovce, ako je hmyz a pavúky, ale vo veľkých množstvách konzumujú aj mŕtve rastliny či živočíchy. Tiež bolo pozorované kŕmenie sa živicou a inými rastlinnými tekutinami. Prispievajú aj k rozširovaniu rastlín ako sú paprade a iné rastliny, ktoré majú olejnaté semienka, ktorých pach ich priťahuje. Tento druh mravcov požiera len mastnú časť semienka, zvyšok vynášajú von z hniezda a odhadzujú. Trasy na ktorých hľadajú potravu, môžu byť až 100 metrov dlhé. Väčšie robotnice boli pozorované, zbierať potravu ďalej od hniezda. F. rufa sa bežne používa v lesníctve a často sa nasádza do oblasti ako forma ochrany proti škodcom.

Robotnice F. rufa pri love
Robotnice F. rufa konzumujúce sekrét z vošiek

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Formica rufa angusticeps, Stärcke, 1947
  • Formica rufa brevisetosa, Ruzsky, 1926
  • Formica rufa constricta, Karavaiev, 1929
  • Formica rufa obscurata, Santschi, 1925
  • Formica rufa rufopratensoides, Forel, 1874
  • Formica rufa tshugunovi, Ruzsky, 1914

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]