Slavejkovov dom (Plovdiv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slavejkovov dom
(Славейковата къща)
Dom učiteľa
meštiansky dom plovdivského typu
celkový pohľad na budovu zo severozápadu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Rajón Centralen
Súradnice 42°08′48″S 24°45′14″V / 42,14667°S 24,75389°V / 42.14667; 24.75389
Štýl bulharský obrodenecký barok
Vznik 18. storočie
Pre verejnosť turisticky neprístupný
Stav reštaurovaný
Využitie sociálne centrum
Wikimedia Commons: Slaveykov house, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Slavejkovov dom (bulh. Славейковата къщаSlavejkovata kăšta),[1] známy aj ako Dom učiteľa (bulh. Дом на учителяDom na učiteľa),[1][2][3] alebo Dom Bedrosa Basmadžijana (bulh. Къщата на Бедрос БасмаджиянKăštata na Bedros Basmadžijan)[4] je obrodenecký meštiansky dom v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][4][3]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Slavejkovov dom leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv ulici „P. R. Slavejkov“ (bulh. улица „П. Р. Славейков“, doslova ulica P. R. Slavejkova)[1][3] č. 4[3] na úpätí pahorku Džambaz tepe v blízkosti trhoviska Ponedelnik pazar oproti schodisku v strmej uličke, ktorá vedie ku Lamartinovmu domu. Oproti domu sa taktiež nachádza Základná škola Gea Mileva.[1][3]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dom nechal v 18. storočí postaviť plovdivský obchodník Bedros Basmadžijan. Dom bol jedným z troch domov, ktoré Bedros Basmadžijan v meste vlastnil, pričom tento dom prenajímal.[1][3] V rokoch 1881 – 1883 v budove učil a býval (rovnako zároveň býval a učil aj v neďalekej tzv. Slavejkovovej škole) aj s rodinou bulharský učiteľ, spisovateľ, básnik, folklorista a politik Petko Račov Slavejkov.[2][1] Niekedy po druhej svetovej vojne kúpila tento dom rodina Čalăkovových. Keď sa začala obnova Starého Plovdivu, bol podaný návrh dom rekonštruovať a premeniť na Učiteľský dom. Majiteľom boli následne poskytnuté náhradné priestory a Slavejkovov dom bol zmenený na centrum vzdelávania. Slúžil ako tvorivá dielňa pre učiteľov, v dome sídlil aj chór plovdivských učiteliek. Neskôr sa dom využíval na stretávanie sa živnostníkov a združení učiteľov na dôchodku.[1][3]

V roku 2002 bol Dom učiteľa zatvorený.[3] Otvorený bol znovu po reštaurácii financovanej z mestského rozpočtu v roku 2011 a bol daný do užívania dvom učiteľským organizáciám.[5] V roku 2021 mestské zastupiteľstvo v dome otvorilo tzv. Centrum sociálnych inovácií (bulh. Центърът за социални иновацииCentărăt za socialni inovacii), ktoré poskytuje sociálne poradenstvo a služby a snaží sa pomáhať neaktívnym mladým ľuďom vo veku 15 – 29 rokov.[6]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Dom je predstaviteľom bulharského obrodeneckého baroka, pričom predstavuje dom plovdivského typu.[4] Dom je asymetrický, aj keď zvonku fasáda pripomína symetrické domy.[1][3] Budova je dvojposchodová.[4]

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Z vonkajšej strany hlavnej fasády sa po stranách centrálnej časti fasády nachádzajú[1][3] dva dvojité[4] arkiere.[4][1][3] Arkiere sú na obidvoch poschodiach, pričom v priestore druhého poschodia sa nachádza väčší arkier a pod ním v priestore prvého poschodia oblúkovito ozdobne zakončený menší arkier.[4] V zadnej fasáde sa nachádza ozdobný výklenok a jej steny sú zdobené freskami s kvetinovými motívmi.[1][3]

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Za hlavným vchodom do domu sa nachádza malá chodba, ktorá vedie do dvoch úzkych miestností – jednej so špeciálne vyrobeným kioskom, z ktorej von vyčnieva arkier. K oknu arkiera vedie strmé drevené schodisko, pričom je odtiaľ dobrý výhľad na ulicu, pred domom, ktorá vedie do centra starého mesta. Veľké vyrezávané dvere vedú ďalej do veľkej komory.[1][3] Z prvého na druhé poschodie domu vedie strmé drevené schodisko. V oblasti schodiska sa nachádzajú vysoké okná s výhľadom do dvora, ktoré dodávajú priestoru dostatok svetla. Na schodisku sa nachádza malé odpočívadlo. Na druhom poschodí[1][3][4] sa nachádza salón[4] a tri miestnosti,[3][4] pričom do všetkých troch zo salónu vedú drevené vyrezávané dvere (pričom po stranách centrálne položených dverí sa v stene nachádzajú dve malé alafrangy). Za týmito dverami sa nachádza malá miestnosť v súčasnosti slúžiaca ako kancelária[1][3] (miestnosť sa nachádza v priestore arkiera nad kioskom, na prvom poschodí).[4] Ďalšie dvere vedú do dvoch väčších miestností, ktoré bývali kedysi spálňami. Jedna z miestností má strop zdobený drevorezbou.[1][3]

Dvor[upraviť | upraviť zdroj]

Dvor pripomína dvor domu Kasandry Bajatovovej. Nachádza sa za budovou pozdĺž zadnej fasády budovy. Dvor je obklopený malou záhradou, ktorú založil jeden z bývalých majiteľov.[1][3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 450. (po bulharsky)
  2. a b KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 41. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r DC news – Новини от Пловдив, Асеновград и региона [online]. dcnews.bg, 2014-08-14, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online. Archivované 2023-04-21 z originálu.
  4. a b c d e f g h i j k MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 218 – 221. (po bulharsky)
  5. teachadmin. Домът на учителя в Стария град в Пловдив отново отвори врати [online]. teacher.bg, 2011-09-19, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  6. ЦСИ в Дом на учителя работи с младежи в изолация [online]. plovdiv-online.com, 2021-06-24, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]