Salpión z Atén
Salpión (starogr. Σαλπίων) bol grécky sochár v 1. storočí.[1][2]
Salpión bol aténsky sochár (neoatickej sochárskej školy) pôsobiaci približne v období cisára Augusta. Jeho autorský podpis je na mramorovom kalichovom kratéri nachádzajúcom sa v Národnom archeologickom múzeu v Neapole (inventárne číslo 6673)[2][3]
| Σαλπίων Ἀθηναῖος ἐποίησε | Salpión z Atén zhotovil[4] |
Reliéf na kalichovom kratéri zobrazuje dvoch satyrov, mainádu a boha Herma ako malého Dionýza v Nyse zveruje sediacej nymfe.[5] Všetky tieto postavy sa v podobnom umeleckom spracovaní vyskytujú aj na iných neoatických reliéfoch. Umelecké prevedenie detailov postáv je štylisticky podobné reliéfnym spracovaniam z konca 4. stor. pred Kr.[6]
Tento mramorový kratér sa kedysi nachádzal v katedrále v Gaete, odkiaľ bol odvezený v roku 1683. Predtým ho podľa záznamov z roku 1609 vo Formii miestni rybári používali ako kotviaci pätník, ku ktorému priväzovali svoje člny.[7]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 830.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Salpióne [1]
- ↑ Marco Buonocore. Camillo Massimo collezionista di antichità. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 1996. ISBN 978-88-7062-943-9. S. 86.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Sicily, Italy, and the West (IG XIV): Italy, incl. Magna Graecia IG XIV 1260 [2]
- ↑ Sabine Rogge, Christina Ioannou, Theodoros Mavrojannis. Salamis of Cyprus. Münster : Waxmann Verlag, 1986. ISBN 978-38-3098-479-5. S. 631.
- ↑ Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 172.
- ↑ John Mitchell, Inge Lyse Hansen. San Vincenzo Al Volturno 3. Rome : British School at Rome, 2001. ISBN 978-88-7988-482-2. S. 149.