Ruský pamätník (Sofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ruský pamätník
(Руски паметник)
pamätník
pohľad na pamätník z východu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Sofia
Okres Sofia
Mesto Sofia
Rajón Krasno Selo
Súradnice 42°41′32″S 23°18′37″V / 42,69222°S 23,31028°V / 42.69222; 23.31028
Výška 10 m
Materiál pieskovec
Vznik 1882
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zachovalý
Wikimedia Commons: Russian monument (Sofia)
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ruský pamätník (bulh. Руски паметникRuski pametnik) je pamätník venovaný ruskému osloboditeľskému vojsku nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Sofia v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6] Kultúrna pamiatka národného významu.[1][5][6]

Ruský pamätník je prvý pamätník postavený v Sofii po oslobodení Bulharska v roku 1878.[4][1] Pamätník je venovaný víťazstvu vojsk ruského cára Alexandra II. v rusko-tureckej osloboditeľskej vojne, ako aj cárovi samotnému a vojakom padlým v tomto konflikte.[1][2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v rajóne Krasno Selo na námestí „Ruski pametnik“ (bulh. площад „Руски паметник“ploštad „Ruski pametnik“, doslova námestie Ruský pamätník).[6]

Miesto sa v čase výstavby nachádzalo mimo hraníc Sofie[3] a bolo miestom kadiaľ[4][3][1][2] 22. decembra 1877[3][2] ustupovali osmanské vojská pod vedením Osmana Nuriho pašu z mesta pred ruskými voskami.[4][3][1][2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník bol postavený v roku 1882.[4][1] Stavba bola financovaná z darov, ktorými prispeli ľudia z Ruska a celková cena výstavby dosiahla 25 000 bulharských zlatých levov.[3][1] Slávnostné odhalenie pamätníku sa uskutočnilo[1][3] 29. júna[3] 1882.[1][3] Pamätník odhalil bulharský knieža Alexander I. Battenberg.[3]

V priebehu druhej svetovej vojny v roku 1944 bol pamätník poškodený v dôsledku bombardovania Sofie, pričom následne bol reštaurovaný.[3] V roku 1955 pamätník získal štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5][6] V roku 2015 prebehla reštaurácia pamätníku ako aj jeho okolia.[3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je jasné kto je autorom projektu pamätníku, s najväčšou pravdepodobnosťou však išlo jedného z dvoch ruských architektov ktorými sú[3][1][2] Vokar[3][1][2] (ktorý je autorom väčšiny ruských pamätníkov v Bulharsku)[1] a Vladimir Josifovič Sherwood.[3][1][2]

Pamätník je vo forme vo vrchnej časti skoseného obelisku[4][3][1][2] na podstavci tvorenom tromi schodmi.[3] Celková výška pamätníku dosahuje desať metrov.[3][1][2] Výzdobu predstavujú reliéfy ruského štátneho erbu a vojenského kríža svätého Juraja, ako aj dve pamätné dosky s nápismy v ruštine.[4][3][1]

Pamätník je postavený z pieskovca, pamätné dosky sú mramorové.[3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[1][6][5]

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1955, štatút obnovený aj v roku 1988[6][5]

Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská, historická a pamätná hodnota stavby[6][5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 279 – 280. (bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 164. (po anglicky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Millenium. 2018. 530 s. ISBN 9789545154331. S. 233. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 3810. (po bulharsky)
  5. a b c d e f mc.government.bg, [cit. 2023-05-12]. Dostupné online.
  6. a b c d e f g Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]