Sihlianka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sihlianka
potok
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Obec Kolačkov, Jakubany,
Nová Ľubovňa
Prameň Levočské vrchy
 - poloha Kolačkov, Levočská vysočina
 - výška 967 m
 - súradnice 49°14′33″S 20°39′05″V / 49,2425°S 20,6513°V / 49.2425; 20.6513
Ústie Kolačkovský potok
 - poloha Kolačkov, Nová Ľubovňa, Levočské vrchy, Levočská vysočina
 - výška 608 m
 - súradnice 49°16′15″S 20°38′50″V / 49,2708°S 20,6472°V / 49.2708; 20.6472
Dĺžka 3,9 km
Rád toku VI.
Hydrologické poradie 3-01-03-645
Poloha ústia
Red pog.svg
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sihlianka[1] je potok v regióne Spiš, v jeho severnej časti s názvom Horný Spiš, v hraničnej oblasti troch obcí Kolačkov, Jakubany a Nová Ľubovňa v okrese Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji. Je pravostranným prítokom Kolačkovského potoka, v povodí Popradu; má dĺžku 3,9 km. Je vodným tokom VI. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 3-01-03-645. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Levočské vrchy, geomorfologický podcelok Levočská vysočina.[2]

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Pramení v nadmorskej výške 967 m n. m. v lesnom extraviláne, na severozápadnom úbočí vrchu Javorinka (1 167 m n. m.) a zároveň na juhovýchodnom úbočí vrchu Predné hory (1 063 m n. m.) na území obce Kolačkov neďaleko od obecnej hranice medzi obcou Kolačkov a obcou Jakubany, v okrese Stará Ľubovňa, v geomorfologickom celku Levočské vrchy, v geomorfologickom podcelku Levočská vysočina.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Tečie severovýchodoseverným smerom lesným extravilánom, po krátkom 100 m úseku vteká na obecnú hranicu medzi obcou Kolačkov a obcou Jakubany, mení smer na severný, preteká riedkym lesom a trvalým trávnym porastom, v nadmorskej výške 830 m n. m. na trojchotárniku obcí Kolačkov, Jakubany a Nová Ľubovňa sa končí časť toku, v ktorej Sihlianka sleduje obecnú hranicu medzi Kolačkovom a obcou Jakubany a začína sa časť, v ktorej potok sleduje obecnú hranicu medzi Kolačkovom a obcou Nová Ľubovňa a to až do ústia potoka, v nadmorskej výške 817 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok z východných svahov vrchu Predné hory (1 063 m n. m.), v nadmorskej výške 785 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok spod juhovýchodných svahov vrchu Sihla (1 019 m n. m.), preteká úzkou hlbokou dolinou s hustým lesným porastom, ľavým brehom obmýva úpätie lesa Za Sihlou, pravým brehom obmýva úpätie lesa Flubarg, v nadmorskej výške 698 m n. m. opúšťa les a vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, lemovaný pásom príbrežnej vegetácie ľavým brehom obmýva trvalý trávny porast Košariská, esovite obteká pravým brehom zalesnený vrch Hŕbok (685 m n. m.), ľavým brehom obteká pole Za Hŕbkom a v nadmorskej výške 608 m n. m. ústi do Kolačkovského potoka ako jeho pravostranný prítok. Sihlianka má dva bezmenné prítoky.[3][4][5]

Pramení a krátky horný úsek toku preteká v lesnom extraviláne obce Kolačkov, celú zvyšnú časť toku tečie v lesnom a poľnohospodárskom extraviláne po obecnej hranici najprv medzi obcami Kolačkov a Jakubany a v strednej a dolnej časti toku medzi obcami Kolačkov a Nová Ľubovňa vrátane ústia, v okrese Stará Ľubovňa, v geomorfologickom celku Levočské vrchy, v geomorfologickom podcelku Levočská vysočina.[6]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Hydronymum Sihlianka má pôvod v názve vrchu Sihla (1 019 m n. m.), pod ktorého východným úbočím Sihlianka preteká. Z toponyma Sihla rozšírením o formant -ianka bolo utvorené jednoslovné hydronymum ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii. Hydronymum Sihlianka bolo štandardizované v roku 2007.[7]

Názov vrchu Sihla (1 019 m n. m.) má pôvod v apelatíve sihla s významom v stredovekej slovenčine vlhké miesto v teréne. Motivantom pomenovacieho procesu v čase pomenovania vrchu bol charakteristický výskyt sihiel v priestore vrchu. Prenesením apelatíva sihla bez ďalšej zmeny na pomenovanie vrchu bol v slovenskom stredovekom jazykovom prostredí utvorený jednoslovný nepredponový názov vrchu ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii; toto apelatívum je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby;[8] porovnaj aj hydronymá napr. Sihelčík, Sihelniansky potok.[9][10]

Najstarší doložený písomný záznam názvu obce Kolačkov je z roka 1361 a obce Nová Ľubovňa je z roka 1322.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-12-05).
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-12-05].
  3. Priebeh vodného toku Sihlianka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-12-05].
  4. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 43, 58, 104, 112. Bratislava 1976. 79-002-76.
  5. Geografické názvy okresu Stará Ľubovňa A10. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-196/1988 z 11.7.1988. 58 s. S. 22, 30, 46, 47, 48, 53, 56. ISBN 80-85164-14-0.
  6. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 120, 121. 079-902-87 NVA.
  7. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40, 48. Dostupné online [4] [cit. 2021-12-06.]
  8. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 133, 134,144.
  9. sihla. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 5, R-Š. Bratislava : Veda, 2000. 7 zv. (690 s.) Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7. S. 252.
  10. HORŇANSKÝ, Imrich: Slová brloh, pleš, prieloh a sihla v slovenských geografických názvoch. Kultúra slova, Bratislava, ročník 2006, číslo 5, s. 278 – 287. ISSN 0023-5202. [5] [cit. 2021-12-05].