Sofijska kotlovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Tvar a poloha kotliny

Sofijska kotlovina alebo Sofijskogo pole (bulh. Софийска котловина, Софийското поле) je kotlina v stredozápadnom Bulharsku.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Údolie ohraničujú pohoria Stará planina, Viskar a Vitoša a jeho rozloha je okolo 1180 km². Dĺžka kotliny je v severozápadno-juhovýchodnom smere 75 km a šírka sa pohybuje od 5 do 20 km. Priemerná nadmorská výška je 550 m, okrajové časti stúpajú až nad 700 metrov. Veľkú časť zaberá bulharská metropola Sofia a jej predmestia, ktoré sčasti zasahujú až do blízkych pohorí. Z juhu na sever preteká kotlinou najdlhšia bulharská rieka Iskar.

Vzhľadom na prítomnosť Sofijskej aglomerácie vedú oblasťou medzinárodné významné komunikácie. Zo srbského Nišu vedie na juhovýchod k Plovdivu a do Istanbulu európska cesta 80, južným smerom cez Blagoevgrad na grécke hranice vedie E79, východným smerom vedú cesty k Varne a Burgasu a severne smerujúce cesty prekonávajú Starú planinu a metropolu spájajú s podunajským regiónom.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina má mierne kontinentálne podnebie s častou teplotnou inverziou a fönovým efektom. Priemerná ročná teplota je 9 - 10°C, v januári je dlhodobý priemer okolo -2°C a v júli okolo 20°C. Množstvo zrážok sa dlhodobo vyskytuje 550 mm za rok. Územie je taktiež bohaté na zdroje minerálnej vody.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdy v údolí sú od černozeme v rovinatých nížinných oblastiach, po máloúrodné gaštanové pôdy v periférnych vyšších polohách. V Sofijskej panve sa nachádzajú ložiská hnedého uhlia, ktoré sú v hĺbkach od 100 do 500 metrov. Nízkoenergetické uhlie sa využíva v obmedzenej miere.

Panoráma mesta Sofia[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma kotliny

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 42°43′56″S 23°23′04″V / 42,732324°S 23,384399°V / 42.732324; 23.384399