Zobrazenie zdroja stránky Slovenská technická univerzita v Bratislave

{{Infobox Vysoká škola
|Názov          = Slovenská technická univerzita v Bratislave
|Obrázok        = Rektorat Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.jpg
|Popis          = Rektorát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
|Logo           = Logo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.jpg
|Popis loga     = Logo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave od roku 2006
|Motto          = 
|Pôvodný názov  = 
|Latinský názov = 
|Poloha         = [[Bratislava]], {{SVK}}[[Slovensko]]
|Skratka        = STU
|Typ            = 
|Zameranie      = technické
|Náboženská príslušnosť = 
|Patrón                 =
|Rok založenia          = 1937
|Rok otvorenia          = 
|Rok zatvorenia         = 
|Stav           = 
|Rektor         = [[Oliver Moravčík]]
|Prorektor      = Mikuláš Bittera, Ján Híveš, Štefan Stanko, Maximilián Strémy, Ľubica Vitková
|Kvestor        = 
|Predseda       = Marián Peciar
|Prezident      = 
|Viceprezident  = 
|Dekan          = 
|Kancelár       = 
|Počet fakúlt   = 7
|Počet študentov          = 16 402
|Pregraduálny študenti    = 
|Postgraduálny študenti   = 444
|Doktorandi               = 
|Rozpočet                 =37 000 000€ (2021 návrh)<ref>https://www.stuba.sk/buxus/docs//stu/informacie_o/stu/organy_akademicke_samospravne/zasadnutia_vedenie/06_Rozpocet_STU_Navrh_rozpisu_dotacie_na_rok_2021_text-2021-04-12.pdf Rozpočet STU – návrh rozpisu dotácie na rok 2021.]</ref> 
|Kampus                   = 
|Školské farby            = 
|Školská hymna            = 
|Maskot                   = 
|Školský časopis          = SPEKTRUM<ref>[http://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/univerzitny-casopis-spektrum.html?page_id=115 Univerzitný časopis SPEKTRUM]</ref>
|Športová reprezentácia   = 
|Člen                     = 
|Nositelia Nobelovej ceny = 
|Miesto                   = {{Súradnice|48.1546705674|S|17.117439508400025|V|format=dms}}
|Adresa                   = [[Vazovova]] 5<br />812 43 [[Bratislava 1]]
|Telefón                  = 0917 470 507
|Web                      = www.stuba.sk
|Mail                     = public@stuba.sk
}}

'''Slovenská technická univerzita v Bratislave''' ('''STU''') so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]], do [[1. apríl]]a [[1991]] ako '''Slovenská vysoká škola technická v Bratislave''' ('''SVŠT''')<!-- Súčasný názov je daný zákonom Slovenskej národnej rady číslo 93/1991 Zb. z 13. februára 1991 o zmene názvu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. -->, je technická vysoká škola na [[Slovensko|Slovensku]].

STU chce byť modernou, výskumno-vzdelávacou inštitúciou, pričom nadväzuje na odkaz [[Banícka akadémia|Banskej akadémie v Banskej Štiavnici]], kde boli položené základy technického vzdelávania na území Slovenska.<ref name=":0" />

STU ponúka technické vzdelávanie a zapája študentov do výskumu v oblasti strojárenstva, elektrotechniky, počítačových vied, stavebníctva, architektúry, chémie, potravinárstva a materiálových technológií. Podľa slovenského hodnotenia fakúlt agentúrou [[ARRA]]<ref>HODNOTENIE FAKÚLT VYSOKÝCH ŠKÔL 2015, ARRA, [http://www.arra.sk/sites/arra.sk/files/file/ARRA_Sprava_2015.pdf Online]</ref> bola dlhodobo najlepšou slovenskou univerzitou pre chemické technológie,<ref>[https://www.stuba.sk/sk/stu/o-nas/top-umiestnenia-slovenskej-technickej-univerzity-v-rebrickoch.html?page_id=6371 FCHPT 1. miesto medzi fakultami]</ref> počítačové a technické vedy. <!-- ARRA r. 2017 pravdepodobne zanikla: https://vysokeskoly.sme.sk/c/8306684/ako-to-vyzera-na-akademickej-pode.html https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/1733/najnovsie-hodnotenie-fakult-slovenskych-vysokych-skol-rebricek-fakult (dole je aktualizovaný ranking ako samostatný nadpis)  -->

Výskumné tímy na škole sa zapájajú do riešenia medzinárodných projektov, ročne riešia asi 500 výskumných projektov financovaných z grantov a stovky projektov zmluvného výskumu pre priemyselnú prax.

Ročne študuje na 7 fakultách a univerzitnom ústave manažmentu okolo 17-tisíc študentov. Univerzita poskytuje štúdium v bakalárskom, inžinierskom/magisterskom a  doktorandskom stupni štúdia. Ponúka tiež programy celoživotného vzdelávania a [[MBA]] štúdium v spolupráci s TU Wien.

Univerzita je nositeľom značky kvality [[ECTS]] Label a DS (diploma suplement) Label.<ref>http://www.stuba.sk/english/degree-students/dodatok-k-diplomu-diploma-supplement-label.html?page_id=6305</ref> Za rektora bol 7. septembra 2021 vymenovaný [[Oliver Moravčík]].<ref name="prezidentka-slovenskej-republiky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka Slovenskej republiky {{!}} Vymenovania a odvolania | url = https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>

== História ==
=== Založenie ===
Predchodkyňou Slovenskej technickej univerzity bola ''Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika'' v [[Košice|Košiciach]]. Táto bola zriadená na základe zákona č. 170 Sb. z. a n. z [[25. júna]] [[1937]] s troma študijnými oddeleniami: ''inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného'', ''inžinierskeho staviteľstva vodohospodárskeho a kultúrneho'', ''zememeračského inžinierstva''. V júli [[1938]] boli menovaní prví desiati profesori školy a [[4. augusta]] 1938 bol na prvom zasadnutí profesorského zboru za [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] zvolený jednomyseľne prof. [[Jur Hronec]].  Prvý školský rok sa škole podarilo začať až [[5. decembra]] 1938 v náhradných priestoroch ''Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností'' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], kde sa škola urýchlene presťahovala po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] a [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]], keď južné časti Slovenska, vrátane Košíc, boli pripojené k Maďarsku. Už v prvom školskom roku abdikovali traja profesori českej národnosti. Hneď v marci [[1939]] bola škola zrušená a zákonom č. 188 Sl. z. z [[25. júla]] [[1939]] zriadená pod novým názvom ''Slovenská vysoká škola technická'' (názov bol zmenený ešte počas pôsobenia v Martine vo februári 1939<ref name=":0">STU - Univerzita - O nás / História, [http://www.stuba.sk/sk/stu/historia.html?page_id=210 Online]</ref>) už v Bratislave s plánovanými šiestimi odbormi: ''odbor inžinierskeho staviteľstva'', ''odbor špeciálnych náuk'', ''odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva'', ''odbor chemickotechnologického inžinierstva'', ''odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva'' a ''odbor obchodného inžinierstva''. Odbory sa otvárali postupne, v školskom roku 1939/40 tri, v roku 1940/41 ďalšie dva a šiesty sa neotvoril nikdy, pretože v roku [[1940]] vznikla samostatná [[Vysoká škola obchodná v Bratislave]].<ref name=PRSVST>{{citácia knihy | meno = Anton | priezvisko = Blažej |  spoluautori = a kol. | | titul = Päťdesiat rokov Slovenskej vysokej školy technickej | vydavateľ =  Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry | miesto = Bratislava | rok = 1987 | počet strán = 312 }}</ref>

===Vojnové roky===
Počas vojny utrpela škola materiálové škody na budovách, ale aj zariadení. Pred príchodom frontu boli najdrahšie prístroje, zbierky a knihy [[evakuácia|evakuované]] v 160 debnách do [[Žarnovica|Žarnovice]]. Po prezradení úkrytu boli zhabané a odsunuté do [[Nemecko|Nemecka]]. Mnoho pracovníkov a študentov školy sa zapojilo do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. V boji padli dvaja profesori a dvadsaťtri študentov, z ktorých bolo až desať [[Bulharsko|bulharskej]] národnosti.<ref name=PRSVST /> Medzi nimi sa najznámejším stal  antifašista [[Mirko Nešpor]], ktorý bol v decembri 1944 umučený v [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|Ústredí štátnej bezpečnosti]] a ktorému bol v roku [[1946]]  udelený titul Ing. a v rokoch 1948 až 2000 bol po ňom pomenovaný internát [[Svoradov]].

===Povojnové roky===
V roku [[1946]] bol v súvislosti so založením [[Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach|Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach]] zrušený ''odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva''. Na ''odbore inžinierskeho staviteľstva'' bolo vytvorené ''oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva''. Od školského roku 1950/51 sa organizačná štruktúra štyroch odborov zmenila na päť fakúlt ([[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry]] bola vytvorená zo samostatného oddelenia. Od 1. septembra 2020 bola Fakulta architektúry premenovaná na Fakultu architektúry a dizajnu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=STU Bratislava|odkaz na autora=|titul=Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave|url=https://www.fa.stuba.sk/sk/dianie-na-fakulte/aktuality/fakulta-architektury-a-dizajnu-stu-v-bratislave.html?page_id=8004|vydavateľ=fa.stuba.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-03|miesto=|jazyk=}}</ref>). V školskom roku 1951/52 sa ''Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva'' rozčlenila na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícku fakultu]] a [[Elektrotechnická fakulta SVŠT|Elektrotechnickú fakultu]] a z ''Fakulty špeciálnych náuk'' vznikla [[Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach|Banícka fakulta]]. Táto však bola hneď od nasledujúceho roku začlenená do [[Vysoká škola technická v Košiciach|Vysokej školy technickej v Košiciach]]. V rokoch [[1950]] – [[1951]]  sa tiež zmenila zodpovednosť za hospodárenie. Dovtedy boli jednotlivé ústavy samostatne účtujúcimi jednotkami, túto úlohu od nich prebrali ''dekanáty'' fakúlt. V roku [[1953]] centralizácia pokračovala a finančnú agendu školy zabezpečoval ''rektorát''. V školskom roku 1952/53 vznikla [[Fakulta ekonomického inžinierstva SVŠT|Fakulta ekonomického inžinierstva]]. V októbri 1953, pri príležitosti 25. výročia školy, udelil [[prezident]] [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]] Slovenskej vysokej škole technickej [[Rad republiky]].  Medzi rokmi 1951 až 1955 sa viac ako zdvojnásobil počet pedagogických pracovníkov z 260 na 586. Od roku [[1956]] začal proces decentralizácie hospodárskych činností späť na jednotlivé ''dekanáty''. Ďalšie väčšie zmeny v organizačnej štruktúre sa udiali v roku 1960. Bola zrušená ''Fakulta ekonomického inžinierstva'', pričom jej študijné smery (stavebný, strojársky, chemický) boli začlenené do príslušných fakúlt. Rovnako došlo k začleneniu ''Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva'' pod [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnú fakultu]]. Od školského roku 1960/61 mala SVŠT štyri fakulty: elektrotechnickú, chemickú, strojnícku a stavebnú. V roku 1965 došlo k premenovaniu [[Chemická fakulta Slovenskej vysokej školy technickej|Chemickej fakulty]] na [[Chemickotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Chemickotechnologickú fakultu]]. V školskom roku 1966/67 došlo na základe zmeny zamerania a profilov absolventov podľa návrhu vtedajšieho [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva]] k podstatnej redukcii počtu študijných odborov z 36 na 28 (77,8%). Od [[1. septembra]] [[1976]] bola od ''Stavebnej fakulty'' znova odčlenená samostatná [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry]]. V roku 1985 vznikla odčlenením od [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulty]] [[Strojárskotechnologická fakulta SVŠT|Strojárskotechnologická fakulta]] v [[Trnava|Trnave]].<ref name=PRSVST />

===Po revolúcii===
Od [[1. apríl]]a [[1991]] bola SVŠT premenovaná na STU. V roku [[2003]] bola vytvorená ako siedma a najmladšia [[Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity|Fakulta informatiky a informačných technológií]]. Koncom roka 2006 bolo prijaté nové (prvé) logo STU.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zápisnica č. 26 zo zasadnutia akademického senátu STU, ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 12. 2006|url=https://www.stuba.sk/new/docs/stu/pracoviska/rektorat/akademicky_senat/2006/20061211.pdf|vydavateľ=stuba.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-07-30|miesto=|jazyk=}}</ref> V októbri [[2017]] si STU pripomenula 80. výročie vzniku. Rektor STU pri tejto príležitosti udelil na slávnostnom podujatí po prvý raz najvyššie univerzitné ocenenie ''Medailu [[Jur Hronec|Jura Hronca]]'' absolventovi STU [[Andrej Kiska|Andrejovi Kiskovi]], prezidentovi SR.<ref>https://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/vznik-stu-presahuje-hranice-jednej-skoly.html?page_id=11527</ref>

== Rektorát ==
Terajším sídlom STU (Rektorát) na [[Vazovova ulica|Vazovovej]] 5 v Bratislave sú od septembra 1947 budovy bývalých [[Učňovské pokračovacie školy|učňovských pokračovacích škôl]] (navrhnuté architektmi [[Jiří Grossmann (architekt)|Jiřím Grossmannom]] a [[Alois Balán|Aloisom Balánom]]). Budovy boli vystavané v rokoch 1928 až 1937. V septembri 1947 ich univerzita rozhodnutím povereníka školstva [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]] zabrala a nepomohlo, že pred budovou protestovalo okolo 700 učňov – boli rozptýlení do iných učňovských budov.

=== Rektori ===
#Prof. PhDr. Dr. h. c. [[Jur Hronec]], DrSc. v rokoch 1938 – 1940 a 1945 – 1946 
#Prof. Ing. Dr. techn. [[Anton Bugan]] v rokoch 1940 – 1941  
#Prof. Ing. Dr. techn. [[František Valentin]] v rokoch 1941 – 1943  
#Prof. Ing. [[Štefan Bella]] v rokoch 1943 – 1945 a 1946 – 1947  
#Prof. Ing. [[Samuel Kriška]] poverený funkciou v apríli 1945
#Prof. Ing. [[Ján Gonda]], DrSc. v rokoch 1947 – 1949 a 1950 – 1953 
#Prof. Ing. Dr. techn. [[Karel Havelka]], DrSc. v rokoch 1949 – 1950  
#Prof. Ing. [[Ernest Šišolák]] v rokoch 1953 – 1954 a 1958 – 1959  
#Prof. Ing. [[Štefan Chochol]], CSc. v rokoch 1959 – 1960 a 1962 – 1963
#Prof. Ing. Dr. techn. [[Jozef Trokan]] v rokoch 1963 – 1964 a 1968 – 1969
#Prof. Ing. Dr. h. c. [[Anton Blažej]], DrSc. v rokoch 1969 – 1989 (20 rokov – najdlhšie funkčné obdobie)
#Prof. Ing. [[Ján Garaj]], DrSc. v rokoch 1989 – 1990
#Prof. Ing. [[Norbert Frištacký]] PhD. v rokoch 1990 – 1991
#Prof. Ing. [[Vojtech Molnár]], DrSc. v rokoch 1991 – 1994
#Doc. Ing. [[Igor Hudoba]], PhD. v rokoch 1994 – 2000
#Prof. RNDr. [[Ľudovít Molnár]] DrSc. v rokoch 2000 – 2003
#Prof. Ing. [[Vladimír Báleš]], DrSc. v rokoch 2003 – 2011
#Prof. Ing. [[Robert Redhammer]], PhD. v rokoch 2011 – 2019
#Prof. Ing. [[Miroslav Fikar]], DrSc. v rokoch 2019 – 2021
#Dr. h. c. , prof.h.c., prof. Dr. Ing. [[Oliver Moravčík]] od roku 2021

Miroslava Fikara odvolala prezidentka [[Zuzana Čaputová]] 22. apríla 2021. Urobila tak dva týždne po doručení súdneho rozhodnutia, vo veci odvolania Fikara z funkcie rektora STU akademickým senátom (AS) školy.<ref name="dennikn-prezidentka-odvolala-z-funkcie-rektora">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odvolala z funkcie rektora STU | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2362033/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-22 | dátum prístupu = 2021-05-02 }}</ref> Predseda AS STU Marián Peciar poslal prezidentke otvorený list (datovaný 19. apríla) so žiadosťou o odvolanie Fikara z funkcie.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predseda AS STU požiadal prezidentku o odvolanie rektora STU z funkcie|url=https://www.stuba.sk/sk/diani-na-stu/prehlad-aktualit/predseda-as-stu-poziadal-prezidentku-o-odvolanie-rektora-stu-z-funkcie.html?page_id=14199|vydavateľ=www.stuba.sk|dátum prístupu=2021-05-14|jazyk=sk|meno=S. T. U.|priezvisko=Bratislava}}</ref> Peciar rekapituloval priebeh odvolávania nasledovne: 26. októbra 2020 bol AS STU schválený návrh na odvolanie Fikara z funkcie. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  do 2. februára 2021 preverovalo proces odvolania a rozhodnutie AS STU. 3. februára 2021 bol prezidentke doručený návrh ministra Gröhlinga na odvolanie rektora STU. Fikar sa ako občan obrátil na súd a žiadal prehodnotiť svoje odvolanie AS. Právny zástupca AS STU a STU 9. apríla 2021 doručil prezidentke rozhodnutie súdu, ktorý odmietol žalobu občana p. Fikara proti STU.<ref name=":2" />

== Fakulty a pracoviská ==
Slovenská technická univerzita má v súčasnosti 7 fakúlt (a ústav Manažmentu):
# [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebná fakulta]] (SvF)
# [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta]] (SjF)
# [[Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta elektrotechniky a informatiky]] (FEI)
# [[Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta chemickej a potravinárskej technológie]] (FCHPT)
# [[Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta architektúry a dizajnu]] (FAD)
# [[Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave so sídlom v Trnave|Materiálovotechnologická fakulta]] (MTF)
# [[Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Fakulta informatiky a informačných technológií]] (FIIT)
Univerzitné pracoviská<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Fakulty a pracoviská|url=http://www.stuba.sk/sk/fakulty.html?page_id=2990|dátum vydania=|dátum prístupu=2016-12-07|vydavateľ=www.stuba.sk}}</ref>:
* Rektorát
* Centrum výpočtovej techniky
* Archív
* Vydavateľstvo
* Inštitút celoživotného vzdelávania
* Ústav manažmentu (pedagogiciké pracovisko s akreditovanou výúčbou<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovak University of Technology in Bratislava|url=https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/slovak-university-technology-bratislava|vydavateľ=Times Higher Education (THE)|dátum vydania=2020-09-17|dátum prístupu=2020-11-25|jazyk=en}}</ref>)
* Know-how centrum: Kancelária pre spoluprácu s praxou, Univerzitný technologický inkubátor
* Projektové stredisko
* Univerzitné vedecké parky, Centrá STU pre nanodiagnostiku
* Poradenské centrum.

Účelové a iné zariadenia: VUS Technik, Centrum akademického športu, STU Scientific s.r.o., Európska aliancia pre inovácie, Materská škôlka STUBAčik

== Ranking ==
V [[Ranking (univerzity)|rankingu]] QS World University Rankings 2016<ref>[https://www.topuniversities.com/subject-rankings/2016 QS World University Rankings 2016]</ref> sa STU dostala do prvej 500-ky elitných svetových univerzít v kategórií Počítačové vedy a informačné technológie, a to na pozíciu 401 – 450. V roku 2020 (spoločne s [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK]]) sa prepadli na miesta medzi 751 až 800<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top Universities in the World 2020|url=https://www.topuniversities.com/university-rankings-articles/world-university-rankings/top-universities-world-2020|vydavateľ=Top Universities|dátum vydania=2019-06-14|dátum prístupu=2020-11-25|jazyk=en}}</ref> a v roku 2021 na celkove 801 až 1000 miesto, aj keď v strojárenstve a chémii (ale nie IT) je STU stále medzi prvými 500 a 600 univerzitami respektívne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovak University of Technology in Bratislava|url=https://www.topuniversities.com/universities/slovak-university-technology-bratislava/postgrad|vydavateľ=Top Universities|dátum vydania=2014-09-30|dátum prístupu=2020-11-25|jazyk=en}}</ref>

V rebríčku Times Higher Education World University Rankings 2016/17<ref>[https://www.timeshighereducation.com/world-university-rankings/2017/world-ranking#!/page/0/length/25/sort_by/rank/sort_order/asc/cols/stats Times Higher Education World University Rankings 2016/17]</ref> sa STU dostala do prvej tisícky najlepších svetových výskumne orientovaných univerzít (801. pozícia). V roku 2020/21 z prvej tisícky vypadla.<ref name=":1" />

V [[QS World University Rankings]] v roku 2021 sa umiestnila ako prvá slovenská univerzita v rebríčku na 601. – 650. mieste [[Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach]] a za ňou na 651. – 700. mieste sa umiestnila [[Univerzita Komenského v Bratislave]].<ref name=":02">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako prichádzame o vysokoškolákov / U nás sa stretla s nezáujmom, tak odišla do Česka. Preč ide každý piaty študent|url=https://www.postoj.sk/130010/u-nas-sa-stretla-s-nezaujmom-tak-odisla-do-ceska-prec-ide-kazdy-piaty-student|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2023-05-11|jazyk=sk|meno=Kristína|priezvisko=Votrubová}}</ref>  Z českých univerzít sa najvyššie dostala [[Karlova univerzita]], ktorá skončila na 266. mieste. Za ňou nasledovala na 373. mieste [[Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe]] a na 403. mieste [[České vysoké učení technické v Prahe]]. Na 551. – 560. mieste skončila [[Masarykova univerzita]].<ref name=":02" />

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.stuba.sk oficiálna stránka univerzity]
* [http://is.stuba.sk Akademický informačný systém STU]
* [http://www.absolventi.stuba.sk/ Portál absolventov STU]

== Zdroje ==
* kol.: ''Päťdesiat rokov Slovenskej vysokej školy technickej''. Alfa Bratislava 1987.
* [http://www.webometrics.info/top12000.asp?offset=450 Webometrics Ranking of Science]
* [https://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/vznik-stu-presahuje-hranice-jednej-skoly.html?page_id=11527 Vznik STU presahuje hranice jednej školy] – tlačová správa STU pri príležitosti 80. výročia STU.

{{STU}}
{{Vysoké školy na Slovensku}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Slovenská technická univerzita v Bratislave| ]]
[[Kategória:Univerzity na Slovensku]]
[[Kategória:Verejné vysoké školy na Slovensku]]