Rovníkový hrebeň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hrebeň na mesiaci Japetus
Hrebeň na Atlase
Hrebeň na mesiaci Pan

Rovníkové hrebene sú najmenej na troch Saturnových mesiacoch: veľký mesiac Japetus a malé mesiace Atlas a Pan. Sú to hrebene, ktoré pozorne sledujú rovníky mesiacov. Zdá sa, že sú jedinečné pre systém Saturnu, nie je však jasné, či sú tieto udalosti súvisiace alebo náhoda. Všetky tri boli objavené sondou Cassini v roku 2005. Zdá sa, že Daphnis má taký hrebeň.

Hrebeň na Japetuse je takmer 20 km široký, 13 km a 1 300 km dlhý. Hrebeň na Atlase je úmerne ešte výraznejší vzhľadom na oveľa menšiu veľkosť mesiaca, čo mu dodáva tvar disku. Obrázky mesiaca Pan ukazujú štruktúru podobnú štruktúre Atlasu.

Vytvorenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je jasné, ako sa tieto hrebene vytvorili, alebo či medzi nimi existuje nejaká súvislosť. Pretože Atlas a Pan obiehajú vo vnútri Saturnových prstencov, pravdepodobné vysvetlenie pre vytvorenie ich hrebeňov je to, že počas obehu zametajú častice Saturnovho prstenca, ktoré vytvárajú hrebeň okolo ich rovníku. Táto teória je menej aplikovateľná na Japetus, ktorý obieha ďaleko za prstencami. Jeden vedec navrhol, že Japetus zametal prsteň skôr, ako bol nejako vyhodený na svoju súčasnú vzdialenú obežnú dráhu.[1] Iní si myslia, že Japetus sa nepremiestnil, ale prstene sa odtiahli, spadli do gravitačného poľa Saturnu. Snáď ešte pravdepodobnejšie je teória, že preto, že Japetus má nezvyčajne veľkú Hillovu sféru v porovnaní s inými mesiacmi v Slnečnej sústave, mohol kedysi mať svoj vlastný prsteň, alebo dokonca mesiačik, ktorý sa pomaly dostal bližšie, roztrhal sa do prstenca a potom postupne vytvoril Japetov rovníkový hrebeň. Ale väčšina vedcov predpokladá, že hrebeň Japetusu bol vytvorený nejakým vnútorným zdrojom a nesúvisí s hrebeňmi Atlasu a Panu. Ďalšia navrhovaná teória je, že vydutie mohli vytvoriť kolízie medzi mesiacmi pri nízkych rýchlostiach, hoci okolnosti pre takúto udalosť sú malo pravdepodobné.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Universe Today [online]. 2005-05-12, [cit. 2019-12-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. DOMBARD, Andrew J.; CHENG, Andrew F.; MCKINNON, William B.. Delayed formation of the equatorial ridge on Iapetus from a subsatellite created in a giant impact. Journal of Geophysical Research: Planets, 2012, roč. 117, čís. E3. Dostupné online [cit. 2019-12-31]. ISSN 2156-2202. DOI10.1029/2011JE004010. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]