Redaktor:Ivan Horvath wiki/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Horváth
evanjelický farár

Jozef Horváth evanjelický farár ( 19. Február 1819, Socovce -Stránka pri Martine - 2. máj 1906, Martin),

bol významný slovenký národovec, evanjelický farár


Deti:

  • Jaroslav (1853-1853)
  •  Ľudmila Švehlová (1856-1926), kultúrna pracovníčka
  •  Bohumil Jozef (1857-1924), evanjelický farár
  •  Mária Oľga (1859-1947), spisovateľka, herečka, kustódka Slovenského národného múzea
  •  Cyril Horváth (1864-1931), právnik, signatár Deklarácie slovenského národa                     
  •  Vladimír (1873-1933), ochotnícky herec, podnikateľ


ŽIVOTOPIS

  • 1834 – 1846 štúdium: Rožňava, Bratislava, Halle
  • 1847 – 1906 evanjelický farár v Martine
  • 1886 - 1894 turčiansky senior
  • 1886 – 1901 člen župného výboru Turčianskej župy


Narodil   v Socovciach -Stránke pri Martine ako siedme z  deviatich detí v rodine, ktorá v roku 1633 získala šľachtický titul od panovníka Ferdinanda II. Navštevoval ľudovú školu vo svojej rodnej obci , latinskú školu Nationale institutum hungaricum v Necpaloch

a od r. 1834 gymnázium v Rožňave. Teológiu študoval v Bratislave a Halle spolu s Andrejom Sládkovičom a Jánom Kalinčiakom.

Jozef Horváth patril od svojej mladosti k popredným osobnostiam slovenského národného  života. Počas štúdia na bratislavskom lýceu bol členom a knihovníkom Ústavu reči a literatúry česko-slovanskej. Spoločnost česko-slovanská (Bratislava) Organizoval a hral ochotnícke divadlo a v tejto činnosti pokračoval aj v neskoršom období svojho života.

Od začiatku jeho pôsobenia v Martine bola evanjelická fara miestom stretnutí národných buditeľov v Slovenskom povstaní . Za podporu revolúcie 1848-49 bol aj uväznený, ale podarilo sa mu utiecť. Hovorí o tom podrobne vo svojom životopise, z ktorého časť pod názvom „Rozpomienky z revolučných rokov 1848 – 49“ vyšla v roku 1947 knižne v Nakladateľstve Obroda s predslovom Andreja Mráza .

Pričinením Jozefa Horvátha sa v porevolučných rokoch stal Martin centrom slovenskej kultúry a vzdelanosti. Za účasti popredných národovcov pomohol pripraviť Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo 6. a 7. júna 1861 a prijalo na nádvorí evanjelického kostola Memorandum národa slovenského. (Prostredníctvom tohto memoranda Slováci jasne deklarovali svoje túžby žiť dôstojne a slobodne. Na úvod zhromaždenia sa uskutočnili služby Božie, na ktorých kázal J. Horváth. Počas nepriaznivého počasia memorandové zhromaždenie rokovalo priamo v martinskom evanjelickom chráme.)

Na návrh a pozvanie J. Horvátha v roku 1863 prišiel do Martina Karol Kuzmány a pôsobil tu do svojej smrti v r.1866. Práve martinský ev. zbor mu umožnil na základe cisárskeho patentu z roku 1859 vykonávať funkciu superintendenta (biskupa) patentálnej (slovenskej) evanjelickej superintendencie a v národe pôsobiť aj ako 1. podpredseda Matice slovenskej.

J. Horváth stál taktiež pri počiatkoch slovenského ekumenizmu a spolupráce medzi slovenskými evanjelikmi a katolíkmi. Dôkazom toho je, že pred zakladajúcim valným zhromaždením Matice slovenskej  dňa 4.8.1863 sa  uskutočnili  bohoslužby v evanjelickom kostole za účasti katolíckeho duchovenstva.

Prvá budova Matice slovenskej bola postavená v rokoch 1864 – 65 z peňazí získaných v celonárodnej zbierke, ktorú organizačne zabezpečovala cirkev.  

V neposlednom rade sa Jozef Horváth pričinil  o založenie a obdivuhodné  fungovanie jedného z prvých troch slovenských gymnázií (1867-1875). Toto gymnázium bolo patronátnym gymnáziom martinského evanjelického zboru. Martinskí cirkevníci sa starali o hmotné zabezpečenie školy a o.i. finančne podporovali štúdium študentov z chudobných rodín, čo bolo na tú dobu nevídané. Po násilnom zatvorení gymnázia  J. Horváth  neúspešne inšpiroval mnohé úsilia o jeho obnovenie.

Keď v roku 1872 vznikol ochotnícky divadelný súbor Slovenský spevokol, ktorý suploval funkciu neexistujúceho národného divadla v Národnom dome v Martine združoval ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev, stal sa jeho aktívnym členom.

Evanjelický kostol v Martine za svoju súčasnú podobu vďačí J. Horváthovi, pretože sa pričinil o generálnu prestavbu chrámu: v r. 1885 bola postavená murovaná veža, v roku 1895 boli zdvihnuté múry chrámu, zväčšené okná, vyhotovená nová betónová klenba, postavené nové chóry a pristavená  sakristia. Roku 1903 zbor nadobudol nový oltár, kazateľňu, krstiteľnicu a organ.

V období maďarizácie sa J. Horváth stal tŕňom v oku cirkevnej vrchnosti. V roku 1894 bol pozbavený seniorstva a vo vykonštruovanom procese odsúdený na vysokú peňažnú pokutu.


ZAUJÍMAVOSTI

Svetozár Hurban Vajanský prišiel v roku 1878 do Martina ako redaktor Národných novín. Bol vtedy čerstvo ženatý a nasťahoval sa do domu J. Horvátha, ktorý bol dlhoročným priateľom jeho otca Jozefa Miloslava Hurbana. V tomto dome ostal bývať až do svojej smrti v auguste 1916, čiže celých 38 rokov. Píše o tom spisovateľ Jaroslav Rezník st. vo svojej knihe Túry do literatúry: „Svetozár Hurban Vajanský veľmi rád obedúval na verande tohto domu. No a pretože jeho myseľ bola večne pohrúžená do myšlienok, často mu na um zišlo vtipné štvorveršie, aforizmus alebo iná, väčšinou ironicky a humorne naladená myšlienka, ktorú bolo treba zachovať. A tak vytiahol ceruzu, pootočil sa a na stenu verandy pribudol ďalší záznam. Napríklad tento: Jesenný vietor už viničom vanie,/ pomysli, človeče, na umieranie./ A vinobranie. „


DIELO

Reč povedaná na pohrebe Jána Kalinčiaka – Orol 2, 1871

Z turčianskych udalostí v rokoch 1848-1849, Slovenské pohľady, 1906

Rozpomienky z revolučných rokov 1848 – 1849, Obroda, 1947


PAMIATKY

hrob na Národnom cintoríne v Martine

pamätná tabuľa v evanjelickom a. v. kostole v Martine

reliéf Memorandového zhromaždenia v Martine, medirytina, autor: Ján Koniarek

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/1f/Martin64.JPG

pamätník venovaný S. Hurbanovi Vajanskému na mieste, kde stál dom J. Horvátha (ul. M. R. Štefánika)


LITERATÚRA

Slovenský biografický slovník, II. zv., 1987

Biografický lexikón Slovenska, III.zv., 2007

Zdenko Ďuriška: Národný cintorín v Martine, Matica slovenská. 2007

Jaroslav Rezník: Túry do literatúry, Slovart, 2012


ODKAZY

http://ecavmt.sk/cirkevny-zbor/historia-zboru/

http://www.narodnycintorin.com/horvath-jozef-919

https://snn.sk/news/martinsky-pamatnik-memoranda-naroda-slovenskeho/

http://www.necpaly.sk/historia-obce.html

https://www.litcentrum.sk/autor/marina-olga-horvathova

https://www.teraz.sk/jmhurban/po-hurbanovom-boku-bol-v-slovenskom-povs/276450-clanok.html

http://www.nasaadvokacia.sk/ivan_horvath.html

http://www.socovce.sk/obec-socovce/historia/osobnosti-socoviec/jozef-horvath/

https://www.ecav.sk/archiv/archiv-2011/memorandum-naroda-slovenskeho-a-vznik-slovenskych-gymnazii

http://www.slovakianguide.com/sk/evanjelicky-kostol-v-martine