Preskočiť na obsah

Recyklácia skla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fľaše z farebného skla

Recyklácia skla je špecializovaný technologický proces, ktorým sa už najmenej raz vyrobené a použité sklo vracia späť do výroby skla alebo do výroby iných materiálov, ktoré možno vyrobiť zo skla. Sklo je možné recyklovať donekonečna, pretože tavením nestráca svoje vlastnosti. Niektoré sklenené obaly sú vratné a je ich možné znovu naplniť až 50-krát.

Výroba skla

[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou surovinou na výrobu skla je roztavený kremeň.[1] Výroba skla spočíva v úprave črepov zo zberu a v pridaní surovín, akým je piesok, uhličitan sodný, vápenec a niektoré farbiace suroviny. Do špeciálnych druhov skla sa pridávajú rôzne prímesi, najmä oxidy (cínu, bóru, antimónu, arzénu alebo medi), ktoré menia fyzikálne vlastnosti skla. Tieto špeciálne druhy, však pre svoje prídavky nie sú vhodné na následnú recykláciu, recyklovať sa dá iba bežné kremenné sklo s prísadou oxidu sodno-vápenatého. Z toho vznikne zmes (sklársky kmeň), ktorá sa dávkuje do taviacej pece. V taviacej peci pri teplote okolo 1 600°C vzniká tavenina, ktorá po tepelnej úprave smeruje do tvarovacieho stroja. V tomto zariadení sa výrobky, najmä sklenené fľaše, vyfukujú a tvarujú. Následne výrobky prechádzajú ochladením a kontrolou kvality.[2]

Triedenie skla

[upraviť | upraviť zdroj]
Zelený kontajner určený na sklo

Vytriedené sklo sa spracováva priamo v sklárňach a je nutné, aby malo presné vlastnosti (ako napr. veľkosť, farba či obsah prímesí). Pri samotnom triedení sa väčšinou rozlišuje farba skla (triedi sa biele a farebné sklo). Sklo ide po vytriedení na triediacu linku, kde sa oddeľujú časti, ktoré do triedeného skla nepatria. Triedi sa podľa farieb a následne ide do zariadenia, v ktorom sa bez ľudskej práce vyrába potrebná surovina pre konkrétne výrobky.[3]

Kontajner na triedenie skla

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Patria sem: nevratné sklenené fľaše, nádoby, obaly a predmety zo skla, poháre, fľaštičky od kozmetiky, sklenené črepy, tabuľové sklo z okien a dverí (väčšie množstvo patrí na zberný dvor) a pod.
  • Nepatria sem: porcelán, keramika, zrkadlá, drôtené sklo, umelohmotné fľaše, časti uzáverov fliaš, žiarovka, žiarivka, automobilové sklá, monitory a pod.[4]

Čím ďalej, tým viac je praktizovaný oddelený zber číreho a farebného skla. Najčastejšie sa používa delený kontajner, kde je jedna polovica pre číre a druhá pre farebné sklo. Číre sklo (biely kontajner): iba číre fľaše, poháre a iné číre sklo bez sfarbenia. Farebné sklo (zelený kontajner): hnedé, zelené, šedé, modré fľaše, fľaštičky od liekov, tabuľové sklo (aj číre kvôli jeho chemickému zloženiu), biele (mliečne) sklo. Pokiaľ je iba jeden kontajner na sklo tak sa nerozlišuje na číre a farebné sklo ale všetko patrí do jedného kontajnera.

Recyklačné symboly pre triedenie skla

[upraviť | upraviť zdroj]
Označenia sklenených obalov: 70: číre, 71: zelené, 72: hnedé, 73 – 79: ostatné sklo

Podľa prímesí, ktoré sa pridávajú k základným zložkám skla a menia jeho vlastnosti, sa rozlišujú jednotlivé druhy skla, spôsob jeho recyklovania a tiež druh výrobku, ktorý sa z neho opätovne vyrobí. Recyklačné symboly skla, ktoré sa používajú na obaloch, resp. priamo na sklených výrobkoch:

  • 70 GL – číre sklo
  • 71 GL – zelené sklo
  • 72 GL – hnedé sklo
  • 79 GL – ostatné sklo[5]

Úprava črepov

[upraviť | upraviť zdroj]

Sklenené úlomky sa triedia podľa farby, zloženia skla, typu znečistenia. Črepy sa drvia, zbavujú nečistôt a hlavne sa oddeľujú kovové, kamenné a keramické častice. Takto pripravená drvina sa potom dodáva spracovateľovi, ktorá sa ďalej spracováva.

  • Ručné triedenie – prebieha na pásoch, kde nie je možné vytriediť nečistoty do 25 milimetrov.
  • Drvenie – prebieha v nárazovom drviči. Je vhodný na drvenie krehkého materiálu. Rotujúce kladivá majú za úlohu vhadzovať črepy na nárazovú dosku, kde dochádza k drveniu.
  • Magnetická separácia – zaisťuje oddelenie magnetických nečistôt zo črepov. Možno separovať aj elektromagnetom alebo permanentným magnetom. Magnet je umiestnený nad pásom.
  • Sieťovanie – slúži na odstránenie hrubých nečistôt a vykonáva sa v sieťovom zariadení.
  • Odsávanie – dochádza k odsávaniu jemných prachových častí, papierov. Častice sa odsávajú štrbinovou trubicou, ktoré sa vďaka prúdu vzduchu oddelia od črepov.
  • Separácia neželezných kovov – táto separácia sa zaviedla kvôli rastúcemu obsahu olova a hliníka v črepinách. Črepy prechádzania okolo detektora kovu a indukčného detektoru.[6]

Sklo a jeho dopad na životné prostredie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Recyklácia skla je proces, pri ktorom sa darí nielen šetriť primárne suroviny, ale znižuje sa aj spotreba tepla, energií a celkový objem emisií CO2 uvoľnených do ovzdušia.
  • V Európe ročne putuje 74 % všetkých sklenených fliaš do kontajnera – je to približne 30 miliárd fliaš, ktoré sa opäť stanú kvalitnými sklenenými obalmi.
  • Na Slovensku končí na skládkach 13,39 kg skla na 1 obyvateľa ročne.
  • Sklo tvorí približne 10 % hmotnosti v celkovom množstve komunálneho odpadu.
  • Miera recyklácie komunálnych odpadov stúpla na Slovensku v roku 2019 na necelých 39 %, pričom recyklácia skla zaznamenala nárast o 8 %.
  • Pri vrátení 1 milióna sklenených obalov do sklárne sa ušetrí pri výrobe nových výrobkov až 300 ton sklárskeho piesku, 1000 ton sódy, 60 ton vykurovacieho oleja, 0,76 mil. m³ zemného plynu a mnoho elektrickej energie.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. RECYKLAČNÉ TECHNOLÓGIE 1. časť [online]. docplayer.gr, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
  2. Ako prebieha recyklácia skla? Pozrite si, ako recykluje sklo Vetropack Nemšová [online]. odpady-portal.sk, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
  3. Sklo – triedenie odpadu [online]. www.triedenieodpadu.sk, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
  4. Zeleno-bílé kontejnery [online]. www.sako.cz, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online. (po česky)
  5. a b Jedna sklená fľaša = 4000 rokov rozkladu. Ako správne separovať sklo? [online]. www.ferex.sk, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
  6. Recyklace : efektivní způsoby zpracování odpadů. Brno : Vysoké učení technické, Fakulta strojního inženýrství, Ústav procesního a ekologického inženýrství, 2011. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 978-80-214-4240-5.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]