Vranovské skály

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°40′3″S 14°45′31″V / 50,66750°S 14,75861°V / 50.66750; 14.75861
Vranovské skály
prírodná pamiatka
PP Vranovské skály.jpg
Pieskovcová veža Džbán nad osadou Vranov
Štát Česko Česko
Kraj Liberecký kraj
Okres Okres Česká Lípa
Lokalita Ralsko
(k. ú. Svébořice)
Nadmorská výška 333 - 432 m n. m.
Súradnice 50°40′3″S 14°45′31″V / 50,66750°S 14,75861°V / 50.66750; 14.75861
Rozloha 12,922 ha
Vznik 20. september 1990[1]
 - Vyhlásil Okresný národný výbor Česká Lípa
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 1352
Česko: Vranovské skály
Vranovské skály
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Vranovské skály
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Európsky významná lokalita
CZ0510028
Júliina vyhliadka - pozostatky vyhliadkového altánku z roku 1822

Vranovské skályprírodná pamiatka, štátom chránená od roku 1991. Ide o skupinu pieskovcových veží v katastrálnom území Svébořice mesta Ralsko, bezprostredne pri časti Vranov mesta Mimone na úpätí kopca Ralsko s rovnomenným hradom na Českolipsku. Sú súčasťou priestoru spravovaného Vojenskými lesmi a. s., predtým tu bol vojenský výcvikový priestor. Chránená plocha má rozlohu 12,92 ha vo výške 350 až 420 m n. m.[pozn. 1] Predmetom ochrany je celý skalný komplex nad osadou Vranov[2].

Vyhlásenie pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodnú pamiatku Vranovské skály vyhlásil Všeobecne záväznou vyhláškou OkU Česká Lípa 15. novembra 1991, pridelený jej bol kód 1352.[3].

Pretože na území okolo Ralska bol vojenský výcvikový priestor, nebolo územie v správe CHKO, ale (v roku 2003) v starostlivosti Ministerstva životného prostredia prostredníctvom jeho AOPK ČR - Agentúry ochrany prírody a krajiny.[4].

Popis skál[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina skál je na južnej strane kopca Ralsko, oddelená od neho malým údolím. Je zaujímavá svojou svetlou farbou pieskovca kontrastujúceho s okolitými tmavými lesmi. Skaly majú rôzne farby, od takmer bielej, žltej až po tehlovo červenú. Jednotlivo boli pred desiatkami rokov pomenované Nemcami, premenované neskôr česky, niektoré sprístupnené a opatrené vyhliadkou. Na úpätí skál sú početné pukliny. Niektoré skaly sú zložené z pieskovcov rôznych farieb, rôzneho zloženia a veku. Skaly sú v nadmorskej výške 350 až 420 metrov a týčia sa nad osadou Vranov (tá je administratívne súčasťou blízkeho mesta Mimoň).[5]. Vlastná prírodná pamiatka však leží už v katastrálnom území Svébořice, ktoré prislúchajú k mestu Ralsko. Spoločne s Ralskom sú Vranovské skály radené do Ralskej pahorkatiny, jej časti Zákupskej pahorkatiny.

Názvy skál[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejšia je Júliina vyhlídka alebo Juliina výšina (nem. Julienshöhe). Túto skalu nechal v roku 1822 vybaviť vytesanými schodmi, zábradlím a vyhliadkovou plošinou gróf Franz (František) Harting na počesť svojej manželky grófky Juliany, rodenej Grundemannovej (1786-1866), ktorá si toto miesto veľmi obľúbila. Vyhliadka, kde stával drevený gloriet (drevený kruhový altánok), bola slávnostne otvorená 6. júna 1822 k 36. narodeninám grófky. Dnes je na tomto mieste zachovaný iba základový kruh, vtesaný do skaly.[6] Z miesta je pekný výhľad na osadu Vranov i mesto Mimoň.

Ďalšími skalami sú Mléčný džbán čiže Džbán (nem. Molkenkrug), Kazatelna, Kočičí kámen, Luční kámen, Velký liščí kámen (nem. Fuchsstein), Luční věž (nem. Weisentein), Malý liščí kámen a Skluzavka.

Horolezectvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vranovské skály boli lezecky využívané už v 20. rokoch 20. storočia - napríklad na skalnej veži Džbán je zaznamenaná lezecká cesta Alter Weg, vyznačená Rudolfom Kauschkom. Potom, keď v druhej polovici 20. storočia táto oblasť bola súčasťou vojenského priestoru Ralsko a verejnosti nebola prístupná, skaly upadli do zabudnutia. Keďže sa staré popisy nezachovali, je tu v súčasnosti na 12 skalách evidovaných len 17 lezeckých ciest.[7]

Predmet ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Chránené sú nielen skaly, ale aj rastlinstvo (zakrpatené buky lesné, smrek obyčajný, medvedica lekárska, kokorík voňavý, cesnak tuhý, ostrica labkatá, vláskatec tajomný (Trichomanes speciosum)) a hniezdi tu nepravidelne sokol myšiar[8].

Prístupnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pod skalami vedie cestička spájajúca Mimoň cez osadu Vranov s obcou Noviny. Po úpätí je vytýčená červená turistická trasa vedúca z Mimone na vrchol Ralska a žltá trasa z Pertoltíc. Najbližšou železničnou traťou je 080, z Českej Lípy do Liberca a najbližšie zastávky vlaku sú v Mimoni a Pertolticiach (asi 4 km).[9]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Jaroslav Foglar sa nechal tunajšími skalami inšpirovať pri písaní príbehu Rýchle Šípy v pieskových skalách.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-06-06]. Dostupné online. (po česky)
  2. RŮŽIČKA, Jiří. Českolipsko do kapsy. [s.l.] : KMa, s.r.o, 2007. ISBN 978-80-7309-488-1. Kapitola Vranovské skály, s. 184.
  3. AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území ČR, Liberecko, zväzok III. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2002. ISBN 80-86064-43-3. Kapitola Okres Česká Lípa, s. 89.
  4. MODRÝ ING. PHD, Martin; SÝKOROVÁ RNDR, Jarmila. Maloplošná chráněná území Libereckého kraje. Liberec : Liberecký kraj, referát ŽP a zemědělství, 2004. S. 42.
  5. Českolipsko a Máchův kraj. Děčín : [s.n.], 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Mimoň, s. 37.
  6. ŠŤASTNÝ, Jiří. Uličník Mimoně. Mimoň : Mesto Mimoň, 2012. ISBN 978-80-260-1337-2. Kapitola Vranov, s. 137.
  7. Popis skalnej oblasti
  8. Českolipsko do vrecka, str. 184
  9. Mapa KČT 15, Máchův kraj, 4. vydanie. Praha : Trasa s.r.o, 2008. ISBN 978-80-7324-168-1.
  10. TOUŠLOVÁ, Iveta; PODHORSKÝ, Marek; MARŠÁL, Josef. Toulavá kamera 3. Praha : freytag&berndt, 2006. ISBN 80-73156-264-4 Chybné ISBN. Kapitola Průrva Ploučnice, s. 118.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ÚSOP uvádza nadmorskú výšku 333 - 432 m n. m.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gantz, Hasso. Kummergebirge und andere Gebiete Nordböhmens. Kummerské pohoria a ostatné oblasti severných Čiech. Kletterführer. Lezecký sprievodcu. Vlastným nákladom. 1996. 140 s. po nemecky

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vranovské skály na českej Wikipédii.