Saint Helens

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Saint Helens
(Mount St. Helens)
La-wa-la-clough
stratovulkán
Štát Spojené štáty Spojené štáty
Región Washington
Pohorie Kaskádové vrchy
Nadmorská výška 2 549 m n. m.
Súradnice 46°12′S 122°11′Z / 46,200°S 122,183°Z / 46.200; -122.183
Geologické zloženie dacity, andezity
Prvá erupcia pred 40 000 rokmi
Posledná erupcia 2006
Poloha vulkánu na mape USA
Poloha vulkánu na mape USA
Poloha vulkánu na mape Washingtonu
Poloha vulkánu na mape Washingtonu
Wikimedia Commons: Mount St. Helens
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Saint Helens, nesprávne Svätá Helena, je aktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v USA, v štáte Washington asi 154 km južne od Seattlu a 85 km severovýchodne od Portlandu. Nachádza sa v pohorí Kaskádové vrchy.

Pomenovaná je podľa britského diplomata Alleyna Fizherberta, baróna St. Helens. Preto je názov Svätá Helena alebo sopka sv. Heleny nesprávny. Pôvodní obyvatelia Ameriky ju nazývali Louwala-Clough, alebo La-wa-la-clough, čo v preklade znamená „dymiaca hora“.

Je známa svojou katastrofickou erupciou z 18. mája 1980. Táto erupcia mala najväčší ekonomický dopad v histórii USA. Nejednalo sa však o najväčšiu erupciu sopky v USA. Erupcia sopky Novarupta na Aljaške v 1912 bola väčšia. Saint Helens bola pred erupciou označovaná pre svoju symetrickú kónickú stavbu aj ako Fudži USA.

Geologická stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Sopka, na rozdiel od svojich susedov (Adams, Hood a Rainier) je pomerne mladá, svoju činnosť začala pred cca 40 000 rokmi a klasický kužeľový tvar stratovulkánu (pred rokom 1980) sa vyformoval len pred 2 200 rokmi. Počas tohto obdobia mala štyri veľké erupčné periódy, prerušené dlhými úsekmi pokoja. Tak ako väčšina ostatných sopiek Kaskádového pohoria, aj Saint Helens je budovaná dacitovými a andezitovými lávami, striedanými s vrstvami pemzy a popola. Dôležitou deštrukčnou silou sopky sú časté laháry, tvorené roztopeným snehom z vrchola a zbiehajúce veľkými rýchlosťami po úbočiach.

Erupcia v roku 1980[upraviť | upraviť zdroj]

Sopka sa prebudila po viac ako sto rokoch nečinnosti (posledná zdokumentovaná erupcia je z roku 1857) zemetrasením s magnitúdom 5,1. V marci začala z krátera unikať para a dym. 18. mája prišlo druhé zemetrasenie, čo zapríčinilo kolaps severnej steny hory a následnú produkciu kamennej lavíny (šírka 1,6 km, hrúbka 46 m a dĺžka 27 km). Lavína úplne zasypala jazero Spirit Lake, voda z jazera sa vyliala a zmiešaním s popolom a prachom vytvorila bahnotoky, ktoré premiestnili asi 3 mil. m3 materiálu a ničili všetko, čo im prišlo do cesty.

Následná erupcia vytvorila pyroklastické prúdy, ktoré dosiahli rýchlosť až 1080 km/h. Kontakt s vodou vyvolal sekundárnu explóziu, ktorú bolo počuť aj v Montane, Britskej Kolumbii a severnej Kalifornii, ale, čo je zaujímavé v mnohých bližších lokalitách (napr. Portland v Oregone) ju počuť nebolo. Vedci to vysvetľujú tzv. „tichou zónou“, čo bolo spôsobené inými podmienkami šírenia sa zvukových vĺn erupcie v rôzne teplých vrstvách atmosféry.

Stĺp popola a dymu dosiahol výšku 21 km, časť z neho neskôr skolabovala, čo vyvolalo ďalšiu vlnu pyroklastických prúdov. Sopka začala eruptovať o 8:35 a už o 9:45 bol zaznamenaný popolový spád (13 cm) v 145 km vzdialenej Yakime. Večer o 22:12 zasiahol popolový mrak západnú časť Yellowstonu a na druhý deň ho zaznamenali aj v Denveri v Colorade. Za dva týždne jemný popol, rozptýlený v stratosfére obletel celú Zem.

Teplo, produkované explóziou vyvolalo topenie sa ľadu na vrchole hory a vznik ďalších lahárov s rýchlosťou až 145 km/h. Celkový objem vyvrhnutého materiálu bol 4 km3, z toho 1/4 bola vyvrhnutá láva, pemza a popol, zvyšok pripadá na prenos materiálu na nové miesta bahnotokmi a zosuvmi. Vrchol sopky sa znížil o 400 m a vytvoril kráter 3 km široký a 640 m hlboký, ktorého severná strana je otvorená. Energia, uvoľnená výbuchom je ekvivalentná výbuchu približne 1 600 jadrových bômb, ktoré dopadli na Hirošimu.

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Výbuch sopky Saint Helens bola najničivejšia sopečná erupcia v USA. Vyžiadala si 61 obetí na životoch, 200 zničených domov, niekoľko desiatok kilometrov zničených ciest, železničných tratí a mostov, 14,6 km3 zničenej drevnej hmoty a tisícky uhynutých zvierat.

Krajina bola absolútne zničená bez akejkoľvek známky života. Celkové náklady na rekonštrukciu sa vyšplhali do výšky 1,1 mld. dolárov.

Neskoršie erupcie[upraviť | upraviť zdroj]

V lete na jeseň roku 1980 sopka vyprodukovala ešte päť menších erupcií. V roku 1990 sa vyskytla väčšia freatická erupcia a v roku 2004 ďalšia, spojená s produkciou vulkanického dómu v kráteri.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Saint Helens

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]