Peklo (národná prírodná pamiatka)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Peklo
nem. Höllengrund
národná prírodná pamiatka
Štát Česko Česko
Región Liberecký kraj
Okres Okres Česká Lípa
Lokalita Zahrádky, Sosnová, Kvítkov
Nadmorská výška 247 - 303 m n. m.
Súradnice 50°39′19″S 14°30′44″V / 50,65528°S 14,51222°V / 50.65528; 14.51222
Rozloha 58,1067 ha
Vznik 18. november 1967[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo kultúry a informácií
Správa AOPK ČR - RP Liberecko
Kód AOPK ČR 304
Česko: Peklo
Peklo
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Peklo (Robečský potok)
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Peklo (nem. Höllengrund), pri Českej Lípe je národná prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza v údolí Robečského potoka medzi obcou Zahrádky u Českej Lípy a mestom Česká Lípa. Jedná sa o maloplošné chránené územie, ktoré bolo vyhlásené už v roku 1967. Pamiatka bola v správe Ministerstva životného prostredia prostredníctvom Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR[2], neskôr v správe rozšírenej CHKO Kokořínsko. Údolím je vedený náučný chodník Peklo, hojne navštevovaný najmä na jar kvôli kobercom kvitnúcich bledúľ.

Popis prírodnej pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Chránené územie o rozlohe 43,73 ha zasahuje do katastrálnych území obcí Zahrádky u České Lípy, Kvítkov, Sosnová a Česká Lípa (k. ú. Dubice u České Lípy). Je vo výške 247 - 303 m n. m. a patrí geomorfologicky ako do Českolipskej kotliny, tak do Provodínskej pahorkatiny.[3]

Starší typ tabule náučného chodníka

Robečský potok v katastri obce Zahrádky vyteká z Novozámeckého rybníka a preteká pieskovcovým skalným masívom, kde vytvára veľmi malebnú skalnú tiesňavu v celkovej dĺžke asi 4 km, ktorá končí v blízkosti mesta Česká Lípa, v časti Dubice - Robeč. Príkre pieskovcové skalné steny tu vytvárajú impozantný a mohutný pieskovcový kaňon s malou údolnou nivou na jeho dne. Voda sa tu hlboko zarezala do druhohorných kvádrových pieskovcov, ktoré tvoria geologický podklad celej tunajšej oblasti. Je tu rad jaskýň, previsov, voštín.[2]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Nepriestupné údolie sa stávalo v období vojen (tridsaťročná vojna, prusko-rakúska vojna) pre obyvateľov okolitých dedín úkrytom pred vojenskými oddielmi aj pruskými verbovačmi.

Začiatkom 19. storočia upravil gróf Vincenc Karel Kounic, vtedajší majiteľ panstva Nový zámek (dnešné Zahrádky), okolie svojho zámku v romantický krajinný celok, ku ktorému patrilo aj peklo. Robečský potok bol po celom svojom toku splavný a člnkovanie patrilo k obľúbeným kratochvíľam šľachty pobytom na zámku.[4]

Most nad údolím a potokom

V roku 1881 bola projektovaná železnica Česká Lípa - Lovosice (dnešná Trať 087), ktorá mala viesť údolím. Na nátlak vlastivedného spolku Excursions Club, majiteľa pozemkov grófa Kinského a verejnosti bol ale projekt prepracovaný a v priebehu roka 1898 tak údolie nad osadou Karba preklenul oceľový viadukt s piatimi pieskovcovými oblúkmi s výškou 24 m a celkovej dĺžke 209 m.[5] Územie Pekla bolo vedené od roku 1895 ako súkromná rezervácia.[6]

Rázcestník v Pekle

Výnosom MKI (Ministerstvo kultúry a informácií) č.13.903 / 67 bola lokalita 18. novembra 1967 zapísaná medzi chránené územia. Dňa 21. decembra 1987 bola zapísaná do podobného zoznamu výnosom Ministerstva kultúry ČSR č.17.094 / 87 sa začlenením do CHN - chránené náleziská. Rozsah bol 43,73 ha a predmetom ochrany bola Lokalita bledule jarnej v pieskovcovom kaňone.[7] Tiež most cez údolie (ktorý je už mimo rezervácie) bol navrhnutý k zaradeniu medzi technické pamiatky.[8] V roku 1992 bola lokalita preregistrovaná medzi NPP (národné prírodné pamiatky).[9]

Náučný chodník[upraviť | upraviť zdroj]

Malebne pôvabným údolím dnes vedie červený turistický chodník od železničnej zastávky Zahrádky až do Českej Lípy. Asi 2 km od Českej Lípy pri Skautskej skale začína Náučný chodník Peklo, ktorý zoznamuje v úseku 4 km na 10 zastaveniach návštevníkov s miestnou prírodou a zaujímavosťami. Pôvodné panely boli niekoľkokrát nahradené novými.[8] Trasa náučného chodníka je po brehoch potoka s občasnými prechodmi po mostoch z jednej na druhú stranu, je vybavená kvôli veľkému množstvu turistov povalovými chodníkmi a radom mostov. Steny kaňonu sú zarastené reliktnými bôrmi, javorinou, lipami.[2] Na trase v tiesňave je tunel a skalný byt.[10] Posledné zastavenie (teda tabuľa s informáciami) je pri osade Karb.[11] Na jar v mokradiach okolo potoka tu kvitne bleduľa jarná a ďalšie chránené byliny. Bol tu zaznamenaný pri dlhodobom prieskume v rokoch 1995 - 1996 výskyt 148 druhov stavovcov a 250 druhov hmyzu, desiatky z nich patria k druhom ohrozeným, či kriticky ohrozeným (napr. volavka biela, vlha obyčajná, trasochvost žltý, slepúch lámavý).[12][6]

Skalné reliéfy[upraviť | upraviť zdroj]

Na Českolipskej strane údolia sú na skalách vyryté reliéfy, podobizne bez popisu. Ich autormi boli Erich Hockel (podobizeň Friedricha Nietzscheho, podobná Stalinovi) a sochár Augustín Schindler z Českej Lípy tu vytvoril v rokoch 1934 či 1935 podobizeň Richarda Wagnera.[13]

Prístup turistov[upraviť | upraviť zdroj]

Peší turisti môžu pokračovať po červene značenom chodníku (kedysi trasa 0354, teraz Európska diaľková trasa E10) ďalej na Zahrádky, a potom po brehu rezervácie Novozámeckého rybníka. Ak idú z juhu, potom po prechode rokliny dôjdu k Českej Lípe, bývalému prírodnému kúpalisku v Dubici. Odtiaľ jazdí linka MHD až k stanici. Nad údolím pri Zahrádkach sú stopy po zrúcanine hradu Frýdlant. V polovici náučného chodníka je žlto značená odbočka k obci Kvítkov.[14] Cykloturistika je v údolí zakázaná.

Po povodniach v lete 2010 bol rad mostíkov a povalových chodníkov v majetku Lesov ČR poničených a Peklo sa stalo nepriechodné. Do konca roka 2010 mali byť podľa tvrdenia MÚ Česká Lípa opravené,[15] opravy sa vykonali s ročným oneskorením.

Problémom je nedodržiavanie zákazu vjazdu cyklistov a motorových vozidiel, ktorý navrhuje riešiť aj s ďalšími opatreniami plán na roky 2014-2022.[16]

Začiatkom októbra 2013 bolo údolie na týždeň úplne uzatvorené, pretože tu Lesy ČR po dohode so Správou CHKO Kokořínsko vykonávli prvú časť úprav terénu a trasy náučného chodníka.[17]

Peklo, cesta pod skalami

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-05-19]. Dostupné online. (po česky)
  2. a b c MODRÝ ING. PHD, Martin; SÝKOROVÁ RNDR, Jarmila. Maloplošná chráněná území Libereckého kraje. Liberec : Liberecký kraj, referát ŽP a zemědělství, 2004. S. 24.
  3. BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Dokeská pahorkatina, s. 227.
  4. Českolipsko, Průvodce 56. Praha : Soukup a David, 2009. ISBN 978-80-86899-19-0. Kapitola I peklo může být romantické, s. 103.
  5. RŮŽIČKA, Jiří. Českolipsko do kapsy. [s.l.] : KMa, s.r.o, 2007. ISBN 978-80-7309-488-1. Kapitola Karba, s. 71.
  6. a b AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území ČR, Liberecko, zväzok III. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2002. ISBN 80-86064-43-3. Kapitola Okres Česká Lípa, s. 91.
  7. AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Chráněná území v České republice. Praha 3 : Informatorium, 1991. ISBN 80-85368-13-7. Kapitola okres Česká Lípa, s. 152.
  8. a b AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Naučné stezky Libereckého kraje. Liberec : Liberecký kraj, 2006, 3.vydanie. Kapitola Naučná stezka Pekelské údolí, s. 10.
  9. VONDRÁČEK, Jiří. Inventarizační zoologický průzkum NPP Peklo. Bezděz , vlastivědný sborník Českolipska, 1998, roč. 7, s. 113. ISSN 1211-9172.
  10. PODHORSKÝ, Marek. Liberecký kraj. Praha 7 : freytag&berndt, 2002. ISBN 80-7316-032-3. Kapitola Česká Lípa, Peklo, s. 16.
  11. Českolipsko do vrecka, str . 10
  12. Bezděz 1998, str. 128
  13. SOVADINA, Miloslav. Reliéf Richarda Wagnera. Bezděz , vlastivědný sborník Českolipska, 1999, roč. 78, s. 315. ISSN 1211-9172.
  14. Mapa KČT 15, Máchův kraj, 4. vydanie. Praha : Trasa s.r.o, 2008. ISBN 978-80-7324-168-1.
  15. Kateřina Kotková. Oprava mostku v Pekle [online]. 2010-11-02, [cit. 2016-05-19]. Dostupné online.
  16. Michael Polák. Čtvrt milionu na tůňky a kontroly cyklistů. Ekologové mají nový plán pro Peklo [online]. 2013-02-27, [cit. 2016-05-18]. Dostupné online.
  17. Michael Polák. Údolí Peklo se na jeden týden úplně uzavře. Čeká proměnu. [Cit. 2013-09-28].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Peklo (národní přírodní památka) na českej Wikipédii.