Zákupská pahorkatina
Zákupská pahorkatina | |
geomorfologický podcelok | |
Letecký pohľad na Ralsko
| |
Štát | Česko |
---|---|
Región | Liberecký |
Okres | Česká Lípa |
Nadradená jednotka |
Ralská pahorkatina |
Susedné jednotky |
Dokeská pahorkatina Jizerská tabule Jičínská pahorkatina Ještědsko-kozákovský hřbet Lužické hory České středohoří |
Podradené jednotky |
Cvikovská pahorkatina Českolipská kotlina Podještědská pahorkatina Kotelská vrchovina[1] |
Súradnice | 50°41′40″S 14°41′38″V / 50,6944444°S 14,6938889°V |
Najvyšší bod | Ralsko |
- výška | 696 m n. m. |
Rozloha | 602,16 km² (60 216 ha) |
Geologické zloženie | ílovec, slieňovec, pieskovec, neovulkanity, sedimenty, vulkanity |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zákupská pahorkatina je podcelok v severnej a severovýchodnej časti Ralskej pahorkatiny, ležiaca v okrese Česká Lípa a menšou severovýchodnou časťou aj v okrese Liberec v Libereckom kraji.
Charakteristika územia
[upraviť | upraviť zdroj]Je tvorená vrchnokriedovými kremíkovými, sčasti ílovitými a vápnitými pieskovcami, menej slieňovcami a vápnitými ílovcami, treťohornými vulkanitmi a pokryvmi štvrtohorných sedimentov. Zaberá pestrý štruktúrne denudačný povrch v povodí hornej a strednej Ploučnice, s vplyvmi neotektoniky najmä v okrajových častiach. Povrch je charakterizovaný rozsiahlymi štruktúrne denudačnými plošinami a zarovnanými povrchmi (pedimentmi), širokými údoliami svahových, menej subsekventných vodných tokov s riečnymi terasami. Miestami vznikli tvary zvetrávania a odnosu pieskovcov. Geomorfologickými dominantami sú početné rozsiahle neovulkanické hrče s kryogénnymi tvarmi. Vývoj georeliéfu určil vstup pleistocénneho kontinentálneho ľadovca.[1]
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Okrsok Zákupská pahorkatina (podľa triedenia J. Demka VIA-1B) patrí do celku Ralská pahorkatina. Ďalej sa člení na okrsky Cvikovská pahorkatina na severozápade, Českolipská kotlina na juhozápade, Podještědská pahorkatina na severovýchode a Kotelská vrchovina na juhovýchode. Pahorkatina susedí so sesterským podcelkom, Dokeskou pahorkatinou, a s celkami České středohoří na západe, Lužické hory na severe, Ještědsko-kozákovský hřbet na severovýchode, Jičínská pahorkatina a Jizerská tabule na juhovýchode.[1]
Geomorfologické členenie Ralskej pahorkatiny | ||
---|---|---|
ČESKÁ VYSOČINA • Česká tabule • Severočeská tabule | ||
DOKESKÁ PAHORKATINA |
Polomené hory | Vlhošť (614 m)
|
Úštěcká pahorkatina | Hořidla (371 m)
| |
Jestřebská kotlina | Borný (446 m)
| |
Provodínská pahorkatina | Dub (458 m)
| |
Bezdězská vrchovina | Velký Bezděz (604 m)
| |
ZÁKUPSKÁ PAHORKATINA |
Cvikovská pahorkatina | Ralsko (696 m)
|
Českolipská kotlina | Českolipský Špičák (459 m)
| |
Podještědská pahorkatina | Stříbrník (507 m)
| |
Kotelská vrchovina | Mazova horka (569 m)
| |
PROVINCIA • Subprovincia • Oblasť / Celok / PODCELOK • Okrsok • Vrchol |
Najvyššie vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyšším vrcholom Zákupskej pahorkatiny, poťažmo celej Českej tabule, je Ralsko (696 m n. m.).
Zoznam kopcov od 500 metrov vyššie:
- Ralsko (696 m), Cvikovská pahorkatina, severovýchodne od mesta Mimoň
- Jezevčí vrch (665 m), Cvikovská pahorkatina, západne od obce Heřmanice v Podještědí
- Tlustec (591 m, Cvikovská pahorkatina, východne od obce Brniště
- Zelený vrch (Cvikov) (586 m), Cvikovská pahorkatina, severovýchodne pri obci Cvikov
- Mazova horka (569 m), Kotelská vrchovina, južne od mesta Světlá pod Ještědem
- Holubník (562 m), Podještědská pahorkatina, západne od Světlej pod Ještědem
- Ortel (554 m), Cvikovská pahorkatina, západne pri obci Lindava
- Ostrá horka (552 m), Kotelská vrchovina, juhozápadne pri Světlej pod Ještědem
- Tisový vrch (540 m), Cvikovská pahorkatina, neďaleko obce Svojkov
- Slavíček (535 m), Cvikovská pahorkatina, severne pri Svojkove
- Velký Jelení vrch (514 m), Kotelská vrchovina, južne od obce Hamr na Jezeře
- Stříbrník (507 m), Podještědská pahorkatina, južne od obce Žibřidice
- Jelínka (504 m), Kotelská vrchovina, severozápadne od obce Všelibice
- Činkův kopec (502 m), Kotelská vrchovina, juhozápadne od Světlej pod Ještědem
- Zábrdský kopec (501 m), Kotelská vrchovina, južne od mesta Osečná
- Malý Jelení vrch (500 m), Kotelská vrchovina, južne od Hamru na Jezeře
- Kostelní vrch (500 m), Podještědská pahorkatina, západne pri obci Jítrava
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Do podcelku zasahujú CHKO Lužické hory a CHKO České středohoří. Je tu rad maloplošných chránených lokalít, napr. NPP Čertova zeď, PP Divadlo, PP Stříbrník, PP Široký kámen.[2]
Sídla v okrsku
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčším sídlom v okrsku je okresné mesto Česká Lípa. Ďalšie významné sídla, podľa ktorých sú tiež pomenované rôzne nižšie geomorfologické jednotky, sú Nový Bor, Jablonné v Podještědí, Stráž pod Ralskem, Mimoň, Ralsko, Zákupy, Osečná, Cvikov.
Fotogaléria vrchov a kopcov
[upraviť | upraviť zdroj]-
Jezevčí vrch
-
Tlustec nad Brništěm
-
Zelený vrch nad Cvikovom
-
Vrch Ortel
-
Slavíček (vľavo) a Tisový vrch
-
Skalický vrch
-
Chotovický vrch
-
Kamenický kopec od Zákup
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- ↑ BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Zákupská pahorkatina, s. 228.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zákupská pahorkatina
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz (J. Demek et al. 2006)
- Geomorfologické členenie Libereckého kraja (J. Demek et al. 1987) Archivované 2012-04-09 na Wayback Machine
- Web Treking o členení oblastí
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zákupská pahorkatina na českej Wikipédii.