Javorník (okres Jeseník)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 50°23′27″S 17°00′17″V / 50,390833°S 17,004722°V / 50.390833; 17.004722
Javorník
mesto
Javornik panorama 12.06.09 p.jpg
Javorník
Javornik flag.svg
Javornik CoA.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Olomoucký (CZ071)
Okres (LAU 1) Jeseník (CZ0711)
Obec s rozš. pôs. Jeseník
Poverená obec Javorník
Historická krajina Sliezsko
Nadmorská výška 295 m n. m.
Súradnice 50°23′27″S 17°00′17″V / 50,390833°S 17,004722°V / 50.390833; 17.004722
Rozloha 77,43 km² (7 743 ha)
Obyvateľstvo 2 909 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 37,57 obyv./km²
Starosta Jiří Jura
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 790 70
Miestne časti 5
Zákl. síd. jednotky 9
Katastrálne územie 7
LAU 2 (obec) CZ0711 536148
Adresa mestského
úradu
nám. Svobody 134
Javorník
790 70 Javorník u Jeseníku
E-mailová adresa podatelna@mujavornik.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Javorník (Jeseník District)
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mestojavornik.cz
Portal.svg Český portál

Javorník je mesto v Česku v okrese Jeseník v Olomouckom kraji. Leží v Českom Sliezsku na severovýchodnom úpätí Rychlebských hôr, 22 km SZ od Jeseníka. Z mesta vedie lokálna železničná trať do kúpeľov Lipová, kde sa napája na trať spájajúcu Jeseník so Zábřehom (resp. Šumperkom). Historické jadro mesta je mestskou pamiatkovou zónou. 1. januára 2013 tu žilo 2 941 obyvateľov, z toho 1 453 mužov a 1 488 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,3 roka (muži 39,8 roka, ženy 42,8 roka).

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Javorník sa nachádza v tzv. Javorníckom výbežku, obklopenom na severe, západe a juhozápade Poľskom (gminy Packów, Lądek-Zdrój a Stronie Śląskie). Na západe leží obec Bíla voda, na východe obce Uhelná a Bernartice. Od okresného mesta Jeseník je vzdialený 23 km a od krajského mesta Olomouc 90,5 km.

Geomorfologicky Javorník leží v provincii Česká vysočina, subprovincii Krkonošsko-jesenickej (sudetskej), na rozhraní Jesenickej oblasti (geomorfologický celok Rychlebské hory, podcelok Travenská hornatina) a oblasti Krkonošsko-jesenického podhůří (geomorfologický celok Vidnavská nížina). Najvyšším vrcholom značne hornatej západnej časti územia mesta je pohraničná Borůvková hora (899 m n. m.) s rozhľadňou, ďalej napr. Biela skala (864 m n. m.), Kraví hora (806 m n. m.) , Travná (712 m n. m.), Koníček (850 m n. m.) a Čierny vrch (826 m n. m.).

Územie Javorníka patrí do povodia Odry, resp. Kladskej Nisy a preteká ním rad súbežných, severovýchodne smerujúcich menších tokov z Rychlebských hôr. Na území Javorníku pramenia potoky Biela voda a Kameničky, pokračujúce obcou Bíla Voda, ďalej sú to od západu Panský, Hoštický, Biely, Hraniční, Javornický, Obecný a Račí potok. Pri osade Kohout sa nachádza rovnomenný rybník, na sever od Javorníka zasa zavlažovacia nádrž.

Územie mesta pokrýva z takmer 33% poľnohospodárska pôda (24% orná pôda, 7,5% lúky a pasienky), les zaberá viac ako 61%.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Javorník sa spomína prvýkrát okolo roku 1290 v registroch desiatkov Vroclavského biskupa pod menom Jawirnik. Vtedy sa jednalo o osadu so 40 lánmi, richtárom a kostolom. Roku 1307 sa prvýkrát spomína hrad Javorník, kde bol kastelánom Richolf. Javorník bol v tej dobe právne sčasti a prakticky úplne v rukách svídnických vojvodov. Roku 1345 došlo medzi biskupom Přeclavom z Pohořelé a kniežaťom Boleslavom (Bolkom) II. Svídnickým k dohode o vlastníctvo hradu s okolím, keď knieža prenechal svoj diel biskupovi za právo doživotného užívania. Po Bolkovej smrti (1368) sa však panstvo za pomoci Javornického kastelána Matyáša Trenza zmocnil vojvodov vzdialený príbuzný, knieža Jindřich Falkenberský (Nemodlínský) a spor musel riešiť poznaňský biskup. Roku 1371 už Javorník patril do majetku biskupa Přeclava a hoci k definitívnemu urovnaniu sporu došlo až po jeho smrti (1376), Javorník bol dlhodobo významným bodom biskupa Nisského kniežatstva.

V 14. storočí bolo pod hradom založené mestské osídlenie a Javorník je niekoľkokrát uvádzaný ako mesto. Od začiatku 15. storočia však bol znovu označovaný len ako obec, prípadne mestečko. Pravdepodobne v roku 1428 bol hrad dobytý husitskými vojskami, od ktorých bol v roku 1432 vykúpený za 10 000 grošov. Biskup hrad neobnovil, naopak nechal jeho opevnenie zbúrať, aby sa nemohol stať oporným bodom nepriateľov a okolité panstvo potom biskupi prenajímali.

16.-18. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Neskorogotickú rekonštrukciu hradu a obnovu panstva zahájil vratislavský biskup Jan IV. Roth (1482-1506) a pokračoval v nej jeho nástupca Jan V. Thurzo (1506-1520). V tej dobe bol hrad premenovaný - ku cti patróna vroclavskej diecézy, sv. Jána Krstiteľa - na Jánsky Vrch (Johannesberg); toto meno sa občas užívalo aj pre mestečko. V okolí sa začalo ťažiť striebro a železná ruda a roku 1549 bol Javorník povýšený na mesto. Vtedy je prvýkrát doložená aj škola a roku 1579 tiež arcipresbyterát (nižšia organizačná jednotka biskupstva, zodpovedajúca dekanátu). Po požiari roku 1576, ktorý mesto úplne zničil, a po neskoršom plienení za tridsaťročnej vojny, ako aj morovej epidémii, ktorej podľahlo 532 obyvateľov, bol jeho štatút mesta opäť spochybnený a musel byť roku 1638 obnovený. Mestom sa pritom stala len časť Javorníka; severná časť zostala dedinou a hrad Jánsky Vrch so susednými domami bol samostatnou právnou jednotkou s vlastnými privilégiami. Výrazom obnovy mesta sa pred rokom 1725 stala aj stavba novej školy, radnice, kostola Najsvätejšej Trojice a fary. Farnosť sem bola prenesená r. 1715 od starobylého kostola sv. Kríža.

Najväčší rozvoj mesta nastal paradoxne po roku 1742, kedy sa Javorník v dôsledku delenia Sliezska ocitol v rakúsko-pruskom pohraničí. Roku 1755 bolo na Jánsky Vrch opäť presunuté arcikniežatstvo zo Skorošíc (zostalo tu do roku 1947). Javorník sa od roku 1767 stal sídlom biskupskej politickej (krajinská vláda) aj majetkovej správy pre rakúsku časť Nisského kniežatstva a v rokoch 1757-1763 a 1766-1797 tu býval vratislavský biskup, gróf Filip Gotthard Schaffgotsch, ktorý vo vojnách o rakúske dedičstvo podporoval Máriu Teréziu a nemohol potom v pruskej časti svojej diecézy pôsobiť. Tento trochu svetácky a umeniamilovný biskup vytvoril v Javorníku významné kultúrne a najmä hudobné centrum. 29 rokov svojho života (1770-1789) tu strávil významný hudobný skladateľ Karl Ditters von Dittersdorf. Biskup Schaffgotsch takisto vykonal prestavbu hradu na barokový zámok, ktorý potom bol obľúbenou rezidenciou vratislavských biskupov a arcibiskupov až do roku 1945.

Na prelome 18. a 19. storočia bol Javorník najväčším a najvýznamnejším sídlom na Jesenicku s rozvinutou najmä textilnou výrobou. Vďaka niekoľkým manufaktúram bol Javorník najmä strediskom výroby hrubého vlneného súkna - harasu.

19.-20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

"Zlatý vek" Javorníka bol ukončený požiarom v roku 1825, ktorý zničil značnú časť mesta, vrátane radnice a kostola, ale aj väčšiny priemyselných závodov. Textilný priemysel sa tu neobnovil (ani po pripojení na železnicu v roku 1897) a hlavným hospodárskym odvetvím sa stalo lesníctvo a nie príliš výnosná ťažba striebra, arzénu a železnej rudy. Významnými podnikmi sa stali vápenka (1833) a bielidlo (1835) J. Meigsnera. Zámok Jánsky Vrch zostal kultúrnym centrom, ktoré navštevoval napr. básnik Josef von Eichendorff.

Roku 1859 bol v Javorníku založený kláštor kongregácie „Chudé školské sestry naší Paní“, ktorých domovské sídlo sa nachádzalo vo Vroclavi. Tie tu prevádzkovali materskú školu a dievčenskú všeobecnú školu, v roku 1917 sem bola presunutá aj dievčenská meštianska škola z Bielej Vody. Školy však mohli prevádzkovať len do roku 1939, počas vojny tu bola len materská škola, potom tu boli ubytované nemecké ženy s deťmi, čakajúce na odsun. Neskôr tu pôsobil letný tábor pre deti z Ostravy a od roku 1947 dva detské domovy - chlapčenský a dievčenský. Od roku 1950 tu boli najprv nútene internované rehoľníčky z iných miest, nakoniec bol v kláštore v roku 1956 zriadený domov dôchodcov, odkiaľ sa zvyšné sestry v roku 1974 odsťahovali do Bielej Vody. V Javorníckej nemocnici pôsobili v rokoch 1883-1947 sestry „Kongregace Milosrdných sester svatého Karla Boromejského“, tzv. „boromejky“.

S pripojením Javorníka k Československu r. 1918 väčšina obyvateľov nesúhlasila. Napätie v prvom roku republiky vyvolali konflikty so 14. streleckým plukom, pri ktorých boli zastrelení dvaja miestni občania. Takisto už pred Mníchovskú dohodou tu operoval Freikorps a ovládol tunajšie územie ešte pred oficiálnym odovzdaním Nemecku. Za vojny existovali v Javorníku a okolí zajatecké pracovné tábory. Od roku 1945 tunajší pracovný tábor poslúžil k internácii nemeckých mužov pred odsunom (ženy boli internované v zámku). V tom istom roku na zámku zomrel posledný knieža-arcibiskup Vratislavský, kardinál Adolf Bertram.

Veľká časť majetku Vroclavského arcibiskupstva (k Jánskému Vrchu patrilo 33 795 ha poľnohospodárskej pôdy) bola zhabaná už za pozemkovej reformy v rokoch 1925-1927. Roku 1948 bol zabraný aj zvyšok majetku a v Javorníku vznikol veľký štátny statok. Plný prechod biskupského majetku - vrátane zámku Jánský Vrch - na štát, sa však mohol uskutočniť až po majetkovom vyrovnaní českej a poľskej katolíckej cirkvi v roku 1984. Drobné priemyselné závody po roku 1948 zanikli a ťažba uránu na prelome 50. a 60. rokov priniesla len dočasný efekt. Popri poľnohospodárstve tu existovala len výroba plyšových hračiek a kovového nábytku, hospodársku stagnáciu nezastavilo ani zriadenie pobočky MEZ Postřelmov koncom 80. rokov (ktorá napokon po roku 1989 čoskoro prestala vyrábať).

Okolie zámku Jánský Vrch bolo už od roku 1979 pamiatkovým ochranným pásmom, rovnako ako okolie kostola sv. Kríža. Od roku 1992 je centrum Javorníka mestskou pamiatkovou zónou a samotný zámok je od roku 2001 národnou kultúrnou pamiatkou.

Javorník je členom a sídlom Mikroregiónu Javornicko, zväzku obcí vzniknutého v roku 2001.[2] Mesto je tiež od roku 1993 členom Združenia miest a obcí Jesenicka (SMOJ), ktoré tvoria obce okresu Jeseník,[3] a od roku 1997 členom Euroregiónu Praděd.[4]

Ves Javorník mala dlho oddelenou históriu. V roku 1850, pri zavedení obecného zriadenia, bola dokonca pripojená ako osada nie ku mestu Javorník, ale k Bielemu Potoku. Až v roku 1869 bola spojená s Javorníkom do mesta s názvom Javorník, obe časti ale boli až do definitívneho zlúčenia v roku 1976 považované za samostatné osady.

Skupina chalúp v údolí Javornického potoka nad mestom sa nazýva Podměstí (nem. Stadtgrund) a roku 1930 sa v nej nachádzalo 13 domov so 62 obyvateľmi, v roku 2001 to však boli už len 3 domy a 6 obyvateľov. Skupina chalúp v údolí Račieho potoka sa nazývala Rakovec (nem. Krebsgrund) a roku 1930 sa v nej nachádzalo 8 domov s 24 obyvateľmi.

Správny vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

1848 sliezske vojvodstvo, kraj opavský, Nisské kniežatstvo, (časť Bieleho Potoka, Javorník, Zálesí:) panstva Jánský Vrch, (časť Bieleho Potoka:) statok Hamberk, (Horní Hoštice:) statok mesta Pačkova, (Travná:) statok Krutvald[5]

  • Od 1. januára 1850 do roku 1855 sliezske vojvodstvo, politický okres Frývaldov, súdny okres Javorník
  • Od roku 1855 do roku 1868 sliezske vojvodstvo, zmiešaný okres Javorník
  • Od roku 1868 do 30. novembra 1928 sliezske vojvodstvo / krajina sliezska, politický okres Frývaldov, súdny okres Javorník
  • Od 1. decembra 1928 do 31. januára 1949 krajina moravskosliezska, politický okres Frývaldov (od 1947 Jeseník), súdny okres Javorník
Okrem: (20. november) 1938-1945 ríšska župa Sudety / Reichsgau Sudetenland, vládny obvod Opava / Regierungsbezirk Troppau, Landkreis Freiwaldau, Amtsgericht Weidenau

Vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Celé mesto Javorník[6]

Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Počet obyvateľov 5816 5975 5770 5336 5102 5099 5127[p 1] 2651 3240 3086 2498 3018 2947[p 2]
  1. z toho: 143 Čechoslovákov, 4792 Nemcov, 6 Poliakov; 5035 rím. kat., 49 evanj., 6 csl., 8 žid., 16 bez vyzn.
  2. z toho: 2450 Čechov, 85 Moravanov, 6 Slezanov, 150 Slovákov, 70 Nemcov, 15 Poliakov; 878 rím. kat., 10 csl. husí., 68 evanj., 10 pravosl., 1578 bez vyzn.

V meste Javorník je evidovaných 829 adries: 754 popisných čísel (trvalé objekty) a 75 čísiel evidenčných (dočasné alebo rekreačné objekty).[7] Pri sčítaní ľudu roku 2001 tu bolo napočítaných 683 domov, z toho 575 trvale obývaných.

Samotný Javorník (mesto a ves)[6]

Rok 1836 1850 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1939 1947 1950 1961 1970 1980 1991 2001
Počet obyvateľov 3071 3156[p 1] 3174 3362[p 2] 3349 3095 2968 3010[p 3][p 4] 3067[p 5][p 6] 2941 1678 1803[p 7] 2360 2441[p 8] 2483 2593[p 9] 2479
  1. z toho: Mesto Javorník: 2121, Ves Javorník: 1035
  2. z toho: Mesto Javorník: 2292, Ves Javorník: 1070
  3. z toho: 17 Čechoslovákov, 2829 Nemcov
  4. z toho: Mesto Javorník: 2027, Ves Javorník: 983
  5. z toho: 111 Čechoslovákov, 2994 Nemcov; 2994 rím. kat., 33 evanj., 8 žid., 13 bez vyzn.
  6. z toho: Mesto Javorník 1928 (Mesto Javorník 1447, Podměstí 62, Jánsky Vrch 395, Rakovec 24), Ves Javorník: 1139
  7. z toho: Mesto Javorník: 1022, Ves Javorník: 781
  8. z toho: Mesto Javorník: 1325, Ves Javorník: 1116
  9. z toho: Mesto Javorník: 1780, Ves Javorník: 817

V meste a dedine Javorníku je evidovaných 572 adries: 567 čísel popisných (trvalé objekty) a 5 čísel evidenčných (dočasné alebo rekreačné objekty).[8] Pri sčítaní ľudu v roku 2001 tu bolo napočítaných 481 domov, z toho 452 trvale obývaných.

Cirkevné správa[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska rímskokatolíckej cirkevnej správy spadajú jednotlivé časti mesta Javorníka do správy piatich farností:

  • Javorník samotný (mesto i ves) k farnosti Javorník v Sliezsku,
  • Biely Potok k farnosti Bílý Potok,
  • Horní Hoštice k farnosti Bílá Voda,
  • Travná k farnosti Travná,
  • Zálesí k farnosti Zálesí.

Obsadená je však teraz iba farnosť Javorník v Sliezsku. Travná a Zálesí sú administrované z Javorníka (Záleský farský kostol už neexistuje) a Bílý Potok z Bílé Vody. Všetky štyri farnosti patria do dekanátu Jeseník, diecézy ostravsko-opavskej.

V Javorníku sídli farský zbor Českobratskej cirkvi evanjelickej s názvom "Javorník u Jeseníku", založený roku 1950 (kazateľská stanica už 1948/49). V rokoch 1933-45 tu sídlila kazateľská stanica nemeckej luteránskej cirkvi. Veriaci Československej cirkvi husitskej patrí k náboženskej obci v Jeseníku, kde je sídlo farnosti aj pre pravoslávnych veriacich.

Členenie obce[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Základné sídelné jednotky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bílý Potok
  • Horná Hoštice
  • Hundorf
  • Kohout
  • Město Javorník
  • Podměstí
  • Travná
  • Ves Javorník
  • Zálesí

Katastrálne územie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bílý Potok (1201,24 ha)
  • Horní Hoštice (1876,87 ha)
  • Hundorf (300,32 ha)
  • Javorník-mesto (877,43 ha)
  • Javorník-ves (908,90 ha)
  • Travná u Javorníka (650,43 ha)
  • Zálesí u Javorníka (1928,42 ha)

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

  • Česky Bílý Potok, nemecky Weißbach, poľsky Biały Potok.
    • Česky Kohout (1921-194? Hamberk), nemecky Hahnberg.
  • Česky Horní Hoštice (1869 Horne Hoštice), nemecky Obergostitz (1890 Ober Gostitz), poľsky Gościce Górne.
  • Česky Hundorf, nemecky Hundorf.
  • Česky Javorník, nemecky Jauernig, poľsky Jawornik.
  • Česky Město Javorník (1869 Javorník obec, 1880 Javorník (město)), nemecky Jauernig Stadt, poľsky Miasto Jawornik.
  • Česky Travná (1880 Krautenvald, 1921-194? Krutvald), nemecky Krautenwalde.
  • Česky Ves Javorník (1869 Javorník Ves, 1880 Javorník (ves)), nemecky Jauernig Dorf, poľsky Wieś Jawornik.
  • Česky Zálesí (1869-194? Waldek), nemecky Waldek (1900 Waldeck), poľsky Zalesie.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Javorník je napojený na regionálnu železničnú trať č. 295 (železničná trať Lipová - Javorník). Je tu konečná stanica tejto trate, s názvom "Javorník v Sliezsku".

Mestom prechádzajú:

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámok Jánský Vrch
  • Rímskokatolícky farský kostol Najsvätejšej Trojice, postavený v barokovom slohu v rokoch 1715-1725 v Meste Javorníku
  • Rímskokatolícky filiálny (do r. 1715 farský, potom cintorínsky) kostol sv. Kríža (a sv. Heleny) z doby okolo roku 1260 vo Vsi Javorníku
  • Dittersův dům (teraz základná umelecká škola)
  • Mestské múzeum
  • Radnica z roku 1935
  • Kaplnka sv. Antonína Padovského z r. 1896 v Mestskom lese
  • Račí údolí (predtým tiež Rakovec, ňom. Krebsgrund), asi 7 km dlhé hlboké údolie pozdĺž Račieho potoka
  • Tančírna v Račím údolí
  • Zrúcanina hradu Rychleby (nem. Reichenstein, avšak skutočné pôvodné meno nie je známe), zrejme z prelomu 13./14. storočia, zanikol zrejme v 2. polovici 15. storočia
  • Zrúcanina Pustý zámok (nem. Wüste Schloß, pôvodné meno nie je známe), zanikol súčasne s Rychlebským
  • Rychlebské hory
  • Medzinárodný hudobný festival Karla Ditters z Dittersdorf, organizovaný každoročne v septembri

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti spojené s mestom[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádzajú dve materské školy (na uliciach Poľská a Mieru), základná škola nižšieho aj vyššieho stupňa (1.-9. ročník)[9] a základná umelecká škola .[10]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kuča Karel: Města a městečka v Čechách, na Moravě a ve Slezsku I. díl, Praha, 1996. ISBN 80-85983-13-3
  • Kouřil Pavel, Prix Dalibor, Wihoda Martin: Hrady Českého Slezska, Brno-Opava, 2000.
  • Hosák Ladislav: Historický místopis země Moravskoslezské (reprint), Praha, 2004.
  • Zuber Rudolf: Jesenicko v období feudalismu do roku 1848, Ostrava, 1966
  • Meltzer Miloš, Schulz Jindřich: Vlastivěda šumperského okresu, Šumperk, 1993. ISBN 80-85083-02-7
  • Janata Milan, Zachař Zdeněk: Javornický Uran, Dvůr Králové nad Labem, 2007. ISBN 978-80-86011-35-6

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. http://www.javornicko.cz /
  3. http://www.smoj.cz/
  4. http://www.europraded.cz/
  5. Dan Gawrecki a spol. Dejiny Českého Sliezska, Opava 2003
  6. a b Historický lexikon obcí Českej republiky 1869-2005, Praha 2005, I. diel, s. 650-651; Štatistický lexikón obcí v krajine Moravskosliezskej, Praha 1935, s. 32; Http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/obce; Štatistický lexikón obcí Slovenskej republiky, Ottovo nakladateľstvo sro, Praha 2005, s. 974-975
  7. Počet domov podľa databázy ministerstva vnútra k 12. januáru 2010
  8. Počet domů podle databáze ministerstva vnitra k 12. januáru 2010
  9. http://www.zsjavornik.cz/
  10. Školy v Javorníku na stránkach mesta

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá a obce okresu Jeseník

Bělá pod PradědemBernarticeBílá VodaČerná VodaČeská VesHradec-Nová VesJavorníkJeseníkKobylá nad VidnavkouLipová-lázněMikuloviceOstružnáPísečnáSkorošiceStará Červená VodaSupíkoviceUhelnáVápennáVelká KrašVelké KuněticeVidnavaVlčiceZlaté HoryŽulová