Revizionistický sionizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Vladimir „Zeev“ Žabotinskij, zakladateľ revizionistického sionizmu

Revizionistický sionizmus je nacionalistická vetva sionistického hnutia. Autorom tejto ideológie je Vladimir Žabotinskij, ktorý požadoval revíziu praktického sionizmu Davida Ben Guriona a Chajima Weizmanna,[1] ktorý sa zameriaval na nezávislé osadníctvo v Erec Jisrael. Revizionistický sionizmus sa naopak sústreďoval na víziu „politického sionizmu,“ ktorý Žabotinskij považoval za pokračovanie v odkaze zakladateľa moderného politického sionizmu – Theodora Herzla.

V raných rokoch tohto hnutia, a pod Žabotinskeho vedením, sa revizionistickí sionisti zameriavali na získanie britskej podpory pre osadníctvo. Neskôr revizionistické skupiny nezávislé na Žabotinskeho vedení páchali teroristické akcie proti britským cieľom v mandátnej Palestíne, aby urýchlili založenie židovského štátu.

Počas vývoja revizionistického sionizmu vzniklo niekoľko zoskupení, ktoré zdieľali jeho ideológiu. Šlo napríklad o mládežnícku organizáciu Bejtar či o teroristické organizácie Irgun a Lechi. Po vzniku Štátu Izrael sa Irgun pretransformoval na politickú stranu Cherut, ktorá sa neskôr premenila na zoskupenie Gachal a nakoniec na súčasnú politickú stranu Likud.

V roku 1934 založilo revizionistické hnutie odborový zväz Histadrut ha-ovdim ha-leumit, ako protiváhu centristicky a ľavicovo orientovanej odborovej centrály Histadrut.[2][3]

Ideológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ideologicky revizionistický sionizmus obhajoval vytvorenie židovského štátu na oboch stranách rieky Jordán, čo by bol štát zahrňujúci súčasný Západný breh Jordánu a celé dnešné Jordánsko, ktoré sa v roku 1922 odtrhlo od mandátnej Palestíny, ako reakcia na arabské nepokoje po Balfourovej deklarácii. Všetky tri prúdy (stredový, ktorý obhajoval britskú liberálnu demokraciu a prúdy, z ktorých neskôr vznikli Irgun a Lechi) podporovali židovské osídlenie na oboch stranách rieky (podporovali to i niektorí robotnícki sionisti, ako napríklad Ben Gurionova strana Mapaj), v mnohých ohľadoch sa však líšili v tom, ako to dosiahnuť. Žabotinskij chcel získať podporu od Britov, kým Irgun a Lechi chceli toto územie dobyť nezávisle od Britov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČEJKA, Marek. Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. 2. vyd. Praha : Barrister & Principal, 2007. ISBN 978-80-87029-16-9. (po česky)
  2. LOUVISH, Misha (ed). Facts about Israel 1964/65. Jeruzalem : Ministry for Foreign Affairs, 1964. S. 122. (po anglicky)
  3. Irgun [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2013-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]