Stanislav Olexandrovyč Morozov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stanislav Olexandrovyč Morozov
Morozov s partnerkou Tatianou Volosožarovou v roku 2009
Osobné informácie
PredtýmUkrajina Ukrajina
Dátum narodenia 1. február 1979 (45 rokov)
Miesto narodenia Jekaterinburg, ZSSR ZSSR
Bydlisko Moskva, Rusko
Výška187 cm
Bývalé partnerkyTatiana Volosožarová
Aljona Savchenková
Jelena Belousovská
Tréner
Bývalí tréneri Ingo Steuer
Galina Kucharová
Alexandr Morozov
Choreograf
Korčuliarsky klub
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 187,83 (ME 2010)
Krátky program 67,60 (ME 2010)
Voľný program 120,23 (ME 2010)

Stanislav Olexandrovyč Morozov (ukr. Станіслав Олександрович Морозов, rus. Станислав Александрович Морозов – Stanislav Alexandrovič Morozov; * 1. február 1979, Jekaterinburg, ZSSR, dnes Rusko) je ukrajinský tréner a bývalý krasokorčuliar vystupujúci v kategórii „športové dvojice“. Je šesťnásobný majster Ukrajiny (štyrikrát s Tatianou Volosožarovou, dvakrát s Aljonou Savchenkovou). Zúčastnil sa troch Zimných olympijských hier (15. miesto v r. 2002 so Savchenkovou, 12. miesto v r. 2006 a 8. miesto v r. 2010 s Volosožarovou). Je juniorský majster sveta z roku 2001 (so Savchenkovou).

Krasokorčuliarsku kariéru ukončil v roku 2010 a v súčasnosti pôsobí ako pomocný krasokorčuliarsky tréner v tíme Niny Mozerovej.


Súkromný život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v ruskom meste Sverdlovsk (dnes Jekaterinburg). V roku 1980 sa však spolu s rodinou presťahovali do ukrajinskej Odesy, kde jeho otec Alexandr Stepanovič Morozov pracoval ako krasokorčuliarsky tréner športových dvojíc.[1] Neskôr sa rodina presťahovala do ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

Je ženatý so svojou bývalou krasokorčuliarskou partnerkou Tatianou Volosožarovou.[2]

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Morozov začal korčuľovať ako štvorročný, pretože jeho otec, Alexandr Stepanovič Morozov bol krasokorčuliarsky tréner športových dvojíc.[3] Spočiatku Morozov korčuľoval ako sólista, ale keďže trpel nadváhou, ani samotný otec neveril, že by mohol byť v krasokorčuľovaní úspešný.[3] Vo veku 11 rokov prešiel do kategórie športových dvojíc a jeho prvou partnerkou bola Jelena Belousovská. Spočiatku ho trénoval jeho otec, od roku 1996 až do roku 2008 bola jeho trénerkou Galina Gržibovská Kucharová.[4]

Partnerstvo s Aljonou Savchenkovou[upraviť | upraviť zdroj]

Druhou partnerkou Morozova sa stala Aljona Savchenková po tom, ako sa v roku 1998 rozišla s partnerom Dmitrijom Bojenkom. Spoločne vyhrali Majstrovstvách sveta juniorov 2000, dvakrát Majstrovstvá Ukrajiny a obsadili 15. miesto na Zimných olympijských hrách 2002. V roku 2002 mal Morozov zdravotné problémy, kvôli ktorým bol nútený načas prestať s krasokorčuľovaním a pár sa rozpadol. Savchenková chcela naďalej súťažiť, rozhodla sa hľadať nového partnera a odísť do Nemecka. Morozov začal pôsobiť ako krasokorčuliarsky tréner.[3] Pomáhal Galine Kucharovej trénovať športovú dvojicu Tatiana Volosožarová / Piotr Charčenko.[3]

Partnerstvo s Tatianou Volosožarovou[upraviť | upraviť zdroj]

Volosožarová s Morozovom na finálovej súťaži „Grand Prix“ v roku 2008

Pár Volosožarová / Charčenko sa rozišiel na konci sezóny 2003/2004. v roku 2004[5] ešte pred začiatkom novej sezóny 2004/2005 vytvorila nový pár so Stanislavom Morozovom. Aj nový pár zostal pod trénerským vedením Galiny Kucharovej.[6] Hneď v ich prvej spoločnej sezóne získali striebornú medailu na Zimnej univerziáde 2005 v rakúskom Innsbrucku a na Majstrovstvách Európy 2005 skončili piaty. Najlepšími umiestneniami v sezóne 2005/2006 bolo víťazstvom na „Memoriáli Karla Schäfera 2005“ a 12. miesto na Zimných olympijských hrách 2006. V sezóne 2006/2007 Volosožarová s Morozovom opäť obsadili 5. miesto na Majstrovstvách Európy 2007 a na Majstrovstvách sveta 2007 si vylepšili svoje umiestnenie z predchádzajúcich majstrovstiev sveta - obsadili 4. miesto.

V nasledujúcej sezóne 2007/2008 sa dostali na štvrté miesto na majstrovstvách Európy, ale na majstrovstvách sveta skončili deviaty. Na konci sezóny sa pár rozhodol pre radikálnu zmenu, zmenil trénera aj pôsobisko. Začali pracovať s Ingom Steuerom v športovom centre v nemeckom meste Chemnitz.[3] Podmienky na Ukrajine sa pre krasokorčuliarov postupne čoraz viac zhoršovali. Ako povedali Volosožarová s Morozovom v interview v roku 2010: „Všetko sa tam [na Ukrajine] rozpadlo a všetci odtiaľ odišli. Žiaden z našich elitných krasokorčuliarov teraz netrénuje doma, chodia do Moskvy alebo do Nemecka. Už tam zostal len jeden normálny štadión, ale ani do toho sa teraz nedostanete. Všetko je prestavané kvôli futbalovému EURU 2012.“[7] Dvojica zvažovala odchod do Nemecka už dlhšie, ale nemali zabezpečené financovanie. Keď sa im podarilo získať prísľub ukrajinského krasokorčuliarskeho zväzu, že bude financovať ich pobyt v Nemecku, rozhodli sa odísť. Na finančné problémy a nedodržiavanie finančných záväzkov zo strany zväzu sa pretekári sťažovali aj počas prípravy v Nemecku.[7] Tesne pred Majstrovstvami Európy 2010 sa im podarilo získať súkromných sponzorov, ktorí financovali ich pobyt a záväzky voči trénerovi Steuerovi.[7] Po presťahovaní do Chemnitzu vyhrali svoje prvé spoločné medaily na súťažiach série „Grand Prix“ - striebornú na „Cup of China 2008“ a bronzovú na „Cup of Russia 2008“, čím sa im podarilo kvalifikovať sa do finále Grand Prix. Vo finále Grand Prix sa umiestnili na štvrtom mieste. V roku 2009 skončili štvrtí na Majstrovstvách Európy 2009 a šiesty na Majstrovstvách sveta 2009.

V sezóne 2009/2010 Volosožarová s Morozovom vyhrali bronz na súťaži „Cup of China 2009“ a striebro na „Skate America 2009“. Opäť obsadili štvrté miesto na Majstrovstvách Európy 2010. čoraz častejšie sa otvárala otázka ukončenia kariéry tejto dvojice. Morozov sa otvorene vyjadroval, že sa cíti unavený a chce ukončiť svoju kariéru.[7] Posledným súťažným vystúpením dvojice bola súťaž na Zimných olympijských hrách 2010 v kanadskom Vancouvere, v ktorej obsadili 8. miesto. Keďže Morozov definitívne oznámil odchod z amatérskeho ľadu, pár sa už nezúčastnil Majstrovstiev sveta 2010.[8] Dvojica ešte spoločne vystupovala v exhibičných šou na jar 2010.[7]

Stanislav Morozov oznámil ukončenie svojej kariéry vo veku 31 rokov. Jeho športová a už aj životná partnerka Tatiana Volosožarová mala vtedy 24 rokov a chcela pokračovať v krasokorčuliarskej kariére, preto pre ňu spoločne hľadali nového partnera[8][9]. Jej novým športovým partnerom sa stal Maxim Traňkov.

Morozov sa stal asistentom Niny Mozerovej, trénerky nového páru.[10][11]

Programy[upraviť | upraviť zdroj]

S Tatianou Volosožarovou[upraviť | upraviť zdroj]

Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2009/2010
[12]
  • „Dreams Illusion“
    mix: DJI
  • „Life in Mono“
    hudba: skupina Mono
2008/2009
[5]
  • „Mr. Holland's Opus“
    (soundtrack k filmu)
    hudba: Michael Kamen
  • „Life in Mono“
    hudba: skupina Mono
2007/2008
[13]
2006/2007
[14]
  • „Fantóm opery na ľade“
    hudba: Roberto Danova
2005/2006
[15]
2004/2005
[16]

Prehľad výsledkov[upraviť | upraviť zdroj]

S Tatianou Volosožarovou[upraviť | upraviť zdroj]

Morozov s Volosožarovou na ME 2010
Výsledky[17]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 2004/05 2005/06 2006/07 2007/08 2008/09 2009/10
ZOH 12 8
Majstrovstvá sveta 10 10 4 9 6
Majstrovstvá Európy 5 5 4 4 4
Finále Grand Prix 4
GP Bompard 5
GP Cup of China 2 3
GP Cup of Russia 5 3
GP NHK Trophy 4
GP Skate America 2
Karl Schäfer 1
Nebelhorn 3 2
Univerziáda 2 2
Národné súťaže
Majstrovstvá Ukrajiny 1 1 1 1
GP = Grand Prix

S Aljonou Savchenkovou[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky[18]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 1998/99 1999/00 2000/01 2001/02
ZOH 15
Majstrovstvá sveta 9
Majstrovstvá Európy 7 6
GP Cup of Russia 4 7
GP Lalique WD
GP Skate Canada 6
GP Sparkassen Cup 5 5
Hry dobrej vôle 5
Nebelhorn 1
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 12 1
Finále GP juniorov 1
JGP Croatia 1
JGP Germany 4
JGP Slovenia 2
JGP Ukraine 3
Národné súťaže
Majstrovstvá Ukrajiny 2 1 1
GP = Grand Prix; JGP = Grand Prix juniorov; WD = odstúpili zo súťaže

S Jelenou Belousovskou[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodné súťaže
Podujatie 1996/97 1997/98
Majstrovstvá sveta 18
Majstrovstvá Európy 8
Blue Swords 4
Karl Schäfer 5 1
Nebelhorn 2
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 7

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Морозов Александр Степанович [online]. www.igorksenofontov.ru, [cit. 2013-03-09]. Dostupné online. (v ruštine, v angličtine, v nemčine)[nefunkčný odkaz]
  2. ↑ JAŠČUKOVÁ, Tatiana. Волосожар и Морозов: союз на льду и в жизни [Volosožarová a Morozov: spolu na ľade i v živote] [online]. Ulica Zarečnaja (Улица Заречная), 2.2.2010, [cit. 2013-03-07]. Dostupné online. (v ruštine)[nefunkčný odkaz]
  3. ↑ a b c d e FLADEOVÁ, Tatjana. Following change, Volosozhar and Morozov are poised to shine [online]. www.goldenskate.com, 18.8.2008, [cit. 2013-03-04]. Dostupné online. (v angličtine)
  4. ↑ NIKOLAJENKOVÁ, Oľga. Станислав Морозов: «На первом турнире своих фигуристов думал, что упаду в обморок» [online]. www.sport.glavred.info, 1.4.2012. Dostupné online. Archivované 2012-11-26 z originálu. (v ruštine)
  5. ↑ a b Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2008/2009 [online]. Lausanne: ISU, 01.04.2009, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2009-06-16 z originálu. (v angličtine)
  6. ↑ GONČARUKOVÁ, Svetlana. Галина КУХАР: "Ученик никогда не становится бывшим" [online]. www.sport.ua, 18.4.2011, [cit. 2013-03-05]. Dostupné online. (v ruštine)
  7. ↑ a b c d e GOLINSKY, Reut. Volosozhar/Morozov on and off the ice [online]. www.absoluteskating.com, 2010, [cit. 2013-03-05]. Dostupné online. (v angličtine)
  8. ↑ a b GUBINOVÁ, Marina. Траньков: Таня просто уникальная партнерша [online]. www.infox.ru, 8.6.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  9. ↑ VEREZEMSKÁ, Oľga. Второе дыхание [Druhý dych] [online]. www.mosfigurist.ru (Moskovskij figurist), 6.11.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  10. ↑ KONOVOVÁ, Jekaterina. Татьяна Волосожар: "Я не лезу в прошлое своего партнера" [online]. www.gzt.ru, 28.8.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. Archivované 2011-07-16 z originálu. (v ruštine)
  11. ↑ Украинская фигуристка Волосожар будет выступать за Россию [online]. www.vesti.ru, 2.12.2010, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online. (v ruštine)
  12. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2009/2010 [online]. Lausanne: ISU, 26.9.2009, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2009-10-05 z originálu. (v angličtine)
  13. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2007/2008 [online]. Lausanne: ISU, 19.3.2008, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2008-05-14 z originálu. (v angličtine)
  14. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2006/2007 [online]. Lausanne: ISU, 21.3.2007, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2007-05-27 z originálu. (v angličtine)
  15. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2005/2006 [online]. Lausanne: ISU, 22.3.2006, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2006-05-15 z originálu. (v angličtine)
  16. ↑ Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV: 2004/2005 [online]. Lausanne: ISU, 26.1.2005, [cit. 2013-03-06]. Dostupné online. Archivované 2005-03-09 z originálu. (v angličtine)
  17. ↑ ISUResults.com: Competition Results: Tatiana VOLOSOZHAR / Stanislav MOROZOV
  18. ↑ ISUResults.com: Aliona SAVCHENKO / Stanislav MOROZOV' [online]. [Cit. 2003-10-28]. Dostupné online. Archivované 2003-10-28 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Морозов, Станислав Александрович na ruskej Wikipédii a Stanislav Morozov na anglickej Wikipédii.

Portal Športový portál
Biografický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav_Olexandrovyč_Morozov&oldid=7815491“