Sofijska kotlovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 42°47′00″S 23°16′00″V / 42,783333°S 23,266667°V / 42.783333; 23.266667
Sofijska kotlovina
(Софийска котловина)
kotlina
Sofia-2015-06-PanoramaOfSofia02.jpg
pohľad cez Sofiu a Sofijskú kotlinu k pohoriu Stará planina
Štát Bulharsko Bulharsko
Regióny Oblasť Sofia, Sofijská oblasť
Susedné
jednotky
Sofijska planina
Viskjar
Ľulin
Vitoša
Lozenska planina
Plana
Súradnice 42°47′00″S 23°16′00″V / 42,783333°S 23,266667°V / 42.783333; 23.266667
Najvyšší bod
 - výška 700 m n. m.
Dĺžka 75 km
Šírka 20 km
Rozloha 1 180 km² (118 000 ha)
Poloha kotliny v Bulharsku
Red pog.svg
Poloha kotliny v Bulharsku
Wikimedia Commons: Sofia Valley
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sofijska kotlovina (bulh. Софийска котловина, doslova Sofijská kotlina), známa aj ako Sofijsko pole (bulh. Софийско поле, doslova Sofijské pole) je geomorfologická jednotka v Oblasti Sofia a v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vymedzenie a rozmery[upraviť | upraviť zdroj]

Jedná sa o rozľahlú kotlinu v západnej časti Bulharska na území ktorej sa rozprestiera hlavné mesto Sofia.[1][2] Zo severu je ohraničená pohorím Sofijska planina (bulh. Софийска планина) (časť Západnej Starej planiny), zo západu, juhozápadu a juhu pohoria Viskjar (bulh. Вискяр), Ľulin (bulh. Люлин) a Vitoša (bulh. Витоша) a z juhovýchodu pohoriami Lozenska planina (bulh. Лозенска планина)[1][2][3] a Plana (bulh. Плана)[2]

Dĺžka kotliny je v severozápadno-juhovýchodnom smere približne 75 km[1][3] a a šírka sa pohybuje od 5 km[3] do 20 km.[1] Zaberá územie s rozlohou približne 1 180 km². Priemerná nadmorská výška na území kotliny je 550 m n. m.,[1][2][3] pričom toto platí pre rozsiahlu strednú rovinatú časť (práve táto časť kotliny je tzv. Sofijsko pole, aj keď tento názov sa používa aj ako synonymum slova Sofijska kotlovina).[1][3] Okrajové časti majú pahorkatinový charakter[1][3] a nadmorská výška sa v nich pohybuje okolo 700 m n. m..[1][3] Veľkú časť zaberá bulharská metropola Sofia a jej predmestia, ktoré sčasti zasahujú až do blízkych pohorí. Z juhu na sever preteká kotlinou najdlhšia bulharská rieka Iskar.[3]

Geológia, klíma, vodstvo a prírodné bohatstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kotlina tvorila[2][1] v období pliocénu[1] dno sladkovodného jazera.[2][1] Základovú časť kotliny tak tvoria zeminy a piesky z tohto obdobia.[3] Jazero bolo zavodňované riekou Iskăr a v oblasti kotliny tak ostalo z minulosti aj množstvo riečnych nánosov, ktoré ďalej utvárali povrch. Najviditeľnejšie sú na okrajoch, pri úpätiach pohorí s ktorými kotlina susedí a ktoré dávajú okrajom kotliny pahorkatinový charakter. Na mnohých miestach sa vyskytujú aj blatá.[1][3] Povrch je charakteristický vysokým stupňom erózie.[1][3] Severná okrajová časť na ktorú nadväzuje Stará planina je tvorená vrstvami bridlíc z obdobia paleozoika a pieskоvcami, vápencami a zlepencami z obdobia jury a triasu. Naproti tomu južná okrajová časť je tvorená na západ od rieky Iskăr predovšetkým pyroklastikmi z obdobia vrchnej kriedy a na východ od rieky Iskăr pieskovcami a zlepencami z obdobia triasu.[3]

Podnebie je mierne kontinentálne.[1][3] V zimnom období sú tu charakteristické teplotné inverzie,[1] pre obdobie jari sú typické prejavy tzv. fönu.[1][3] Priemerná ročná teplota je 9 – 10°C, v januári je dlhodobý priemer okolo -2°C a v júli okolo 20°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje približne 550 – 560 mm.[3]

Sofijska kotlovina je odvodňovaná riekou Iskăr a jej mnohými prítokmi,[1][2][3] z ktorých najvýznamnejšie sú rieky Blato (bulh. Блато) a Lesnovska reka (bulh. Лесновска река).[3] Pôdy v doline sú od černozeme v rovinatých nížinných oblastiach, po málo úrodné gaštanové pôdy v periférnych vyšších polohách.[3] Kotlinu charakterizujú veľké zásoby podzemných vôd a množstvo minerálnych[1] a krasových[1] prameňov.[1][2] Najvýznamnejšie vyvieračky minerálnych prameňov sa nachádzajú v mestách Bankja a Sofia, ako aj v dedinách Pančarevo, Železnica, Bistrica, Rudarci ale aj v iných.[2] Na území kotliny sa nachádzajú náleziská lignitu[1][3] pri Sofii a pri Slivnici a nálezisko mangánových rúd pri dedine Požarevo.[3]

Panoráma mesta Sofia[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma kotliny

Obývané miesta a hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť je veľmi husto obývaná. V kotline sa nachádza teritórium hlavného mesta Sofie, ako aj mnohých ďalších miest a dedín.[1] Počet obyvateľov kotliny sa aj neustále zvyšuje a to v podstate vo všetkých obývaných sídlach.[1] Kotlina je významným dopravným uzlom Bulharska.[1] Územie kotliny je odlesnené.[1][3] Pôda je úrodná, pričom ju z veľkej časti tvorí černozem.[3] Okrem zastavanej plochy je územie kotliny tvorené predovšetkým lúkami a obhospodarovanou pôdou.[1] Pestujú sa predovšetkým obilniny, krmoviny a zelenina.[1][3] Rozšírený je aj chov hospodárskych zvierat.[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 508. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite - Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" - Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 296. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 456. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]