Rita z Cascie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rita z Cascie
Rita z Cascie
Biografické údaje
Občianske menoMargherita Lotti
Narodenie1377/1381
Roccaporena
Úmrtie22. máj 1457
Cascia
Rehoľníčka
RehoľaSpoločenstvo sestier svätého Augustína (augustiniánky)
Svätica
V cirkvikatolícka
Blahorečenie1627
Urban VIII.
Svätorečenie24. máj 1900
Lev XIII.
Patronátneplodných žien a rodičov, manželov a matiek
Atribútyčelo s krvácajúcou ranou, ruža, figa, včely
Sviatok22. máj
Odkazy
Spolupracuj na CommonsRita z Cascie
(multimediálne súbory na commons)

Svätá Rita z Cascie, vlastným menom Margherita Lotti (* 1377/1381, Roccaporena – † 22. máj 1457, Cascia) bola talianska vizionárka, augustiniánska rehoľníčka a stigmatička.

Pochádzala z rodiny strednej triedy z malého mesta Roccaporena na juhu dnešného regiónu Umbria. Už od mladosti sa túžila stať rehoľníčkou no na prianie svojich rodičov sa ako štrnásťročná vydala za Paola Manciniho, príslušníka bohatého patricijského rodu. Jej manžel bol človek vnútorne veľmi láskavý no navonok slaboch, podliehajúci vplyvu rodinných zväzkov. Spolu sa im narodili dvaja synovia-dvojčatá.

Ritin manželský život bol celkom poznačený spoločenskými mravmi panujúcimi v dobe vrcholnej renesancie. Neodmysliteľnou súčasťou boli silné rodové väzby, takmer posvätná vec pre každého príslušníka rodiny. Rita sa od počiatku manželského zväzku snažila vzoprieť sa tradičným konvenciám.

Asi po osemnásťročnom manželstve sa Paolo stal obeťou krvnej pomsty. Čoskoro nato prišla Rita i o oboch synov a jej sa tak uvoľnili všetky väzby na svetský život. Požiadala o prijatie do kláštora svätej Márie Magdalény v Cascii. No jej želaniu vzhľadom na okolnosti (pretrvávajúce rodové boje) však nebolo vyhovené. Napriek tomu viedla hlboko duchovný život sprevádzaný pomocou chudobným a trpiacim. Za svoj cieľ si vytýčila ukončenie krviprelievania medzi znepriatelenými rodmi.

Napokon bola medzi rehoľníčky prijatá. Podľa legendy sa jej v predvečer prijatia zjavili svätý Ján Krstiteľ, svätý Augustín a svätý Mikuláš Tolentinský. Tí ju odprevadili do kláštora, na ktorom sa brány otvorili samé. V roku 1443 sa u nej objavili stigmy najmä na čele ako pamiatka na Kristovu tŕňovú korunu.

Po smrti bola pochovaná v tunajšom kláštore. Miestny biskup v roku jej skonu vystavili Rite dobrozdanie o úcte, ktorú si zaslúžila. Do dnešných dní za dochoval veršovaný životopis o Ritiných zázrakoch s jej autentickou podobizňou.

Z čias jej posledných mesiacov života sa zachovala legenda, podľa ktorej si Rita priala od niektorej z rehoľných sestier, aby jej zo záhrady priniesla čerstvé figy a ružu, hoci bola treskúca zima. Napriek tomu jej však mníška zo záhrady požadované ovocie a krásne rozkvitnutú ružu skutočne priniesla.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]