Redaktor:Tina239/Pieskovisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čínsky generálny konzulát v Odese na Ukrajine.

Vzťahy medzi Čínou a Ukrajinou zahŕňajú ich zahraničné väzby. Najstaršie zaznamenané interakcie medzi týmito dvomi štátmi sa datujú od prvej ruskej pravoslávnej misie v Číne v roku 1715, ktorú viedol ukrajinský archimandrita Hilarion Lezhaysky.[1] Kým bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu, uznala Čínsku ľudovú republiku v októbri 1949. Po získaní nezávislosti Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991 boli medzi oboma krajinami v roku 1992 nadviazané formálne diplomatické vzťahy,[2] ktoré vyvrcholili vyhlásením strategického partnerstva v roku 2011.[2][3][4]

Čína má diplomatické zastúpenie v Kyjeve prostredníctvom svojho veľvyslanectva a v Odese prostredníctvom generálneho konzulátu. Podobne má Ukrajina diplomatické zastúpenie v Pekingu prostredníctvom svojho veľvyslanectva a v Šanghaji prostredníctvom generálneho konzulátu. Čínske veľvyslanectvo na Ukrajine uvádza, že v krajine pracuje alebo študuje viac ako 6000 čínskych štátnych príslušníkov.[5] Na druhej strane ukrajinské veľvyslanectvo v Číne odhaduje, že v Číne žije 50 000 až 100 000 ukrajinských občanov, pričom významné koncentrácie sú v mestách Peking, Šanghaj a Charbin.[6]

Historické vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Historický súvislosti medzi Číňanmi a Ukrajincami siahajú až do prvej ruskej pravoslávnej misie do Pekingu, hlavného mesta čínskej dynastie Čching v roku 1715. Túto misiu viedol ukrajinský archimandrita Hilarion Lezhaysky, absolvent Kyiv-Mohyla Academy, ktorý pred príchodom do Číny bol učiteľom v Chernihive. Mnohí z jeho nástupcov v misii boli tiež z Ukrajiny, ako napríklad Gervasius Lentsovsky, ktorý prišiel do Číny v roku 1742. Misionári nielen plnili svoje náboženské povinnosti, ale taktiež prinášali vedomosti späť na Ukrajinu o čom svedčí prítomnosť originálnych čínskych kníh v Charkovskom kolégiu založenom v roku 1722. Prvým Číňanom, ktorý navštívil Ukrajinu bol Li Hongzhangom. Viedol diplomatickú misiu, ktorá v roku 1896 prišla do Odesy a prekročila rozsiahlu Ruskú ríšu a napokon dorazila do hlavného mesta ríše, Petrohradu.[7] Pred prvou svetovou vojnou prišlo do Odesy veľmi málo čínskych migrantov. Na vyplnenie nedostatku pracovných síl spôsobených stratami počas prvej svetovej vojny sa odhaduje, že počas vojny bolo na Ukrajinu naverbovaných šesť až sedemtisíc čínskych robotníkov.[1][8]

Počas 21. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN 24. novembra 1966, uprostred diskusií o dvojitom zastúpení, sa Čínska republika odvolala na zastúpenie Bieloruska, Ukrajiny a Sovietskeho zväzu, aby sa zasadzovali za podobnú úpravu týkajúcu sa Číny. Ukrajinský zástupca sa však postavil proti tomuto návrhu a namiesto toho sa zasadzoval za vyhostenie predstaviteľa Čínskej republiky (Taiwan) a preloženie sídla Číny do Čínskej ľudovej republiky.[9] Následne 25. októbra 1972 ukrajinský zástupca hlasoval za to, aby Čínska ľudová republika prevzala kreslo Číny v OSN. Po rozpade Sovietskeho zväzu Čínska ľudová republika prvýkrát nadviazala vzťahy s Ukrajinou v roku 1992.[9][10]

Politické vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1991 je vzťah medzi Čínou a Ukrajinou veľmi zložitý.[3] V rokoch 1992 až 2004 zaznamenali bilaterálne vzťahy rast, ktorý sa vyznačoval zvýšenou spoluprácou v obchode, ekonomike, vojenskej technike, vede, vzdelávaní a kultúre spolu s dvoma recipročnými štátnymi návštevami.[3] Napätie však vzniklo po tom, ako Kyjev v roku 2005 povolil taiwanskému predstaviteľovi stretnutie na Ukrajine pod záštitou Medzinárodnej krízovej skupiny, najmä počas prezidentstva Viktora Juščenka (2005 – 2010).[3] Po zvolení prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2010 Čína obnovila politický kontakt s Ukrajinou. Obe krajiny v roku 2011 podpísali Spoločnú deklaráciu o vytvorení a rozvoji strategického partnerstva.[3] Po revolúcii na Majdane Čína udržiavala oficiálny kontakt s Ukrajinou nenápadne, pretože protesty považovala za sponzorované Západom.[11]

Záruka jadrovej bezpečnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vládnom vyhlásení z roku 1994 Čína poskytla Ukrajine záruku jadrovej bezpečnosti, kde Čína vyjadrila svoj sklon k mierovému urovnaniu nezhôd a sporov prostredníctvom férových konzultácií.[12] V decembri 2013 ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a vodca Čínskej komunistickej strany Si Ťin-pching podpísali bilaterálnu zmluvu a zverejnili spoločné vyhlásenie. V ňom Čína opätovne potvrdila, že poskytne Ukrajine záruky jadrovej bezpečnosti v prípade jadrovej invázie alebo hrozby invázie.[13][14] Spravodajstvo Xinhua, oficiálnej tlačovej agentúry čínskej vlády, sa vyhýbalo výrazu „jadrový dáždnik“, ale uviedlo, že Čína ponúka Ukrajine „bezpečnostnú záruku“[15] prostredníctvom People's Daily, oficiálnych novín Ústredného výboru Čínska komunistická strana použila titulok „Čína ponúka Ukrajine jadrovú dáždnikovú ochranu“, ktorý je odvtedy cenzurovaný.[14]

Ruská invázia na Ukrajinu[upraviť | upraviť zdroj]

Asistent čínskeho ministra zahraničných vecí Hua Chunying na otázku o označení konfliktu za ruskú inváziu odmietol dať jednoznačnú odpoveď áno alebo nie. Namiesto toho kritizoval Západ za zhoršovanie situácie a obvinil USA, že sú „vinníkom súčasného napätia okolo Ukrajiny“ a pripomínajúc verejnosti, že NATO dlhuje Číne „krvavý dlh“ od bombového útoku Spojených štátov na čínske veľvyslanectvo v Belehrade v roku 1999.[16] Oficiálne médiá sa tiež vyhýbali označovaniu konfliktov ako invázie.

Pred vypuknutím vojny čínsky veľvyslanec ukrajinským médiám vyjadril podporu Číny o suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny.[17] Čínska vláda navyše neuznáva ruskú anexiu Krymu a má obmedzené interakcie s okupačnými orgánmi.[18] Čína sa v súvisiacich hlasovaniach Bezpečnostnej rady OSN zdržala.[19] Čína tiež zaviedla sankcie pod vedením Západu, a to aj napriek kritike voči sankciám.[20]

Nejednoznačné oficiálne reakcie na vojnu vyvolali nezvyčajné debaty o ruských vojenských akciách na platformách sociálnych médií. Keď ukrajinské veľvyslanectvo zverejnilo na Weibo vyhlásenie v čínštine odsudzujúce Rusko, téma rýchlo nabrala na sile a stala sa najdiskutovanejšou otázkou na platforme. Hashtag „Ukrajina vydáva vyhlásenie na Weibo“ získal viac ako 300 miliónov zobrazení za jediný deň.[21] Vlády USA, Spojeného kráľovstva, krajín EÚ a Ruska tiež vydali vyhlásenia o Weibo v reakcii na vojnu.[22] Čínska spoločnosť NetEase zverejnila protivojnové videá Číňanov na Ukrajine a Ukrajincov v Číne.[23][24] Neschopnosť Pekingu kritizovať Rusko však zvýšila miestne nepriateľstvo voči uviaznutým Číňanom na Ukrajine. Peking signalizoval ochotu byť mediátorom vo vojne.[25][26]

Čínsky veľvyslanec na Ukrajine Fan Xianrong 17. marca 2022 oznámil, že Čína poskytne Ukrajine ekonomickú a politickú podporu.[27]

Dňa 19. marca 2022 Ukrajina naliehala na Čínu, aby sa pripojila k západným krajinám a odsúdila „ruskú brutalitu“. Táto žiadosť prišla po tom, čo USA varovali Čínu pred vážnymi následkami, ak poskytne materiálnu pomoc pri invázii Moskvy na Ukrajinu.

V apríli 2022 The Times zverejnil správu, v ktorej sa uvádza, že krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 predstavitelia Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) tvrdili, že jednotka kybernetickej vojny Ľudovej oslobodzovacej armády vykonala kybernetické útoky na stovky miest ukrajinskej vlády. SBU odvtedy poprela, že by médiám o incidente poskytla akékoľvek oficiálne informácie, dištancovala sa od záverov denníka a uviedla, že nevyšetruje a nemá informácie o takomto útoku.

V máji 2022 vyjadril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spokojnosť so súčasným postojom Číny k zachovaniu neutrality v rusko-ukrajinskom konflikte. Zelenskyj poznamenal: "Čína si zvolila politiku vyhýbania sa. V súčasnosti je Ukrajina s touto politikou spokojná. V každom prípade je to lepšie ako pomáhať Ruskej federácii. A chcem veriť, že Čína nebude presadzovať inú politiku. Úprimne povedané, sme s týmto statusom "quo" spokojní.“ [28]

V septembri 2022 ukrajinský poslanec Oleksandr Merežko vyhlásil, že Čínu nemožno považovať za spojenca Ukrajiny. Ako dôkaz uviedol generálneho tajomníka Čínskej komunistickej strany (ČKS) Si Ťin-pchinga, ktorý presadzuje „neobmedzené partnerstvo“ s Ruskom a čínske zosilňovanie ruskej propagandy.[29] Okrem toho sa dvaja poslanci ukrajinského parlamentu pripojili k Medziparlamentnej únii, aby vyjadrili obavy z krokov ČKS, ktoré podkopávajú demokraciu a ľudské práva na celom svete.[29]

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba 30. septembra 2022 poznamenal, že súčasný postoj Číny k rusko-ukrajinskému konfliktu je výhodný skôr pre Ukrajinu ako pre Rusko.[30]

V apríli 2023 čínsky veľvyslanec vo Francúzsku Lu Shaye tvrdil, že bývalým sovietskym krajinám chýba účinné postavenie v medzinárodnom práve“. Na otázku o vlastníctve Krymu odpovedal veľvyslanec Lu nejednoznačne a uviedol, že „záleží na tom, ako problém vnímate“ a zdôraznil, že nejde o jednoznačnú otázku, pričom uviedol, že Krym bol „na začiatku ruský“ bez toho, aby špecifikoval časový plán.[31] Ukrajinský veľvyslanec vo Francúzsku Vadym Omelčenko na komentáre reagoval slovami, že buď existujú problémy s pochopením geografie, alebo sú vyjadrenia čínskeho veľvyslanca v rozpore s princípmi Charty OSN.[32] Veľvyslanec Omelčenko tiež navrhol opýtať sa čínskeho veľvyslanca na vlastníctvo Vladivostoku. Čínska vláda sa následne od vyjadrení Lu Shaye dištancovala a označila ich za „osobné komentáre“ a uviedla, že Čína „rešpektuje štatút členských štátov ako suverénnych štátov po rozpade Sovietskeho zväzu“.

Si Ťin-pching oslovil Zelenského 26. apríla 2023, viac ako mesiac po jeho summite s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.[33]

V septembri 2023 vypukla diplomatická kontroverzia, keď čínsky operný spevák Wang Fang spieval sovietsku pieseň „Kaťuša“ v činohernom divadle Mariupol na Ukrajine, kde v roku 2022 zahynuli stovky ľudí pri náletoch.[34] Wang bol súčasťou čínskej delegácie na návšteve Rusmi okupovanej východnej Ukrajine. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleg Nikolenko odsúdil návštevu čínskej delegácie na okupovanej Ukrajine ako nezákonnú. Ďalej kritizoval predstavenie Wang Fanga „Kaťuša“ na ruinách činoherného divadla Mariupol, kde ruská armáda zabila viac ako 600 nevinných ľudí, pričom to označil za prejav úplnej morálnej degradácie.[35] Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v reakcii oznámilo plány zakázať budúce návštevy čínskych blogerov.[36]

Obchodné vzťahy[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2008 tieto dva národy nadviazali pevné obchodné vzťahy.[3] Čína sa v roku 2019 stala hlavným obchodným partnerom Ukrajiny s celkovým objemom obchodu 15,4 miliardy USD v roku 2020 [37] vývoz tovaru z Ukrajiny predstavoval 7,1 miliardy USD. Celkový obchodný obrat sa zvýšil z 2% HDP Ukrajiny v roku 2001 na 11% v roku 2020.[3] Úzka spolupráca sa rozširuje na vojensko-technický sektor a kozmický priemysel, čo bolo zdôraznené významným spoločným úsilím. Jedným z takýchto projektov bola čínska akvizícia ukrajinskej lietadlovej lode Varyag v roku 1998, ktorá sa následne v roku 2012 transformovala na čínsku inauguračnú lietadlovú loď Liaoning.[38][3] Do roku 2018 Ukrajina nahradila Spojené štáty americké ako hlavný vývozca kukurice do Číny a začala dodávať moderné prúdové motory pre vojenské lietadlá.

Počas pandémie chrípky na Ukrajine v roku 2009 čínska vláda poskytla cennú pomoc v celkovej výške 3,5 milióna jüanov (500 000 USD). Táto pomoc zahŕňala diagnostické vybavenie, masky na tvár, okuliare, rukavice a iné ochranné pomôcky. Od roku 2016 do roku 2021 zaznamenali čínske investície na Ukrajine výrazný nárast z 50 miliónov USD na 260 miliónov USD. Napriek malému podielu celkových priamych zahraničných investícií (PZI), 0,5 percentné tempo rastu čínskych investícií výrazne predstihuje rast PZI vo všeobecnosti. Čínske štátne spoločnosti investujú predovšetkým do ukrajinských štátnych spoločností; úvery zvyčajne poskytujú aj štátne banky. Čínske spoločnosti väčšinou spolupracujú so svojimi ukrajinskými kolegami v energetickom sektore a poľnohospodárstve.[39]

V apríli 2023 ukrajinská Národná agentúra pre prevenciu korupcie označila čínsku spoločnosť Xiaomi za „medzinárodného sponzora vojny“.[40] Následne v júni 2023 agentúra rozšírila zoznam o Zhejiang Geely Holding Group Co., Ltd., bežne známu ako Geely, významnú čínsku automobilovú spoločnosť.[41] Na zozname sú aj čínske spoločnosti ako Great Wall Motor, China State Construction Engineering Corporation, Hikvision, Dahua Technology,[42] ako aj Alibaba Group.[43]

Verejný názor[upraviť | upraviť zdroj]

V prieskume uskutočnenom Pew Research Center z roku 2019 vyjadrilo 57% Ukrajincov priaznivý názor na Čínu, pričom iba 14% zastávalo negatívny názor. [44] Po ruskej invázii na Ukrajinu však nálady verejnosti voči Číne zaznamenali výrazný posun. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnilo Centrum Razumkov vo februári až marci 2023, 60% opýtaných Ukrajincov uviedlo negatívne vnímanie Číny.[45]

V internetovom prieskume Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií z marca 2022 46% čínskych respondentov vnímalo Ukrajinu negatívne. Uskutočnili sa obmedzené prieskumy verejnej mienky, ktoré merali čínsky postoj k Ukrajine, ale náznaky naznačujú, že pred ruskou inváziou mali Ukrajinci oveľa pozitívnejší pohľad na Čínu v porovnaní s opačným.[46]

V online prieskume, ktorý uskutočnilo Carterovo centrum v období od marca do apríla 2022, 75% čínskych respondentov vyjadrilo súhlas s tým, že podpora Ruska v „rusko-ukrajinskom konflikte“ je v súlade s národným záujmom Číny. Okrem toho 61% respondentov uviedlo, že najvhodnejším postupom pre Čínu je poskytnúť Rusku morálnu podporu.[47][48] Podobne internetový prieskum, ktorý v tom istom období uskutočnila Kalifornská univerzita v San Diegu, odhalil, že 40% respondentov vyjadrilo podporu Rusku, 25% bolo proti a 35% zostalo neutrálnych. Okrem toho 69% respondentov uprednostnilo, aby Čína zostala neutrálna alebo sa zdržala vyjadrenia svojho skutočného postoja k tejto záležitosti.[49][50]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b LIN, Jun. 中国与乌克兰历史上的联系及十月革命前旅乌华工. Seeking truth. Dostupné online. DOI10.19667/j.cnki.cn23-1070/c.1995.05.017. (po čínsky)
  2. a b 中国同乌克兰的关系 [online]. Ministry of Foreign Affairs of the People's Republic of China, 2017-05-20, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h The China-Ukraine Partnership: Surviving a Deteriorating Strategic Environment [online]. [Cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. The China-Ukraine Partnership: Surviving a Deteriorating Strategic Environment [online]. Institut Montaigne, 2022-03-02, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  5. China starts evacuating citizens from Ukraine: Reports | The Straits Times [online]. The Straits Times, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Ukrainians in China: far from home but close to the conflict with Russia [online]. South China Morning Post, 2022-02-26, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. LIN, Jun. 中国与乌克兰历史上的联系及十月革命前旅乌华工. Seeking truth. Dostupné online. DOI10.19667/j.cnki.cn23-1070/c.1995.05.017. (po čínsky)
  8. KOVAL, Oleksii. An encyclopedia about Ukrainians in China. The Encyclopedia Herald of Ukraine, 2022-12-15, s. 73–80. Dostupné online. ISSN 2706-9990. DOI10.37068/evu.14.8. (po anglicky)
  9. a b 胡, 斐穎. 烏克蘭與中華民國─從橘色革命運動圍巾談起. 國史研究通訊, 2013-06-01. Dostupné online.
  10. 于振起. 驻外札记5:卫生部长挨批. 天津日报. Dostupné online [cit. 2018-03-10].
  11. KACZMARSKI, Marcin; KUHRT, Natasha. Ukraine invasion: why China is more likely to support Russia than in the past [online]. The Conversation, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. VASYLENKO, Volodymyr. On assurances without guarantees in a "shelved document" [online]. The Day, 2017-01-28, [cit. 2022-03-02]. Dostupné online.
  13. GONCHARUK, Andrey; HOBOVA, Evgeniia; KIKTENKO, Viktor.... Foreign Policy Audit: Ukraine-China. [s.l.] : Kyiv: Institute of World Policy. Dostupné online.
  14. a b GERTZ, Bill. Putin's war tests China's nuclear pact with Ukraine [online]. The Washington Times, 2022-03-02, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. CONROY, Christian. China's Nuclear Parasol [online]. The Diplomat, 2014-01-26, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. World Reaction to the Invasion of Ukraine | Wilson Center [online]. Wilson Center, 2022-02-28, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. Посол Китаю в Україні Фань Сяньжун: Політична взаємодовіра – основа міцної китайсько-української дружби [online]. www.ukrinform.net, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  18. China confirms non-recognition of attempted annexation of Crimea and ban on contacts with occupation authorities [online]. www.ukrinform.net, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. 牛, 弹琴. 联大谴责俄罗斯 为什么这35个国家投了弃权票? [online]. Phoenix Television, 2022-03-04, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  20. China will not come to Russia's rescue: US official over Ukraine crisis [online]. The Times of India, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. Ukraine crisis poses dilemma for China but also opportunity [online]. the Guardian, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. Weibo a new 'battlefield' of words in Russia-Ukraine crisis [online]. Shine, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. 乌克兰华人接到噩耗痛哭:好朋友为国牺牲,同学弟弟奔赴战场 [online]. NetEase, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  24. 西安生活7年的乌克兰留学生发声引热议:俄没资格为乌做决定 [online]. NetEase, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  25. Hille, Kathrin. Chinese people stranded in Kyiv become target of Ukrainian anger [online]. 2022-03-02, [cit. 2022-03-02]. Dostupné online.
  26. 中国网友不当言论引起乌克兰“排华浪潮”?我驻乌大使馆“跑路”?警惕流言,擦亮双眼! [online]. The paper, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  27. China will never attack Ukraine, ambassador assures [online]. [Cit. 2022-03-17]. Dostupné online.
  28. Zelensky: Ukraine is fine with China's position on war with Russia [online]. www.ukrinform.net, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  29. a b Ukrainian MP: "China is not our friend" [online]. Axios, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  30. China's current stance on Russian war more beneficial to Ukraine - Kuleba [online]. www.ukrinform.net, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  31. China's ambassador to France says former Soviet countries have ‘no status in international law’ [online]. The Kyiv Independent, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  32. Посол дорікнув дипломату Китаю у Франції, для якого "не все просто" зі статусом України і Криму [online]. Ukrainska Pravda, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  33. China's Xi calls Ukraine's Zelenskyy, after weeks of intensifying pressure to do so. National Public Radio. Dostupné online.
  34. Chinese opera singer sparks fury after performing in bombed Ukrainian theater [online]. 2023-09-09. Dostupné online.
  35. Chinese star sings Russian war ballad in Mariupol theatre ruins [online]. 2023-09-09. Dostupné online.
  36. Chinese bloggers arrive in Mariupol: Foreign Ministry wants to ban all "touring" Chinese bloggers from Ukraine [online]. 2023-09-08. Dostupné online.
  37. War Puts Billions of Dollars in Ukraine-China Trade at Risk [online]. VOA, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  38. FOREIGN POLICY AUDIT: UKRAINE-CHINA. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  39. Китай вп’ятеро наростив інвестиції в Україну за п'ять років [online]. [Cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  40. China's Xiaomi says opposed to Ukraine adding it to 'international sponsors of war' list [online]. [Cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  41. НАЗК внесло до переліку міжнародних спонсорів війни китайського виробника автомобілів Geely [online]. National Agency on Corruption Prevention, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  42. Міжнародні спонсори війни [online]. National Agency on Corruption Prevention, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  43. The NACP included the owner of AliExpress in the list of international sponsors of the war [online]. National Agency on Corruption Prevention, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  44. Attitudes toward China [online]. 2019-12-05. Dostupné online.
  45. YAKIMENKO, Yuriy. Зовнішня політика України в умовах війни: стан, особливості та пріоритети [Ukrainian foreign policy in wartime: current state, nuances and priorities] [online]. 2023-04-05. Dostupné online.
  46. TURCSÁNYI, Richard. Chinese views of the world at the time of the Russia-Ukraine war [online]. Central European Institute of Asian Studies, 2022-05-11, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  47. LIU, Yawei. Chinese Public Opinion on the War in Ukraine [online]. US-China Perception Monitor, 2022-04-19, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  48. CERNY, Michael. The War in Ukraine in Chinese Public Opinion [online]. The Royal United Services Institute for Defence and Security Studies, 2022-11-22, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  49. ROBERTS, Molly; DOSHAY, Harris. How Do Chinese Citizens View Russia's Invasion of Ukraine? [online]. San Diego: University of California, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  50. China from the Ground Up [online]. San Diego: University of California, 2017, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku China–Ukraine relations na anglickej Wikipédii.