Rozsudok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu rozsudok pozri rozsudok (rozlišovacia stránka).

Rozsudok je druh procesného úkonu (rozhodnutia) súdu.

Úprava rozsudku ako právneho inštitútu sa aj v rámci jednotlivých právnych poriadkov líši v závislosti od typu konania (civilný proces[1], trestný proces[2], konanie pred správnym súdom[3] a pod.).

Platné slovenské právo[upraviť | upraviť zdroj]

Pre rozsudok je vo všetkých druhoch konaní v porovnaní s ostatnými druhmi rozhodnutia charakteristický vyšší stupeň formálnosti a slávnostnosti. V podmienkach Slovenska sa preto vždy vyhlasuje verejne a „v mene Slovenskej republiky“.[4] Proti neprávoplatným rozsudkom súdu prvého stupňa je spravidla prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).[5]

Civilné procesné právo[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskom civilnom procesnom práve (a podobne aj v konaní pred správnym súdom)[6] je rozsudok druh rozhodnutia súdu vo veci samej.[7] Okrem rozsudku súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje uznesením[8], platobným rozkazom[9] alebo európskym platobným rozkazom[10]. Rozsudkom sa rozhoduje v zásade o celej prejednávanej veci (konečný rozsudok).[11] Výnimkami z tejto zásady sú civilnom konaní čiastočný rozsudok[12] a medzitýmny rozsudok[13] (aj medzirozsudok). Osobitnými druhmi rozsudkov v civilnom sporovom konaní sú skrátené rozsudky: rozsudok pre zmeškanie[14], rozsudok pre uznanie nároku[15] a rozsudok pre vzdanie sa nároku[16]. Tieto sa spolu s platobnými rozkazmi neuplatňujú v civilnom mimosporovom konaní.[17] Civilný mimosporový poriadok potom upravuje aj niektoré ďalšie odchýlky od všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku, napríklad: vo veci samej možno v mimosporovom konaní rozhodnúť aj uznesením[18], rozsudky o osobnom stave majú účinky proti všetkým (erga omnes)[19] a prelamuje sa zásada ne ultra petitum partium[20].

Rozsudok okrem záhlavia obsahuje výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a o možnosti exekúcie[21] a záverečnú časť. Zákon stanovuje, kedy písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie.[22] Rozsudky možno z hľadiska účinkov členiť na deklaratórne a konštitutívne. Z hľadiska predmetu konania, na ktoré nadväzujú sa rozlišujú rozsudky na plnenie, rozsudky o usporiadaní práv a povinností, určovacie rozsudky, rozsudky o určení právnej skutočnosti a iné rozsudky.[23] Rozsudok súd doručuje stranám (resp. účastníkom konania) do vlastných rúk.[24]

Trestné procesné právo[upraviť | upraviť zdroj]

V slovenskom trestnom procesnom práve druh predstavuje rozsudok druh rozhodnutia súdu popri trestnom rozkaze, príkaze a uznesení.[25] Len rozsudkom môže súd autoritatívne rozhodnúť o vine a treste[26], avšak trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku“.[27]

Po úvodných slovách „V mene Slovenskej republiky“ musí rozsudok obsahovať záhlavie so zákonne vymedzeným obsahom (§ 163 ods. 1 TP), výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili, ak Trestný poriadok neustanovuje niečo iné (napríklad zjednodušený písomný rozsudok po vzdaní sa práva na odvolanie prokurátorom i obvineným[28]), tak aj odôvodnenie a nakoniec poučenie o opravnom prostriedku.[29] Trestný poriadok presne vymedzuje náležitosti jednotlivých častí rozsudku, pričom účelom týchto ustanovení je primárne, aby nebol trestný čin a páchateľ zameniteľný a rozsudok nevykonateľný.[30] Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený.[31] Rozsudok sa doručuje obžalovanému, prokurátorovi, poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnenej osobe.[32] Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručuje sa aj jemu. Ďalším subjektom sa rozsudok doručuje, ak tak stanovuje Trestný poriadok.[33]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. K slovenskému právu pozri najmä: § 212 a nasl., 273 a nasl. zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení platnom a účinnom k 15. 4. 2024 (ďalej len „CSP“) a § 39 a nasl. zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení platnom a účinnom k 15. 4. 2024 (ďalej len „CMP“).
  2. K slovenskému právu pozri najmä: § 162 a nasl. zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení platnom a účinnom k 15. 4. 2024 (ďalej len „TP“)
  3. K slovenskému právu pozri najmä: § 137 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v znení platnom a účinnom k dňu 16. 4. 2024 (ďalej len „SSP“).
  4. čl. 142 ods. 4 Ústavy SR; § 219 ods. 1 CSP; § 163 ods. 1 TP; § 137 ods. 2 SSP; § 65 ods. 1 zák. č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k 16. 4. 2024.
  5. Napr. § 355 ods. 1 CSP či § 306 ods. 1 TP.
  6. § 133 SSP.
  7. § 212 ods. 1 CSP a § 39 ods. 1 CMP.
  8. § 234 a nasl. CSP.
  9. § 265 a nasl. CSP.
  10. § 269 a nasl. CSP.
  11. § 212 ods. 2 CSP.
  12. § 213 CSP.
  13. § 214 CSP.
  14. § 273 a nasl. CSP.
  15. § 282 a nasl. CSP.
  16. § 286 a nasl. CSP.
  17. § 46 CMP.
  18. § 39 ods. 1 CMP.
  19. § 43 CMP.
  20. § 40 CMP.
  21. § 219 ods. 1, § 220 CSP.
  22. §221 CSP.
  23. Cf. § 137 CSP.
  24. § 223 CSP.
  25. § 162 ods. 1 TP.
  26. čl. 50 ods. 2 Ústavy SR.
  27. § 353 ods. 8 TP.
  28. § 172 ods. 2 TP.
  29. § 163 ods. 1 TP.
  30. Cf. § 163 a nasl. TP.
  31. § 172 ods. 1 TP.
  32. § 173 ods. 1 a 2 TP.
  33. Cf. § 173 TP.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]