Simon Boccanegra (opera)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Simon Boccanegra
Simon Boccanegra
Giuseppe Verdi, Simon Boccanegra first edition libretto for the 1881 revision of the opera - Restoration.jpg
Vznik
HudbaGiuseppe Verdi
LibretoFrancesco Maria Piave
PredlohaHra Simon Boccanegra
Premiéra
12. marec 1857,
14. marec 1881 (reevidovaná verzia)
Benátky, Teatro La Fenice
Informácie o predstavení
Jazyktaliansky
Počet dejstiev3
Miesto a čas dianiaJanov, Taliansko, polovica 14. storočia

Pozri tiež Zoznam opier

Simon Boccanegra je opera Giuseppe Verdiho s prológom a troma dejstvami. Autorom libreta je F.M.Piave. Opera mala premiéru 12. marca 1857 v Benátkach. Pôvodná verzia opery mala štyri dejstvá a nemala úspech. Dej bol príliš ponurý a nejasný. V roku 1881 bola upravená a takto reevidovaná verzia mala premiéru 24. marca 1881 v Milánskej La Scale

Postavy a obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Simon Boccanegra - Korzár, neskôr správca krajiny (barytón)
  • Jacopo Fiesco - Janovský šľachtic, vystupuje ako Andrea Grimaldi (bas)
  • Maria Boccanegra - známa ako Amelia Grimaldi (soprán)
  • Paolo Albiani - zlatník a správcov obľúbený dvoran (barytón)
  • Gabriele Adorno - Janovský šľachtic (tenor)
  • Pietro - Janovský dvoran (bas)
  • Kapitán - prostá, dedinská dievčina (tenor)
  • Ameliina slúžka - (mezzosoprán)
  • Chorus - Vojaci, námornici, ľud, väzni, senátori

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Prológ Korzár Boccanegra miluje dcéru vládnúceho janovského dóžu Fiesca, Máriu a je ňou milovaný. Dieťa ich tajnej lásky bolo zverené do starostlivosti Boccanegrovej. Čoskoro však obaja záhadným spôsobom zmizli. Fiesco svojej dcére neodpustil. Uväznil ju, a vo väzení od žiaľu ochorela.

Kvôli Márii sa rozhodne Boccanegra postaviť na čelo vzbúrencov proti dóžovi Fiescovi. Vo chvíli, keď je ľudom zvolený za dóžu Janova, dozvedá sa, že Mária zomrela.

1. dejstvo: Po 20 rokov vedie Boccanegra správu krajiny rozumne. Do deja vstupujú nové osoby, spojené so stále tlejúcim odporom patriciov proti vláde plebejcov.

Je to predovšetkým mladý šľachtic Gabriele Adorno, snúbenec krásnej Amélie, chovanky rodiny Grimaldiovcov. Milostné vzťahy k tejto dievčine zasahujú preto do politických udalosti. O Amélie sa uchádza aj Boccanegrov dôverník Paolo Albiani.

Albiani sa stane svedkom ako sa Boccanegra objíma s Améliou, a preto sa postaví proti nemu. Netuší, že dóža práve odhalil v Amélii svoju kedysi unesenú dcéru Máriu. Albiani sa rozhodne, že vyvolá proti Boccanegrovi vzburu.

Pokúsi sa o únos Amélie, ktorú však zachráni Gabriel. Gabriel sa domnieva, že únos zosnoval Boccanegra a pripojí sa k jeho nepriateľom. Je v tom utvrdzovaný pátrom Andreasom, ktorým je vlastne bývalý dóža Fiesco.

Politické rozbroje, dohnané z osobných príčin na ostrie noža, sa snaží Boccanegra v sieni senátorov zmierniť volaním po súdržnosti všetkých. Do senátu však vnikne Gabriel a obviní dóžu z únosu Amélie.

Svedectvom Amélie však vyjde najavo, že pravým páchateľom bol Albiani, ktorý je prinútený, aby vinníka, teda sám seba, preklial.

2. dejstvo: Paolo Albiani sa spojil s Gabrielom a pátrom Andreasom aby sa pomstili Boccanegrovi. Albiani vlastnoručne prichystal pomaly pôsobiaci jed a štve Gabriela k žiarlivosti a útoku na dóžu. Ten je už úplne vo vleku patriciov a pripravuje s nimi vzburu. K útoku na Boccanegru však nedôjde, pretože Gabriel sa včas dozvie, že Boccanegra je otcom Amélie. Dóža však už vypil čašu s jedom.

3. dejstvo: Medzitým bola dokázaná vina Paola Albianiho. Je odsúdený na smrť a ľud znova prejavuje lásku nadšeným holdom Boccanegrovi. K holdu sa pridávajú aj patriciovia a tak je vzbura konečne zažehnaná. Aj Fiesco a páter Andreas sa zmierujú s Boccanegrom.

Na varovania pred Albianiho jedom je neskoro. Jed už pôsobí. Umierajúci Boccanegra prezrádza Fiescovi, že Amélia je jeho vnučka, zasnubuje Améliu s Gabrielom a odporúča ľudu aby zvolil Gabriela za svojho nástupcu.