Slovenská požičovňa filmov
Slovenská požičovňa filmov bola slovenská štátna filmová distribučná spoločnosť. Pre Slovensko zabezpečovala distribúciu slovenských, českých aj zahraničných filmov.
História podniku[upraviť | upraviť zdroj]
Ako samostatný podnik, podliehajúci Oblastnému riaditeľstvu Československého filmu Bratislava, bola Slovenská požičovňa filmov zriadená 1. júla 1968[1] a sídlila v Bratislave na Priemyselnej ulici č. 1.[2] Mala tri závody s teritoriálnym pôsobením: Prevádzku pre Západoslovenský kraj a Krajské filmové podniky v Banskej Bystrici a Košiciach s prevádzkami v Žiline a Prešove.[3]
1. januára 1969 vznikla Výrobná hospodárska jednotka Slovenský film, ktorá prevzala majetok Oblastného riaditeľstva Československého štátneho filmu Bratislava, jej súčasťou teda bola aj Slovenská požičovňa filmov.[4]
V júli 1989, zaniknutím Ústredia Slovenského filmu, vznikla samostatná Slovenská požičovňa filmov, no princíp štátneho monopolu zostal až do novembra 1989 nezmenený[5].
Po revolúcii sa nové vedenie Slovenskej požičovne filmov pokúsilo transformovať štátny podnik na modernú distribučnú spoločnosť. Chcelo ponechať pôvodnú štruktúru, ale pružnejšie rozhodovať, nebrať do úvahy ideologické zretele a riadiť sa výlučne ekonomickými ukazovateľmi. Po roku 1990 však postupne začali vznikať nové distribučné firmy a Slovenská požičovňa filmov si už nedokázala medzi konkurenciou udržať svoje miesto – v priebehu niekoľkých rokov stratil bývalý monopolný distributér akýkoľvek význam.[6] Majetok podniku neskôr sprivatizovala spoločnosť Solarfilm.[7]
Distribučné okruhy[upraviť | upraviť zdroj]
Slovenská požičovňa filmov interne delila kiná na 3 distribučné okruhy[8]:
- I. distribučný okruh: premiérové kiná sídliace v krajských a okresných mestách
- II. distribučný okruh: ostatné kiná premietajúce 35 mm filmy
- III. distribučný okruh: kiná premietajúce 16 mm filmy
Slovenská požičovňa filmov a Ústredná požičovňa filmov[upraviť | upraviť zdroj]
Tieto dve distribučné spoločnosti síce mali spoločnú dramaturgiu a spolupracovali pri nákupoch filmov, no napriek tomu sa v určitých aspektoch odlišovali. Ústredná požičovňa filmov vychádzala v ústrety vedúcim kín, ktorí mali záujem predovšetkým o divácky atraktívne tituly. Slovenská požičovňa filmov oveľa viac zohľadňovala ideologické zretele a bránila sa zvýhodňovaniu tzv. "nesocialistickej produkcie" výrobou viacerých kópií ako pri socialistickej produkcii[9].
Interama[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1990 utvorila Slovenská požičovňa filmov Interamu, spoločnosť s účasťou zahraničného kapitálu[10].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie 1896-1969. Bratislava: Slovenský filmový ústav, FOTOFO/Stredoeurópsky dom fotografie, 2016, s. 416. ISBN 978-80-85739-68-8.
- ↑ Slovenská požičovňa filmov Bratislava. Heslár SFÚ. Databázy Slovenského filmového ústavu SK CINEMA [online]. Dostupné na internete: http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0006005
- ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 378. ISBN 80-217-0400-4.
- ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 471. ISBN 80-217-0400-4.
- ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 506. ISBN 80-217-0400-4.
- ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 506-507. ISBN 80-217-0400-4.
- ↑ Slovenská požičovňa filmov Bratislava. Heslár SFÚ. Databázy Slovenského filmového ústavu SK CINEMA [online]. Dostupné na internete: http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail/?&idx=sfu_un_auth*0006005
- ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 485. ISBN 80-217-0400-4.
- ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 471. ISBN 80-217-0400-4.
- ↑ MACEK, V., PAŠTÉKOVÁ, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997, s. 507. ISBN 80-217-0400-4.