Redaktor:Mirka Bob/pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kaštieľ v Častkovciach je neskoro-renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, v 2. polovici 18. storočia neskorobarokovo prestavaný. Rozsiahla rekonštrukcia, ktorá preniesla kaštieľ do dnešnej podoby prebehla v 80-tych rokoch 20. storočia. Súčasťou kaštieľa je park, ktorý bol založený v roku 1856. Kaštieľ a park bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1974. Od roku 1985 je vyhlásený za chránený areál. Nachádza sa v trenčianskom kraji, obci Častkovce. Kaštieľ je dvojpodlažný, trojkrídlový objekt, situovaný v parku. Fasáda kaštieľa je členená pilastrami a rímskami. Na prízemí sú segmentové klenby s plochými lunetami. Slávnostná sieň na druhom podlaží má zrkadlovú klenbu s barokovou štukou.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Častkovce je situovaná na styku Trnavskej pahorkatiny a nivy Váhu pri juhovýchodnom úpätí Malých Karpát, 9 kilometrov od Nového Mesta nad Váhom (nadmorská výška 176 m. n. m.). Nad obcou sa vypína vrch Plešivec (484 m) - časť pohoria okolo Plešivca je vyhlásená ako prírodná rezervácia. Kaštieľ je situovaný na južnom okraji obce, na dôležitom stredovekom cestnom spoji z Čachtíc do Vrbového.[1]

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

K prírodným európskym unikátom patrí park. Objekt, s rozlohou 3,56 ha patril pôvodne ku kaštieľu. Nachádza sa v ňom mnoho vzácnych drevín. V roku 1985 bol vyhlásený ako chránený areál. Do katastrálneho územia obce zasahuje chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, vyhlásená v roku 1976. Jej časť v okolí pútnického vrchu Plešivec (484 m n. m.) vypínajúceho sa nad obcou, bola v roku 1976 vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Jej výmera je 56,5 ha a ochrana sa týka predovšetkým skalnej lesostepi. Prírodná pamiatka Brehové porasty Dubovej bola vyhlásená v roku 1983.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci Častkovce[2] je z roku 1392. Dejiny obce Častkovce sú úzko späté s dejinami obce Čachtice[3]. Obec Častkovce bola pridelená zemepánovi hradu Čachtického, Nádaždymu Františkovi I.

Obec bola do roku 1650 v rukách Nádaždyovcov. Manželka Nádaždyho Františka I. bola Alžbeta Báthory[4] (známa ako krvilačná Čachtická pani). Podľa historika Revického, ktorý vydal povesť o Alžbete Báthory, sa spomína na 600 umučených dievčat z celého okolia (výslovne z Častkoviec a Vrbového). V roku 1647 nastáva silná protireformácia. František Nádaždy II., ktorý ako účastník uhorského sprisahania pod vedením Vesselenyho proti habsburgskému cisárovi, bol v roku 1671 sťatý. V dobe reformačnej i protireformačnej, obyvatelia cítili, že vôľa panovníkov sa stala zdrojom práv, zákonov a moci.

Podľa urbária 1640 bol v rodine Révayovcov daný prídel - roľa ležiaca pod dnešným kaštieľom.

Po Nádaždyovcoch mala obec ešte mnoho zemepánov (rod Erdédyovcov, Barocyovcov, Záyovcov, Forgáčovcov, Ondrášyovcov, Drugethovcov, Revayovcov a rodina Chválibogofská).

Rodovými zväzkami získali majetkový podiel na panstve od Drugethovcov, príslušníci vplyvnej šľachtickej rodiny Révay[5]. Práve Revayovci na svojom majetku v Častkovciach postavili v roku 1640 kaštieľ. V ňom sa v roku 1748 narodil významný cirkevný hodnostár, spišský biskup, župan Turčianskej stolice Ján Anton Révay. V súvislosti s katolícky orientovanou šlachtickou rodinou vznikol symbol obce Panna Mária - Immaculata.

Vedľa kaštieľa je rímsko-katolický kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii (s výstavbou sa začalo položením základného kameňa dňa 14.9.1991).

V rokoch 1990-1991 dochádzalo k neuváženým odpredajom obecného majetku.

Zrenovovaný kaštieľ bol bez súhlasu obecného zastupiteľstva odpredaný s príslušnými pozemkami.

V roku 1995 obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo výstavbu cintorína a domu smútku. Mikroregión Dubová (Čachtice, Častkovce, Podolie, Pobedim, Očkov).

Osobnoti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Častkovce. [s.l.] : [s.n.], 2019-04-11. Page Version ID: 6821161. Dostupné online.
  2. Častkovce. [s.l.] : [s.n.], 2019-04-11. Page Version ID: 6821161. Dostupné online.
  3. Čachtice. [s.l.] : [s.n.], 2018-12-10. Page Version ID: 6758438. Dostupné online.
  4. Elizabeth Báthory [online]. www.wikidata.org, [cit. 2019-05-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Révay family [online]. www.wikidata.org, [cit. 2019-05-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Alžbeta Bátoriová. [s.l.] : [s.n.], 2019-03-26. Page Version ID: 6812508. Dostupné online.

Súradnice: 48°41′16″S 17°46′55″V / 48,687865°S 17,782045°V / 48.687865; 17.782045