Sporenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Sporenie je odkladanie a zhromažďovanie nateraz nadbytočných finančných prostriedkov, ktorého cieľom je nadobudnutie úspor. Tie sú opakom dlhu a ich prostredníctvom vzniká majetok alebo kapitál. Predstavujú rozdiel medzi disponibilným príjmom a výdavkami a posudzuje sa objemom financií za určitý čas.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristickým znakom sporenia je, že klient si môže odkladať ľubovoľnú čiastku v ľubovoľnom čase. Pri individuálnom sporení bez zhodnocovania si osoba odkladá prostriedky doma (napr. do pokladničky), pri cielenom sporení so zhodnotením ukladá financie v banke. Pri využívaní bankových produktov ide zväčša o pravidelné sporenie v určitej dohodnutej výške, za čo je vklad úročený a klient tak navyše zhodnocuje svoje financie, čím ide o investíciu. Pri tomto spôsobe sporenia môže klient s peniazmi disponovať bez obmedzenia a o stave pohybov a zostatku na sporiacom účte je informovaný výpismi. Bankové produkty podliehajú ochrane vkladov v zmysle zákona.

  • Sporiaci účet – je bankový produkt, umožňujúci odkladať si v pravidelných čiastkach a intervaloch finančné prostriedky
  • Vkladná knižka – je produkt podobný sporiacemu účtu, odlišujúci sa dobrovoľnosťou v oblasti pravidelnosti i výšky vkladaných financií

Rozhodovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pri rozhodovaní sa klient rozhoduje medzi likviditou (prístupom k peniazom) a výnosom. Najlikvidnejšie formy sporenia sú sporiaci účet a vkladná knižka, ktoré však ponúkajú len nízku mieru úročenia. Vyšší úrok pri nižšej likvidite prináša napríklad termínovaný vklad a stavebné sporenie.

Dlhodobé sporenie[upraviť | upraviť zdroj]

Osobitným druhom sporenia sú starobné sporenie a dôchodkové sporenie, ktoré predstavujú dlhodobé sporenie s cieľom zabezpečenia vo vyššom veku.

Sporenie v slovenských domácnostiach[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa prieskumu VÚB banky z roku 2017 si Slováci odkladali len 8,8% zo svojich príjmov v roku 2016, kým v roku 1997 si slovenské domácnosti odkladali takmer 14% príjmov. V porovnaní s ostatnými európskymi štátmi, je toto číslo značne pod priemerom, ktorý je 12,4 percenta. Podľa súčasného demografického vývoja na Slovensku bude výraznejšie šetrenie nevyhnutnosťou.[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Šetríme menej, ako je zvykom v Európe [online]. VÚB banka, [cit. 2018-07-02]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]