Rastlinná bunka
Rastlinná bunka je bunka rastliny. V princípe sa môže myslieť rastlina podľa ktorejkoľvek definície (pozri zoznam v článku rastlina), spravidla sa však rastlinnou bunkou myslí len rastlinná eukaryotická bunka (čiže bunky prokaryotických "rastlín" sú tu vylúčené), a to konkrétne bunka eukaryotických rastlín v tradičnom ponímaní, čiže všetkých rias a suchozemských rastlín (Embryophyta; = vyššie rastliny), často vrátane húb (bunka húb má vlastnosti rastlinnej aj živočíšnej bunky). Ak sa rastlinná bunka chápe ako rastlinná eukaryotická bunka, tak platí, že eukaryotické bunky sa delia na rastlinné bunky a živočíšne bunky (v širšom zmysle).
Rastlinná eukaryotická bunka
[upraviť | upraviť zdroj]Rastlinná bunka je základná stavebná jednotka rastlinného organizmu. Je to eukaryotická bunka, čo znamená, že obsahuje genetickú informáciu vo forme chromozómov obalených dvojitou jadrovou membránou.
Zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Na rozdiel od živočíšnej bunky má rastlinná bunka z vonkajšej strany cytoplazmatickej membrány ešte bunkovú stenu, ktorej hlavnou zložkou je celulóza. Stena dodáva bunke pevnosť a charakteristický tvar. Ďalším významným rozdielom oproti živočíšnej bunke je prítomnosť plastidov. Veľkosť, tvar a vnútorná štruktúra rastlinnej bunky je rôzna; závisí od jej veku a funkcie.
Dospelá rastlinná bunka obsahuje cytoplazmu, jadro s jadierkom, vakuoly, plastidy (chloroplasty, chromoplasty, leukoplasty) a mitochondrie. Bunkové organely sú štrukturálne jednotky i funkčné systémy eukaryotickej bunky, akou je aj rastlinná bunka.
Veľkosť a tvar
[upraviť | upraviť zdroj]Tvar a rozmery bunky sú rôzne. Bunky bývajú spravidla mikroskopické, ale v extrémnych prípadoch môžu nadobúdať dĺžku rádovo v centimetroch (napr. jednobunková riasa Acetobularia meria až 5 cm, niektoré sklerenchymatické vlákna až 7,5 cm). Extrémom sú bunky lykových vlákien, ktoré dosahujú dĺžku až 30 cm. Najmenšie bunky naopak tvorí zelená riasa Ostreococcus tauri. Ich priemer je približne jeden μm a sú najmenšími eukaryotickými bunkami vôbec.
Bunková stena
[upraviť | upraviť zdroj]
Bunková stena chráni bunku pred vplyvmi vonkajšieho prostredia a zároveň jej dodáva potrebný tvar a pevnosť. Chýba len u jednobunkových rias a pohlavných buniek rastliny. Je zložená z polysacharidov a produkuje ju cytoplazma. Okrem rastlín majú z eukaryotov bunkové steny ešte aj huby, ale dôležitou zložkou bunkovej steny je chitín, zatiaľčo u rastlín je to celulóza. Pre ešte väčšiu pevnosť môže byť bunková stena prestúpená anorganickými látkami. V bunkovej stene sú otvory, ktorými prechádzajú plazmodezmy - povrazce cytoplazmy slúžiace na komunikáciu s inými bunkami. Bunková stena je úplne priepustná pre vodu, čo má veľký význam pre vodný režim rastliny.
V pletivách zostávajú po delení bunky bunkové steny dvoch dcérskych buniek spojené. Oddeľuje ich tzv. stredná lamela, vrstva zložená najmä z pektínov. Na strednú lamelu sa pripája primárna stena a na ňu sekundárna stena. Sekundárna stena je zložená z troch ďalších vrstiev, ktoré sa navzájom líšia usporiadaním mikrofibríl.
Protoplast
[upraviť | upraviť zdroj]Živý obsah bunky sa nazýva protoplast. Je ohraničený cytoplazmatickou membránou (plazmalemou), polopriepustnou vstvou zloženou z fosfolipidov. Táto fosfolipidová membrána sa nachádza aj na mnohých miestach vo vnútri bunky. Protoplast obsahuje priemerne 75-80% vody.
Súčasťou protoplastu sú bunkové organely. Priestor medzi organelami vypĺňa cytoplazma tvorená vodou a vysokomolekulárnymi látkami. Cytoplazma je zväčša bezfarebná a vysoko viskózna. V cytoplazme prebiehajú mnohé fyziologické procesy bunky.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rastlinná bunka
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.