Vulkanické sklo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Sopečné sklo)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vulkanické sklo v polarizačnom mikroskope. Ako každá amorfná látka je pri skrížených nikoloch stále zhasnutá.

Vulkanické sklo alebo sopečné sklo je amorfný (nevykryštalizovaný) produkt rýchlo chladnúcej magmy, v ktorom nemali atómy prvkov dostatok času aby sa stihli usporiadať do kryštálovej mriežky.[1] Sklo preto nie je minerál. Ako všetky druhy skiel je to hmota prechodného zloženia medzi tesne natlačenými drobnými kryštálmi rôzneho typu a veľmi neusporiadanou stavbou plynu, veľmi rýchlo utuhnutá zmes O, Si, Al, Ca, K a ďalších prvkov.[1] Vzniká preto hlavne v sopečných horninách, kde môže tvoriť celú horninu, alebo jej podstatnú časť, ale môže byť tiež pozorovaný pri okrajoch plytkých intruzívnych telies ako sú dajky a sily.

Ako vulkanické sklo sa potom označuje jemnozrnná (tzv. intersticiálna) hmota vyplňujúca priestor medzi kryštálmi v afanatických (jemnozrnných) vyvretých horninách, alebo sa tak môže označovať akýkoľvek typ sklovitých vyvretých hornín. Najčastejším príkladom vulkanického skla je obsidián, ryolitové vulkanické sklo s vysokým obsahom kremíka.

Ďalšie typy sopečného skla sú napr.[2]:

  • pemza: považovaná za sklo pre chýbanie kryštalickej štruktúry
  • smolok: vulkanické sklo ryolitového zloženia s vyšším obsahom vody ako obsidián
  • perlit: hydratované sklo ryolitového zloženia s typickým guľovitým rozpadom pripomínajúcim perly
  • tachylit: bázické sklo s nízkym obsahom kremíka
  • sideromelán: svetlé bázické vulkanické sklo, vznikajúce pri kontakte lávy s vodou
  • palagonit: sklovitá hmota vznikajúca zvetrávaním a alteráciou na okrajoch bázických telies eruptujúcich do vodného prostredia.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Best, M. G., 2003, Igneous and metamorphic petrology. Blackwell Publishing, Malden, 729 s.
  2. Vulkanické sklá, Atlas magmatických hornín [online]. PriF UK, 2013, [cit. 2016-12-25]. Dostupné online.