Revizionistický sionizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimir „Zeev“ Žabotinskij, zakladateľ revizionistického sionizmu

Revizionistický sionizmus je nacionalistická vetva sionistického hnutia. Autorom tejto ideológie je Vladimir Žabotinskij, ktorý požadoval revíziu praktického sionizmu Davida Ben Guriona a Chajima Weizmanna,[1] ktorý sa zameriaval na nezávislé osadníctvo v Erec Jisrael. Revizionistický sionizmus sa naopak sústreďoval na víziu „politického sionizmu,“ ktorý Žabotinskij považoval ako pokračovanie v odkaze zakladateľa moderného politického sionizmu – Theodora Herzla.

V raných rokoch tohto hnutia, a pod Žabotinskeho vedením, sa revizionistickí sionisti zameriavali na získanie britskej podpory pre osadníctvo. Neskôr revizionistické skupiny nezávislé na Žabotinskeho vedení páchali teroristické akcie proti britským cieľom v mandátnej Palestíne, aby urýchlili založenie židovského štátu.

Počas vývoja revizionistického sionizmu vzniklo niekoľko zoskupení, ktoré zdieľali jeho ideológiu. Šlo napríklad o mládežnícku organizáciu Bejtar či o teroristické organizácie Irgun a Lechi. Po vzniku Štátu Izrael sa Irgun pretransformoval na politickú stranu Cherut, ktorá sa neskôr premenila na zoskupenie Gachal a nakoniec na súčasnú politickú stranu Likud.

V roku 1934 založilo revizionistické hnutie odborový zväz Histadrut ha-ovdim ha-leumit, ako protiváhu centristicky a ľavicovo orientovanej odborovej centrály Histadrut.[2][3]

Ideológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ideologicky revizionistický sionizmus obhajoval vytvorenie židovského štátu na oboch stranách rieky Jordán, čo by bol štát zahrňujúci súčasný Západný breh Jordánu a celé dnešné Jordánsko, ktoré sa v roku 1922 odtrhlo od mandátnej Palestíny, ako reakcia na arabské nepokoje po Balfourovej deklarácii. Všetky tri prúdy (stredový, ktorý obhajoval britskú liberálnu demokraciu a prúdy, z ktorých neskôr vznikli Irgun a Lechi) podporovali židovské osídlenie na oboch stranách rieky (podporovali to i niektorí robotnícki sionisti, ako napríklad Ben Gurionova strana Mapaj), v mnohých ohľadoch sa však líšili v tom, ako sa to má dosiahnuť. Žabotinskij chcel v tomto získať podporu od Britov, kým Irgun a Lechi chceli toto územie dobyť nezávisle na Britoch.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČEJKA, Marek. Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. 2. vyd. Praha : Barrister & Principal, 2007. ISBN 978-80-87029-16-9. (po česky)
  2. LOUVISH, Misha (ed). Facts about Israel 1964/65. Jeruzalem : Ministry for Foreign Affairs, 1964. S. 122. (po anglicky)
  3. Irgun [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2013-05-23]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]