SMART-1
| SMART 1 | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ | ESA |
| Výrobca | ESA |
| Typ misie | mesačná sonda |
| Družica | Mesiaca |
| Dátum štartu | 27. september 2003, 23:14 UTC |
| Kozmodróm | Kourou |
| Nosná raketa | Ariane 5 |
| Zánik | dopadla na povrch Mesiaca |
| Trvanie | do 3. septembra 2006, 05:42:22 UTC |
| COSPAR ID | 2003-043C Space 40 |
| Kat. číslo | 27949 |
| Webstránka | SMART-1 |
| Hmotnosť | 367 kg |
SMART-1 je prvou európskou kozmickou sondou organizácie ESA určenou na prieskum Mesiaca a rovnako prvou európskou sondou, ktorá na svoj pohon využíva Iónový motor. Jej názov je skratkou „Small Missions for Advanced Research in Technology - 1“. Je prvým zástupcom radu tzv. „flexi missions“, teda malých a lacných automatov overujúcich nové technológie. Preto aj jej výrobná cena 110 mil. eur je pomerne nízka.
Ciele misie[upraviť | upraviť zdroj]
- technologické ciele – overenie nového iónového motoru a testovanie nových miniaturizovaných prístrojov pre zber dát.
- vedecké ciele – získanie nových poznatkov o mesačnej geológii, morfológii, topografii, mineralógii, štúdium tektonickej aktivity a štúdium procesov, ktoré formovali Mesiac pri jeho vývoji.
Opis sondy[upraviť | upraviť zdroj]
SMART-1 mala tvar kocky s dĺžkou hrany 1 m, ktorá bola vybavená párom solárnych článkov. Hmotnosť pri štarte bola 367 kg z čoho takmer 80 kg bolo tvorené pohonnou látkou, xenónom, iónového motoru sondy. Iónový motor PPS1350, vyrobený francúzskou firmou SNECMA, využíva elektrostatické pole na ionizáciu xenónu a jeho urýchlenie z trysky motoru. Výstupná rýchlosť ionizovaného plynu je pomerne vysoká, pri motore SMART-1 dosahuje 16,4 km/s, a preto aj výsledný špecifický impulz motora je vysoký. Jeho hodnota je 16,4 kN·s/kg čo je približne päťnásobok hodnoty dosahovanej pri klasických raketových motoroch spaľujúcich chemické pohonné hmoty. Výsledný ťah motora je však malý a dosahuje až 70 mN pri príkone 1 350 W elektrickej energie dodávanej z páru slnečných článkov.
Vedecká výbava sondy, na ktorú pripadá 15 kg, obsahuje 8 prístrojov, medzi ktorými je AMIE (Asteroid – Moon Micro Imager Experiment) – hlavné zobrazovacie zariadenie s rozlíšením 1024x1024 pixelov, ďalej EPDP čo je diagnostický modul iónového motora, KaTE (Ka-band Telemetry and Telecommand Experiment) – komunikačný modul overujúci využiteľnosť komunikácie v pásmach X (8 GHz) a Ka (32/34 GHz).
Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]
Sonda bola vypustená 27. septembra 2003 nosnou raketou Ariane 5 z kozmodrómu Kourou. Po 42 minútach dosiahla prechodovú dráhu s výškou 7 035 × 42 223 km. Od tejto chvíle začala iónovým motorom zvyšovať svoju rýchlosť a tým sa po špirálovitej dráhe vzďaľovať od Zeme. Dňa 11. novembra 2004 prešla Lagrangeovým bodom L1 sústavy Zem-Mesiac a dostala sa do sféry gravitačného vplyvu Mesiaca. Dňa 15. novembra o 17:46 UTC sa sonda po prvýkrát dostala do Periselénia polárnej obežnej dráhy okolo Mesiaca s parametrami 6 704 × 53 208 km a obežnou dobou 129 h. Ďalšou činnosťou motora bola dráha znížená na 300 – 10 000 km a začal podrobný vedecký prieskum v oblasti Mesiaca.
Ukončenie misie[upraviť | upraviť zdroj]
Po vyčerpaní paliva iónového motoru dochádzalo k ďalšiemu prirodzenému znižovaniu obežnej dráhy sondy. 3. septembra 2006 o 05:42:22 UTC sonda zanikla po kontrolovanom dopade na privrátenú stranu Mesiaca rýchlosťou približne 2 km/s.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Smart-1 v Encyklopédii SPACE-40 (po česky)
- Domovská stránka sondy v ESA (po anglicky)