Redaktor:Zajac Vanka/Jaroslav Husár
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
 |
Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články. Prosím, upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím, odstránte túto šablónu po pridaní odkazov. |
 |
Na tejto stránke sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Jaroslav Husár[[1]][upraviť | upraviť zdroj]
je profesor ekonómie, prof. Ing., CSc.. Mgr. ekonómie,[[2]]
sa narodil 31.mája roku 1936 na Malom Peseku, žije v Bratislave, chodil do ľudovej školy v Nevericiach (1942), navštevoval Meštiansku školu v Želiezovciach a Vyššiu hospodársku školu v Nitre.
je absolventom Vysokej školy ekonomickej (dnes: Ekonomickej univerzity) v Bratislava, kde absolvoval aj doktorandské štúdium. Po jeho skončení študoval postgraduálne na Ústave ekonomického výskumu v Juhoslávii, pod patronátom Úradu technickej pomoci OSN, kde získal diplom magistra z Ľubľanskej univerzity. Na Ženevskej univerzite absolvoval kurzy ekonometrie a makroekonómie. Jaroslav Husár dosiahol medzinárodné uznanie. Počas svojej kariéry absolvoval študijné pobyty na Univerzite Neapol, Univerzite v Halle. Má za sebou prednáškové pobyty na Univerzite v Coventry, Univerzite v Halifaxe, BEA Washington, St. Mary´s University Halifax, Coventry University. Bol expertom Medzinárodnej organizácie práce (ILO) v kancelárii OSN v Addis Abebe v Etiópii.
Pracoval v podniku Západoslovenské energetické závody Tlmače (vtedy ZSMK 1960 – 1962), na VŠE Bratislava (1962 – 1968), v Európskej hospodárskej komisii v Ženeve (1968-1970), v Stredisku OSN pre životné prostredie, Bratislava, (1971-1974), vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva Bratislava (1974 – 1990) a na Ekonomickej univerzite v Bratislave(1990 -2010).
Po roku 1989 sa vrátil na Ekonomickú univerzitu kde získal pedagogické hodnosti docenta a profesora.
O zmysle ekonomiky Jaroslav Husár napísal:
„Tí, čo z dreva vyrobia stradivárky, či barle pre invalidov, zvyšujú hodnotu týchto zdrojov a spoločnosť obohacujú. Od „neviditeľnej ruky“ si zasluhujú dvojitý aplauz. Toto by sme mali vrátiť novodobému fungovaniu ekonomiky, ktorú dnes devastujú tí čo si u nás prisvojujú Donovaly, či odkladajú peniaze v peňažných rajoch.“[[3]]
Dielo profesora Jaroslava Husára[upraviť | upraviť zdroj]
Jaroslav Husár je autorom niekoľkých desiatok vedeckých monografií, učebníc a skrípt. Okrem iného je autorom, alebo spoluautorom mnohých vedeckých štúdií. Je jedným z najskúsenejších ekonómov, ktorý sa celý život zaoberal modelovaním ekonomických procesov na Slovensku, ale aj na medzinárodnej úrovni. Vytvoril ich pre reálnu prax.
Z množstva kníh a statí profesora Jaroslava Husára aspoň výpočet niekoľkých:
Makroekonómia
Aplikovaná makroekonómia
Kvantitatívne metódy a informatika
Aplikovaná ekonometria
Input-output analýza a systém národných účtov
Strategické plánovanie (vyd. Európska vzdelávacia agentúra) – J.Husár a kolektív
Modelovanie ekonomických procesov
Alternatívne prístupy k riešeniu problémov ekonomiky
Modelovanie investičných procesov,
Päť rokov Slovenskej republiky
Globalizácia spoločenských procesov vo svete a rozvoj slovenskej ekonomiky
Rozumieme makroekonómii
Aj ekonómia je veda ( vyd.2018)
– „Ešte v roku 1988 európske vlády vytvorili Delorsov výbor. Ten mal preskúmať problém vzniku ekonomickej a monetárnej únie. Mal spracovať program jej implementácie. Delorsov výbor vypracoval a predložil Maastrichtské kritéria. Žiaľ, nie na báze vedy. Kritériá mali 5 bodov a boli založené na nejasnom ukazovateli hrubého domáceho produktu (HDP), už aj zato, že HDP je v peňažných jednotkách.“http"//reminiscencie-sucasnost.sk
Teoretický prínos profesora J.Husára[upraviť | upraviť zdroj]
Systém národných účtov SNÚ
Profesor J.Husár ponúkol svoj originálny a zo sveta zdokonalený nástroj na pochopenie a riadenie ekonomiky na úrovni štátu: Systém národných účtov (SNÚ) Píše: „v SNÚ vidieť poriadok ekonomického sveta. SNÚ je najpodrobnejším usporiadaným systémom finančných tokov ekonomiky. Je spoločným empirickým základom ekonomických vied. Po dôkladnom rozbore položiek účtov a ich nadväzností, vzťahov, čitateľ získa výpovedný obraz o finančných tokoch, ktoré vytvárajú hrubý domáci produkt(HDP). Tu zreteľne vidíme výrobu, akumuláciu a distribúciu outputu (výstupu) ekonomiky, meranú HDP.“ (str.18, Aj ekonómia je veda). K tomu poznamenám, že profesor J.Husár sa obrátil na každú vládu SR, aby sa systémom národných účtov zaoberala. Bezvýsledne. Pritom Systém národných účtov je kľúčom k pochopeniu, prečo môže HDP krajiny rásť a pritom sa ľudia v danej krajine majú zle a ekonomika má problémy.[4]
Pôsobenie v Juhoslávii (1963 - 1965)
Profesor Ing.J.Husár zároveň píše o svojom pôsobení v Juhoslávii:
„V rokoch 1963 až 1965 som postgraduálne študoval na škole, ktorú založil Úrad technickej pomoci OSN v Belehrade. Učili ma tam velikáni – J. Tinbergen, Simon Kuznets, J. Johnson, B. Ivanovič, či B. Horvat. Na naše vedecké semináre prof. B. Horvat zabezpečoval účasť významných osobností ekonomického života“
Píše i o tom, že zažil zmenu: socializmus v Juhoslávii: a teoreticky ju analyzoval
„Realizovaná hodnota produkcie sa v prvom momente rozpadá na dve zložky, a má tento tvar:
h = mnv + p
Nakoľko je v socialistickom podniku pracovný kolektív súčasne výrobca, správca a prvý prisvojovateľ realizovaného príjmu, tento príjem sa nedelí na mzdu a nadhodnotu, ale predstavuje jednotný celok. Realizovaný príjem podniku sa z hľadiska rozšírenej reprodukcie účelovo delí na fond osobnej spotreby a fond akumulácie.
Alebo matematicky vyjadrené:
h = mnv + fs + fa
Bez ohľadu na rôznosť funkcií, ktoré má fond akumulácie a fond osobnej spotreby z hľadiska reprodukcie v podniku, ich zdroj je jediný (oba pochádzajú z realizovaného príjmu) a oba slúžia rovnakému účelu, t. j. umožňujú stále plnšie uspokojovanie potrieb (bežných a budúcich) bezprostredných výrobcov a spotrebiteľov. Toto je akési statočné hľadanie racionálneho výkladu fungovania ekonomiky.“
Kniha Aj ekonómia je veda[upraviť | upraviť zdroj]
Píše o tom aj vo svojom ostatnom diele, v knihe Aj ekonómia je veda ( vyd.Letra Edu,Bratislava, 2018). Túto knihu vydal vo veku 82 rokov, teda vo veku, keď mnohí ľudia už netvoria a neprinášajú pre spoločnosť nič. Pán profesor je naopak, činný a produktívny tak, ako starešina slovenskej ekonomickej vedy.
Slávnostná promócia knihy profesora Jaroslava Husára Aj ekonómia je veda, sa uskutočnila dňa 26.júna 2018 v priestoroch Univerzitnej knižnice UK v Bratislave a je tam aj prehľad knihy a odborný výklad profesora Husára s kultúrnymi vsuvkami jeho priateľa, majstra Olda Hlaváčka – link na youtobe https://www.youtube.com/watch?v=n6TsZisnodg
Kniha je bohatá nielen na vysvetľovanie vzorcov a súvzťažností v ekonómii, ale je plná aj "vhľadov" do ekonómie, ako bola ekonómia historicky vytváraná, je tu opísaných množstvo autorov ekonomických diel, ale je tu aj mnoho autobiografických poznámok autora, jeho názory a spomienky na roky účinkovania v oblasti ekonómie a ekonomiky. V knihe kladie veľa znepokojujúcich otázok, týkajúcich sa prevažne Slovenska v globalizácii, je tu veľa reflexií o tom, čo je dobré a pokrokové a kam sa niektoré deje zvrhávajú.
"Veľmi ma inšpiroval pohľad na problematiku národného hospodárstva krajiny". Profesor J.Husár píše: „Pojem ekonomiky, hospodárstva, postupne vykryštalizovali diela ekonómov nielen z Čiech a Slovenska. Profesor Karel Engliš v roku 1937 vo svojom diele Soustava národního hospodářství ho definuje takto: Každý samostatný účelový súbor, v ktorom sa odohráva starostlivosť ľudí o udržanie a zlepšenie života, je hospodárstvo (ako jednotka)“. J.Husár: „A ak je tento účelový súbor ohraničený štátnou hranicou, hovoríme o národnom hospodárstve. Tento komplex však pozostáva z prvkov, z podsystémov, napríklad odvetví, a samozrejme z podnikov, vlády a domácností. Povahu týchto rôznych prvkov môžeme študovať, alebo inak, poznať štruktúru a dynamiku týchto hospodárskych jednotiek – a to je primárnou úlohou ekonómie, hospodárskej vedy…“ ( str.108, Aj ekonómia je veda).
V roku 2021 začal profesor Jaroslav Husár zverejňovať na portáli htttps://www.reminiscencie-súčasnosť.sk zaujímavé informácie o osobnostiach slovenského ekonomického života z histórie a s premietnutím na súčasnosť. Tak cenný informačný kanál je potrebný a prináša zainteresovaným potešenie a verejnosti cenné informácie o ekonomických odborníkoch zo Slovenska.