Selán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Selán
Selán
Selán
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec H2Se
Synonymá Selénovodík, kyselina selénovodíková
Vzhľad bezfarebný plyn s odporným zápachom
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 80,98 g/mol
Teplota topenia −65,73 °C
Teplota varu −41,25 °C
Hustota 3,553 g·dm-3
Rozpustnosť 0,70 g/100 ml vody
taktiež rozpustný aj v sírouhlíku a fosgéne
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky
podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Mimoriadne horľavá látka Veľmi jedovatá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Mimoriadne
horľavá
(F+)
Veľmi
jedovatá

(T+)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R23/25, R33, R50/53
Vety S S1/2, S20/21, S28, S45, S60, S61
NFPA 704
NFPA 704.svg
4
4
0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Selán alebo selénovodík je anorganická zlúčenina. Za izbovej teploty ide o plynnú horľavú látku s odporným zápachom, ktorý sa dá zacítiť už aj pri nízkych koncentráciách. Ide o najjednoduchší hydrid selénu a taktiež najtoxickejšiu zlúčeninu selénu.[1]

Molekulárna štruktúra a vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Molekula selánu má lomený tvar, pričom uhol medzi atómami selénu a vodíku je 91°.

Vlastnosti tejto zlúčeniny sú podobné ako vlastnosti sírovodíku, ale je kyslejší, pričom pKa selénovodíku je 3,89 oproti sírovodíku s pKa 7.

Výroba[upraviť | upraviť kód]

Priemyselne sa vyrába reakciou vodíka so selénom pri teplotách vyšších než 300 °C.[2]

V menších množstách v laboratóriu sa zvyčajne pripravuje reakciou vody so selenidom hlinitým, pričom vzniká hydroxid hlinitý a uvoľňuje sa plynný selenovodík[3]:

Al2Se3 + 6 H2O ⇌ 2 Al(OH)3 + 3 H2Se

Reakcie a využitie[upraviť | upraviť kód]

  • Reakciou s oxidom siričitým možno zo selenovodíku pripraviť selén, takto pripravený selén je vysoko čistý:
2 H2Se + SO2 ⇌ 2 H2O + 2 Se + S
  • Taktiež sa využíva na syntézu zlúčenín obsahujúcich selén

SelenoureaRxn.PNG

Príklad vyššie znázorňuje reakciu pri výrobe selenomočoviny z kyanamidu pomocou selénovodíku.[4]
  • Pri výrobe polovodičov sa plynný selénovodík používa na ich legovanie selénom.

Toxicita a bezpečnosť[upraviť | upraviť kód]

Selénovodík je nebezpečný najmä kvôli svojej toxicite. Dráždivo pôsobí už pri koncentrácii 0,00003% a pri koncentrácii 0,00015% je už neznesiteľný.[5]

Aj napriek jeho silnej toxicite sa u ľudí nezaznamenal prípad otravy touto látkou, pretože pri vdýchnutí má tendenciu rozložiť sa na slizniciach na selén, ktorý je menej toxický než jeho zlúčeniny.[6]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Selenium Compounds EPA (po anglicky, archivované na WaybackMachine)
  2. Selenium and Selenium Compounds Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry (po anglicky)
  3. Preparation of hydrogen selenide PrepChem (po anglicky)
  4. A Convenient Synthesis of Mono-, N,N′-Di-, and Trisubstituted Selenoureas from Methyl Carbamimidothioates (S-Methylpseudothioureas) SYNTHESIS (po anglicky)
  5. Occupational Health Guideline for Hydrogen Selenide CDC (po anglicky)
  6. Hydrogen selenide (as Se) CDC (po anglicky)