Slobodné mesto Gdansk (medzivojnové obdobie)

Slobodné mesto Gdansk
Freie Stadt Danzig (po nemecky)
Wolne Miasto Gdańsk (po poľsky)

←

1920 – 1939

→

vlajka

znak

Hymna: Für Danzig

Motto: Nec Temere, Nec Timide

Geografia

Hlavné mesto

Gdansk

Rozloha

1952 km²

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie

luteranizmus, katolicizmus

Štátny útvar

Štátne zriadenie

mestský štát

Vznik

15. november 1920

Zánik

1. september 1939

Predchádzajúce štáty:

Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)

Nástupnícke štáty:

Nacistické Nemecko

Slobodné mesto Gdansk (nem. Freie Stadt Danzig; poľ. Wolne Miasto Gdańsk) bol samostatný štát, ktorý vznikol 15. novembra 1920. Územie štátu zahŕňalo samotné mesto Gdansk a jeho okolie (Zoppot; po poľsky: Sopot), Tiegenhof (Nowy Dwór Gdański) a Neuteich (Nowy Staw), 252 dedín a 63 usadlostí (v súčasnosti powiaty: Gdańskie Wyżyny, Gdańskie Niziny a Wielkie Żuławy), ktoré boli od roku 1815 súčasťou Pruska a od roku 1871 Nemecka. Rozloha štátu bola 1,952 km² (1893 bez vodných plôch); na jeho území v roku 1919 žilo 357 000 obyvateľov (408 000 v roku 1934). Nemci však tvorili viac ako 90 % obyvateľov, Poliaci len okolo 4 – 10 %. Úradným jazykom v meste bola nemčina.

Štát bol zriadený Versailleskou zmluvou (10. januára 1920), bol odčlenený od Nemecka a pod ochranou Spoločnosti národov a Poľsko tu malo rezervované isté práva. Mestský štát mal vlastnú ústavu, hymnu, parlament (Volkstag) a vládu.

Gdansk tvoril s Poľskom colnú úniu. Železnica vedúca z Poľska do Gdanska bola spravovaná Poľskom. Poľsko malo rovnako vojenskú základňu v prístave Westerplatte (od roku 1924). V meste existovali dva poštové úrady: mestský a poľský, Poľsko malo v meste vlastnú telefónnu a telegrafickú službu. Poľsko mohlo vyvážať a dovážať svoje tovary cez gdanský prístav. Zástupcom Poľska v Slobodnom meste Gdansk bol generálny komisár Poľskej republiky (Komisarz Generalny Rzeczypospolitej Polskiej).

9. novembra 1920 bola podpísaná poľsko-nemecká zmluva. Podľa nej Poľsko zastupovalo Gdansk v zahraničí a taktiež zodpovedalo za ochranu jeho obyvateľov a ich záujmov vo svete, za medzinárodné zmluvy týkajúce sa mesta a registrovalo lode plávajúce pod gdanskou námornou vlajkou. Správa Slobodného mesta Gdansk sa stala hlavnou zámienkou napadnutia Poľska a vypuknutia 2. svetovej vojny.

Fašizmus a druhá svetová vojna

V roku 1933 vyhrala voľby v Gdansku Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP, nacistická strana), ktorá získala 57 % hlasov, čo bolo menej ako 2/3 požadované Spoločnosťou národov na zmenu ústavy. Napriek tomu boli schválené protižidovské a protikatolícke zákony.

1. septembra 1939 Nemecko vyhlásilo pripojenie Slobodného mesta Gdansk k Tretej ríši a pristúpilo k likvidácii poľských inštitúcií v meste. 2. septembra gdanský parlament schválil pripojenie k Nemecku. Došlo k obkľúčeniu Poľskej pošty v samotnom meste Gdansk (udalosť dostala historické pomenovanie Obrana Poľskej pošty v Gdansku), prekladiska na polostrove Westerplatte a k mnohým útokom na Poliakov, ako aj k streľbe na nich. Následne sa mesto stalo súčasťou provincie Gdansk-Západné Prusko (Reichsgau Danzig-Westpreußen). Poliaci boli z mesta vyhnaní, Židia stihli ujsť ešte pred pričlenením mesta k Nemecku.

30. marca 1945 do mesta vstúpila sovietska Červená armáda. Nemecké obyvateľstvo bolo vyhnané a územie sa stalo súčasťou Poľskej republiky.

Sčítanie obyvateľov (1923)

1. november 1923, sčítanie obyvateľstva podľa jazyka
Štátna príslušnosť	Spolu	nemčina	nemčina a poľština	poľština, kašubčina, mazurčina	ruština, ukrajinčina	hebrejčina, jidiš	neurčená
Gdansk	335 921	327 827	1 108	6 788	99	22	77
Iné	30 809	20 666	521	5 239	2 529	580	1 274
Spolu	366 730	348 493	1 629	12 027	2 628	602	1 351

Pozri aj