Rychlebské hory

	Rychlebské hory
	poľ. Góry Złote
	pohorie
Štáty	Česko, Poľsko
Regióny	Moravsko-sliezsky kraj, Dolnosliezske vojvodstvo
Časť	Krkonošsko-jesenická sústava
Najvyšší bod	Smrk
- výška	1 126 m n. m.
Rozloha	276 km² (27 600 ha)
	Poloha pohoria
	Wikimedia Commons: Góry Złote
	Geografický portál

Rychlebské hory (poľ. Góry Złote, nem. Reichensteiner Gebirge) je pohorie na rozhraní Moravy a Poľska. Je súčasťou Krkonošsko-jesenickej sústavy a jedným z najopustenejších pohorí v krajine. Najvyšší vrch Smrk dosahuje nadmorskú výšku 1 126 m n. m.

Poloha

Pohorie sa nachádza na západe Českého Sliezska v Javorníckom výbežku, severozápadne od mesta Jeseník. Je hraničným pohorím medzi historickým Sliezskom a Kladskom. Pohorie je oddelené Kladským sedlom od masívu Králického Sněžníka a Ramzovským sedlom od Hrubého Jeseníka.

Názov

Pohorie získalo svoj názov podľa poľského mesta Złoty Stok („zlatý svah“), česky Rychleby, nemecky Reichenstein, ktoré susedí s Bílou Vodou.

Hlavné vrcholy

Smrk (1 126 m n. m.) – najvyšší vrch, nachádzajúci sa blízko historického trojmedzia Moravy, Sliezska a Kladska
Travná hora (1 125 m n. m.) – sa nachádza 3 km severozápadne od Ostružnej
Polská hora (1 106 m n. m.) – je vzdialená 8 km severozápadne od Ramzovej

Celkovo je v českej časti Rychlebských hôr 17 vrchov presahujúcich nadmorskú výšku 1 000 m n. m., ktoré sú sústredené najmä v južnej časti pohoria.

Turistika

Medzi turisticky najatraktívnejšie časti patrí dostupnejší i hornatejší juh pohoria, kde sa nachádzajú horské strediská Ostružná, Ramzová a Petříkov. Obľúbeným cieľom turistov, bežkárov i cyklistov je chata Paprsek. Známe sú tiež Nýznerovské vodopády, zrúcanina hradu Rychleby, rozhľadňa na Borůvkovej hore či Šafářova skala.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rychlebské hory

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rychlebské hory na českej Wikipédii.