Dokeská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°32′08″S 14°28′40″V / 50,5355556°S 14,4777778°V / 50.5355556; 14.4777778
Dokeská pahorkatina
geomorfologický podcelok
Vlhošť z Ronova.jpg
Vlhošť a Dokeská pahorkatina z vrchu Ronov
Štát Česko Česko
Región Severočeský
Okresy Česká Lípa, Mělník,
Litoměřice, Mladá boleslav
Nadradená
jednotka
Ralská pahorkatina
Susedné
jednotky
Zákupská pahorkatina
Jizerská tabule
Dolnooharská tabule
České středohoří
Podradené
jednotky
Polomené hory
Jestřebská kotlina
Provodínská pahorkatina
Úštěcká pahorkatina
Bezdězská vrchovina
Súradnice 50°32′08″S 14°28′40″V / 50,5355556°S 14,4777778°V / 50.5355556; 14.4777778
Najvyšší bod Vlhošť
 - výška 614 m n. m.
Rozloha 753 km² (75 300 ha)
Geologické zloženie ílovce, piesčité slieňovce,
slieňovce, pieskovec,
treťohorné vulkanity,
neovulkanity
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dokeská pahorkatina je geomorfologickou časťou južnej a juhozápadnej časti Ralskej pahorkatiny. Územie o rozlohe 753 km2 je prevažne súčasťou okresu Česká Lípa v Libereckom kraji, v menšej miere aj susedných okresov Mělník, Litoměřice a Mladá Boleslav. Najvyšším vrcholom je Vlhošť (614 m), najnižší je na východe tok Labe (145 m).[1]

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Je to členitá pahorkatina, tvorená vrchnokriedovými pieskovcami, piesočnatými slieňovcami, slieňovcami a vápnitými ílovcami a treťohornými vulkanitmi. Vyhranený štruktúrne denudačný povrch, miestami neotektonicky porušený, charakterizovaný sedimentárnymi štrukturálnymi stupňovinami, štruktúrnymi a tektonickými kotlinami, kaňonovitými údoliami, neovulkanickými uzlami a početnými tvarmi zvetrávania a odnosu pieskovcov.

Geomorfologické členenie[upraviť | upraviť kód]

Českolipsko je zahŕňané do troch subprovincií Českej vysočiny: Česká tabule, Krkonošsko-jesenická subprovincia a Krušnohorská subprovincia. Súčasťou Českej tabule je Ralská pahorkatina (podľa členenia zavedeného Jaromírom Demkom VIA-1), ktorá má dva podcelky: Dokeská pahorkatina (VIA-1A) a Zákupská pahorkatina (VIA-1B).

Tieto podcelky sa delia do menších okrskov. Dokeská pahorkatina ich má päť:

Kompletné geomorfologické členenie celej Ralskej pahorkatiny uvádza nasledujúca tabuľka:

Ochrana prírody[upraviť | upraviť kód]

Na území Dokeskej pahorkatiny pôsobí CHKO Kokořínsko a CHKO České středohoří. Je tu rad chránených lokalít, NPP Peklo, PP Kaňon potoka Kolné, NPR Novozámecký rybník, NPP Swamp, NPR Břehyně - Pecopala, PR Veľký a Malý Bezděz, PR Kokořínský důl, PP Špičák u Střezivojic, PP Husa.[4]

Najvyššie kopce Dokeskej pahorkatiny[upraviť | upraviť kód]

Uvedená je drvivá väčšina kopcov nad 450 metrov.

Podrobný zoznam hôr a kopcov podľa nadmorskej výšky a prominencie obsahuje Zoznam vrcholov v Ralskej pahorkatine.

Fotogaléria hôr a kopcov[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Dokeská pahorkatina, s. 227.
  2. NOVOTNÁ, Mgr Daniela. Kokořínsko. Praha 1 : Olympia a.s., 2004. ISBN 80-7033-843-1. Kapitola Místopisná část, s. 46.
  3. DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
  4. Z nížin do hôr, str. 227

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dokeská pahorkatina na českej Wikipédii.