Rudolf Šiška

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rudolf Šiška
slovenský jazykovedec, bájkar, autor a pedagóg
Narodenie 26. október 1929
Čeľadince, Slovensko
Úmrtie 24. júl 2015 (85 rokov)

Rudolf Šiška (* 26. október 1929, Čeľadince – † 24. júl 2015) bol významný jazykovedec, bájkar, autor a pedagóg. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Veršované vybrané slová, Rozprávkové šibalstvá, veršované bájky Ezopa, Krylova, Lessingova, La Fontaina.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Rudolf Šiška sa narodil 26. októbra 1929 v Čeľadinciach v okrese Topoľčany Štefanovi Šiškovi a Anne, rodenej Krošlákovej. Vyrastal spolu so sestrou Paulínou v Čeľadinciach, kde vychodil ľudovú školu, neskôr maturoval na gymnáziu v Topoľčanoch. Jeho snom bola učiteľská práca, a tomu venoval svoje celoživotné úsilie.

V roku 1949 po maturite nastúpil učiť na základné školy v Solčanoch, Preseľanoch a Bošanoch, kde pracoval ako učiteľ a zástupca riaditeľa školy. Slovenčinu učil aj v Oponiciach. Popri učiteľskej práci aktívne publikoval a zároveň študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave - slovenský a ruský jazyk. Spromoval v roku 1961. V čase štúdia sa zapojil do honorovanej súťaže o názov regionálnych novín v Topoľčanoch. Podal návrh Náš dnešok, vďaka čomu súťaž vyhral. A hoci na podnet okresného tajomníka sa však názov novín zmenil na Socialistický dnešok, Rudolf Šiška získal honorár päťdesiat korún.

Za katedrou bol šťastný a v roku 1965 dostal Rudolf Šiška ponuku rozdávať svoje skúsenosti z vyučovania slovenského jazyka a gramatiky na Pedagogickej fakulte. Túto ponuku prijal a s rodinou sa presťahoval do Nitry. Učil, písal, publikoval v odborných časopisoch aj regionálnych novinách, robil výskumy metodiky vyučovania gramaticky na viacerých školách, a to až do roku 1972, kedy musel z kádrových dôvodov svoju milovanú prácu a svojich žiakov opustiť.

Prežíval veľmi ťažké životné obdobie. Pracoval ako nočný strážnik v Družstve invalidov a v ďalších podnikoch. V tomto období vytvoril väčšinu svojej básnickej tvorby a učil sa cudzie jazyky. Zveršoval bájky Ezopa, preložil a zveršoval Krylovove, Lessingove, La Fontainove bájky, písal vlastné bájky, glosy. A hoci ho postihol aj zákaz publikovať, tvoriť neprestal a venoval sa aj odbornej tvorbe a metodike. Na Univerzitu Konštantína Filozofa sa vrátil opäť až po 20 rokoch vďaka politickej rehabilitácii. Zas pokračoval vo svojej pedagogickej, vedecko-výskumnej a publikačnej práci, aktívne roky za katedrou mu však v tomto období už uplynuli veľmi rýchlo. V roku 1996 odišiel do dôchodku.

V roku 1957 sa Rudolf Šiška oženil s Jolanou Šiškovou, rodenou Krošlákovou. V manželstve sa im narodili dve dcéry - Ľudmila a Janka. Podľa možností viedol aktívny život, chodil do divadla, na spoločenské akcie súvisiace s mestom a Nitrianskymi novinami, v ktorých od roku 1992 pôsobil ako prvý korektor a odborný konzultant pravopisných javov. Aktívne sledoval aj spoločenské a športové dianie. Okrem toho sa vo voľnom čase venoval svojej záhradke. Mal aj priateľov, ktorí ho nesklamali ani v ťažkých časoch po roku 1968. Celý život sa tešil z dlhoročnej úcty svojich žiakov.

V posledných rokoch života mu už ubúdalo síl, ale tvorivý zostal aj na sklonku života. V roku 2012 vyšla jeho posledná knižka Rozprávkové šibalstvá, ktorú minulý rok poslal do povodňami postihnutej Vojvodiny ako súčasť zbierky humanitárnej pomoci.

Rudolf Šiška zomrel 24. júla 2015.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]