Sýrska dynastia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Byzantská ríša v roku 717 (nástup sýrskej dynastie)
Byzantská ríša v roku 802 (koniec vlády sýrskej dynastie)

Sýrska dynastia[1][2] (iné, historicky nesprávne, no zaužívané názvy: isaurijská dynastia[1][3], isaurská dynastia[4][5], Isaurovci[6]) bola byzantská cisárska dynastia vládnuca v rokoch 717 – 802

Prvým cisárom sýrskej dynastie bol Lev III., stratég thémy Anatolikon. V roku 717 sa za pomoci svojho zaťa Artabasda, stratéga thémy Armeniakon nechal prehlásiť cisárom a prinútil predchádzajúceho cisára Theodosia III. abdikovať. Lev pochádzal zo Sýrie, z čoho sa vyvodzuje názov dynastie. Staršie mylné názory spájali jeho pôvod s maloázijským územím zvaným Isauria (pochádzali od byzantského historika Theofana Homologéta). Obliehanie Konštantínopola v rokoch 717 – 718 a vláda Konštantína V. znamenali obrat v byzantsko-arabských vojnách. Už za vlády Leva III. zároveň vznikol v byzantskej spoločnosti rozkol spôsobený cisárovou politikou zákazu uctievania ikon. Tento spor sa ešte viac rozmohol za vlády jeho nástupcu Konštantína V., ktorý ikonodulov (prívržencov ikon) priamo prenasledoval. Ikonoklastická (obrazoborecká) politika dynastie pokračovala až do smrti Leva IV., keď na trón ako regentka za Konštantína VI. nastúpila cisárovná Irena. Irena obnovila kult ikon (Druhý nicejský koncil). V roku 798 nechala Irena svojho syna oslepiť a ujala sa vlády. O štyri roky neskôr však bola sama zvrhnutá a poslaná do kláštora, čím sa vláda dynastie skončila. V období vlády sýrskej dynastie sa zároveň uskutočnili aj pre Byzanciu úspešné vojny s Bulharmi[1] a naopak ríša prišla o územia v severnej Itálii a o vplyv nad rímskymi pápežmi, ktorí sa začali politicky orientovať na Franskú ríšu.[7][8][9]

Panovníci sýrskej dynastie[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi členov sýrskej dynastie patrili:[9] Roky podľa:[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c sýrska dynastia In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 479.
  2. Byzantská ríša In: Encyclopaedia Beliana. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. Dostupné online. ISBN 978-80-224-0671-0. S. 419.
  3. ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. 1. vyd. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 147.
  4. PAVLOVIČOVÁ, Kristína. Staršia slovenská literatúra. Stredovek. 1. vyd. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2015. (ISBN nesedí). ISBN 978-80-8082-927-8. S. 27.
  5. VOLKOVÁ, Nikol. Duchovno-kultúrne dedičstvo sv. Cyrila-Konštantína a sv. Metoda. Acta theologica et religionistica (Prešov: Prešovská univerzita v Prešove.), roč. V, čís. 2, s. 133. Dostupné online [cit. 2020-07-18]. ISSN 1338-7251.
  6. RATKOŠ, Peter. Pramene k dejinám Veľkej Moravy. [s.l.] : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. S. 267.
  7. Syrská (Isaurijská) dynastie In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 464.
  8. SHEA, Jonathan. The Isaurian Dynasty (717–802) [online]. Dumbarton Oaks, [cit. 2020-07-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. a b ISAURIAN DYNASTY In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1014 – 1015. (po anglicky)
  10. Byzantské dějny In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 103.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]