Aljona Savchenková
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Aljona Savchenková | |
---|---|
Aljona Savchenková s partnerom Bruno Massot (2017) | |
Osobné informácie | |
Reprezentuje krajinu | Nemecko |
Predtým | Ukrajina |
Dátum narodenia | 19. január 1984 (40 rokov) |
Miesto narodenia | Kyjev, Ukrajinská SSR |
Bydlisko | Chemnitz, Nemecko |
Výška | 152 cm |
Partner | Bruno Massot |
Bývalí partneri | Robin Szolkowy Stanislav Morozov Dmitrij Bojenko |
Tréner | Ingo Steuer |
Bývalí tréneri | Galina Kucharová Alexandr Artyčenko |
Choreograf | Ingo Steuer |
Korčuliarsky klub | Chemnitzer EC |
ISU Osobné rekordy | |
Celkové skóre | 217,85 (MS 2011) |
Krátky program | 75,96 (ZOH 2010) |
Voľný program | 144,87 (MS 2011)
{{ |
Aljona Savchenková (čítaj [Savčenková]) alebo Olena Valentynivna Savčenková (ukr. Олена Валентинівна Савченко, rus. Алёна Валентиновна Савченко – Aľona Valentinovna Savčenko; * 19. január 1984, Kyjev, Ukrajinská SSR, ZSSR, dnes Ukrajina) je ukrajinsko-nemecká krasokorčuliarka vystupujúca v kategórii „športové dvojice“. S terajším partnerom Robinom Szolkowym reprezentuje Nemecko a je štvornásobnou majsterkou sveta (2008, 2009, 2011, 2012), striebornou olympijskou medailistkou z roku 2010, štvornásobnou majsterkou Európy (2007, 2008, 2009, 2011) a sedemnásobnou majsterkou Nemecka (2004–2009, 2011). V januári 2013 boli podľa oficiálneho rebríčka ISU druhou najlepšou krasokorčuliarskou športovou dvojicou sveta.[1]
S bývalým partnerom Stanislavom Morozovom ako reprezentantka Ukrajiny vyhrala Majstrovstvá sveta juniorov 2000 a bola majsterkou Ukrajiny pre roky 2000 a 2001. Tiež reprezentovali Ukrajinu na Zimných olympijských hrách 2002, kde obsadili 15. miesto.
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Aljona Savchenková sa narodila ako Olena Valentynivna Savčenková v malom ukrajinskom mestečku Obuchov blízko Kyjeva. Pochádza z mnohodetnej rodiny - má troch bratov, ale ani jeden sa nevenuje športu. Aljona zdedila vzťah k športu po otcovi, ktorý bol známym vzpieračom.[2]
V auguste 2003 sa kvôli lepším podmienkam na krasokorčuľovanie presťahovala do Nemecka, 29. decembra 2005 získala nemecké občianstvo a odvtedy používa nemecké občianske meno Aljona Savchenková (nem. Aljona Savchenko).
Vo voľnom čase rada počúva hudbu a číta,[3], rada šije a kreslí, často sa podieľa na návrhu súťažných kostýmov.[4]
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Savchenkovú očarilo krasokorčuľovanie, keď ho videla v televízii a rozhodla sa, že sa mu bude venovať.[3] Začala korčuľovať s otcom na zamrznutom jazere, keď mala 3 roky, otec ju prvýkrát priviedol na zimný štadión do krasokorčuliarskeho krúžku, vtedy ju ale kvôli nízkemu veku neprijali. Podarilo sa to až o rok a ako päťročná už trénovala v športovej skupine.[2][3] V športových dvojiciach začala Savchenková korčuľovať vo veku 13 rokov, ako povedala: „Videla som iných krasokorčuliarov, a tiež som to chcela robiť. Páčili sa mi všetky tie akrobatické zdvíhacie a vyhadzované prvky, odhadzované skoky.“[3]
Doma, na Ukrajine, Savchenková vytvorila prvú športovú dvojicu s Dmitrijom Bojenkom pod vedením trénera Alexandra Artyčenka. Ich domovským klubom bolo Dynamo Kyjev. Pár sa rozpadol po Majstrovstvách sveta juniorov 1998, kde obsadil 13. miesto.
Jej druhým partnerom bol Stanislav Morozov. Rovnako trénovali v klube Dynamo Kyjev, ale už pod vedením trénerky Galiny Kucharovej. Spoločne vyhrali Majstrovstvách sveta juniorov 2000, dvakrát Majstrovstvá Ukrajiny a obsadili 15. miesto na Zimných olympijských hrách 2002. V roku 2002 sa však ich dvojica rozpadla po vzniku dlhodobých zdravotných problémov partnera. Savchenková chcela naďalej súťažiť a zvažovala partnerstvo s ruským krasokorčuliarom Antonom Nimenkom, ale keďže ukrajinská korčuliarska federácia odmietla financovať jeho presun do Kyjeva, spojenie sa neuskutočnilo.[5]
Savchenková bola veľmi frustrovaná z nedostatočnej podpory krasokorčuliarov na Ukrajine a rozhodla sa odísť.[4][5] Povedala jednému nemeckému novinárovi, že hľadá partnera. Ten hovoril s niekoľkými nemeckými trénermi a navrhol Robina Szolkowého.[3] Rovnako ako Savchenková, mal aj Szolkowy problém nájsť vhodnú partnerku, rýchlo ich striedal, takmer na každej súťaži sa objavil s inou.[4] V máji 2003 úspešne prebehli prvé skúšky nového páru v Chemnitzi a o tri mesiace neskôr sa Savchenková definitívne presťahovala do Nemecka, kde začali trénovať pod vedením bývalého majstra sveta Inga Steuera.
Hneď v roku 2004 vo svojej prvej spoločnej sezóne Savchenková so Szolkowym vyhrali Majstrovstvá Nemecka. V nasledujúcom roku zvíťazili na Majstrovstvách Nemecka znovu a vstúpili na medzinárodnú scénu. Na svojich prvých spoločných majstrovstvách Európy v roku 2005 získali 4. miesto a na majstrovstvách sveta skončili na 6. mieste.
Sezóna 2005/2006
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 2005-2006 získali Savchenková so Szolkowym svoju prvú zlatú medailu na súťaži série „Grand Prix“ („Skate Canada“) a na finálovej súťaži série vyhrali bronz. Koncom decembra 2005 vyhrali svoj tretí titul majstrov Nemecka. V januári 2006 získali striebornú medailu na svojich druhých majstrovstvách Európy. Na víťazov Toťmianinovú s Marininom stratili 7,79 bodu.
Ešte koncom decembra minulého roku (29. decembra 2005) získala Savchenková nemecké občianstvo. Bolo jej udelené, aby pár mohol súťažiť na Zimných olympijských hrách 2006. Tesne pred olympijskými hrami národný olympijský výbor Nemecka vylúčil ich trénera Ingo Steuera z olympijského tímu kvôli jeho údajnej spolupráci s východonemeckou tajnou službou Stasi.[6] Steuer sa musel domáhať svojich práv na súde a až na základe jeho rozhodnutia mu udelili akreditáciu. Súdne ťahanice, stres a tlak na zverencov obvineného trénera nedovolili Savchenkovej so Szolkowym podať bezchybné výkony.[chýba zdroj] Na ZOH 2006 obsadili 6. miesto, na majstrovstvách sveta o pár týždňov neskôr takisto skončili na rovnakej priečke.
Sezóna 2006/2007
[upraviť | upraviť zdroj]Nemecké ministerstvo vnútra naďalej vyvíjalo tlak na nemeckú korčuliarsku federáciu v súvislosti so Steuerom.[6] V dôsledku toho boli trénerovi dvojice odopreté akreditácie na nadchádzajúce súťaže. Tím však toto rozhodnutie nemeckej korčuliarskej federácie napadol na súde a vyhral.[6] Ingo Steuer sa mohol zúčastniť súťaží, ale keďže pár odmietol opustiť svojho trénera,[4] Szolkowy musel odísť z nemeckej armády, ktorá dovtedy financovala jeho prípravu a súťaže.[6] Dvojicu tak museli finančne podporiť súkromní sponzori a fanúšikovia.[6]
Napriek enormnému tlaku, materiálnym a finančným problémom a psychickej nepohode Savchenková a Szolkowy absolvovali úspešnú sezónu. Dosiahli medailové umiestnenie na súťažiach série „Grand Prix“ - „Cup of China 2006“ (3. miesto) a „Cup of Russia 2006“ (3. miesto), čím sa kvalifikovali do finále Grand Prix v Petrohrade, kde skončili na druhom mieste.
V januári 2007 vyhrali svoj štvrtý titul majstrov Nemecka. Vzápätí prvýkrát vyhrali majstrovstvá Európy, čím sa stali prvou nemeckou športovou dvojicou po dvanástich rokoch, ktorá zvíťazila (ich tréner Ingo Steuer vyhral titul s Mandy Wötzelovou v roku 1995). Na svojich tretích majstrovstvách sveta získali bronzovú medailu - svoju prvú medailu zo svetového šampionátu.
Sezóna 2007/2008
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 2007-2008 získali zlato na „Skate Canada 2007“, striebro na „Cup of Russia 2007“ a zlato na „NHK Trophy 2007“. V decembri 2007 na finále „Grand Prix“ taktiež zvíťazili.
V januári 2008 dvojica obhájila svoj európsky titul a v perfektnej kondícii sa pripravovali na majstrovstvá sveta. Vo švédskom Göteborgu na majstrovstvách sveta získali svoj prvý titul majstrov sveta.
Sezóna 2008/2009
[upraviť | upraviť zdroj]V sezóne 2008-2009 Savchenková so Szolkowym vyhrali obe súťaže série „Grand Prix“, na ktoré boli nominovaní („Skate America 2008“, „Trophée Eric Bompard 2008“). Vo finále „Grand Prix“ získali bronzovú medailu.
Koncom januára 2009 dvojica obhájila titul majstrov Európy a získala svoju tretiu zlatú medailu za sebou. Obhajovať minuloročný titul išli aj na majstrovstvá sveta. Napriek tomu, že Savchenková bojovala s chrípkou,[7] dokázali zvíťaziť a stali sa tak druhou nemeckou športovou dvojicou, ktorej sa podarilo obhájiť titul majstrov sveta (prví boli Marika Kiliusová a Hans-Jürgen Bäumler v roku 1964, keď obhájili titul z roku 1963).
Sezóna 2009/2010
[upraviť | upraviť zdroj]Savchenková a Szolkowy začali sezónu 2009/2010 víťazstvom na „Nebelhorn Trophy 2009“. Ich prvou súťažou série „Grand Prix“ bola „Trophée Eric Bompard 2009 “ a pár na nej získal bronzovú medailu. Druhou súťažou Grand Prix bola „Skate Canada 2009“, kde opäť vyhrali. Zároveň tu vytvorili nový svetový rekord v celkovo dosiahnutom počte bodov v kategórii športových dvojíc vo výške 206,71 bodov.[8] Vo finále série „Grand Prix“, ktoré sa konalo v japonskom Tokiu v decembri 2009 vyhrali bronzovú medailu. Savchenková počas súťaže ochorela na chrípku, ktorá sa tak zhoršila, že museli odstúpiť z majstrovstiev Nemecka.[9]
V januári 2010 na majstrovstvách Európy skončili druhí a vylepšili si osobné najlepšie celkové skóre na 211,72 bodov. Na Zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri sa dvojica umiestnila na 3. mieste a zlepšila si najlepšie skóre v krátkom programe na 75,96 bodov. Sezónu ukončili na Majstrovstvách sveta 2010, kde získali striebornú medailu.
Sezóna 2010/2011
[upraviť | upraviť zdroj]Po vystúpeniach na pätnástich krasokorčuliarskych šou začali Savchenková a Szolkowy trénovať na novú sezónu v máji 2010 v Chemnitzi,[9][10] v tréningu začali skúšať vyhadzovaný štvoritý flip. Tréner Ingo Steuer povedal, že „je to veľmi náročné, pretože si to vyžaduje extrémne vysokú koncentráciu.“ [11] V septembri 2010 Savchenková potvrdila záujem ďalej pokračovať na amatérskom ľade. Ako uviedla: „plánujem pokračovať až do roku 2014, ale človek nikdy nevie, či naše telá budú fungovať tak, ako by sme chceli.“[11]
Savchenková a Szolkowy vyhrali obe súťaže Grand Prix (Skate America 2010, Trophée Eric Bompard 2010), čím si zabezpečili účasť na finále Grand Prix. Pri spiatočnej ceste z Francúzska im letecká spoločnosť stratila batožinu s korčuľami, kvôli čomu nemohli plnohodnotne trénovať.[12] Nakoniec ale finále Grand Prix v čínskom Pekingu vyhrali.
Koncom januára 2011 na európskom šampionáte vyhrali svoj štvrtý európsky titul. Tradičným zavŕšením sezóny boli majstrovstvá sveta. Pár bol po krátkom programe na druhom mieste, ale vo voľných jazdách vytvoril nový svetový rekord v počte dosiahnutých bodov za voľnú jazdu (144,87 bodov), ako aj v celkovom súčte bodov (217,85 bodov).[13] Týmto víťazstvom dvojica zavŕšila veľmi úspešnú sezónu, v ktorej vyhrali každú súťaž, na ktorej sa zúčastnili.
Sezóna 2011/2012
[upraviť | upraviť zdroj]Savchenková a Szolkowy využili novú možnosť súťažiť v troch pretekoch série Grand Prix v sezóne 2011/2012 (boli prihlásení na „Skate America 2011“, „NHK Trophy 2011“ a „Cup of Russia 2011“). V októbri potvrdili, že trénujú jeden z najnáročnejších prvkov - odhadzovaný trojitý axel,[14][15] ktorý na medzinárodnej súťaži predviedol zatiaľ iba jeden pár - Američania Rena Inoueová a John Baldwin na Zimných olympijských hrách 2006.[16] Úspešné predvedenie trojitého axla sa im však nepodarilo (vždy s pádom partnerky) ani na „Skate America“, ani na „NHK Trophy“. Na tretej súťaži série tento prvok nezaradili. Vo finále Grand Prix vyhrali zlatú medailu. Pri páde počas tréningu 12. januára 2012 si Savchenková natrhla sval v ľavom stehne.[17][18][19][20] Keďže bola stále zranená, pár zvažoval odstúpenie z Majstrovstiev Európy 2012, alebo aspoň zníženie úrovne náročnosti ich programu.[18] Pár mal uzavretú zmluvu na účinkovanie v šou „Art on Ice“ mesiac po majstrovstvách.[18] V prípade, že by odstúpili zo šampionátu a po mesiaci by účinkovali v šou, podľa pravidiel ISU by mohli dostať ročný zákaz zúčastňovať sa súťaží. Účinkovanie v šou zas naopak predstavovalo pre dvojicu významný zdroj príjmov (asi 80 000 eur),[21] keďže nedostávala žiadne finančné prostriedky z nemeckej korčuliarskej federácie kvôli spornej minulosti trénera Steuera (spolupráca so Stasi).[18][22] Savchenková nakoniec nebola schopná pre zranenie skákať a zo súťaže pár odstúpil pred krátkym programom 25. januára 2012.[20]
Na Majstrovstvách sveta 2012 v Nice získali Savchenková so Szolkowym štvrtý titul majstrov sveta. V súťaži sa Savchenkovej prvýkrát v kariére podarilo ustáť trojitý odhodený axel, aj keď sa pri doskoku dotkla voľnou nohou ľadu.[23]
Sezóna 2012/2013
[upraviť | upraviť zdroj]Savchenková a Szolkowy začali sezónu ziskom zlatej medaily na „Skate Canada International 2012“ napriek tomu, že Savchenková mala chrípku.[24] Na súťaži vzbudili mimoriadny rozruch vďaka kostýmom, ktoré si športovci dali navrhnúť v ateliéri dizajnu v Chemnitzi.[24] Obaja mali elastické celotelové priliehavé obleky v expresívnych pestrých farbách. Vznikla však diskusia, či týmito kostýmami neboli porušené pravidlá. Tie totiž predpisujú, aby muži mali dlhé nohavice a nedovoľujú pančuchy alebo elastické legíny. Napokon, aj keď rozhodcovia za ne neudelili dvojici žiadnu bodovú zrážku, Steuer povedal, že na ďalšie súťaže sezóny zvážia niektoré úpravy.[24] 8. novembra 2012 dvojica oznámila, že prvýkrát podpísala trojročnú zmluvu s veľkým sponzorom - švajčiarskou investičnou spoločnosťou „ThomasLloyd“.[25] Ako povedal Szolkowy: „Vďaka sponzorovi športovcom odpadli starosti týkajúce sa každomesačného zháňania peňazí.“[25] Ďalšie súťaženie však ohrozila Savchenkovej neustupujúca choroba, ktorá prerástla do ťažkej infekcie prínosových dutín, kvôli čomu nemohli trénovať.[26] Pár odstúpil z blížiacej sa súťaže série „Grand Prix“, kvôli čomu stratil nárok zúčastniť sa aj ostatných súťaží série, vrátane finále „Grand Prix“. Pravidlá ISU totiž neumožňujú, aby sa krasokorčuliar zúčastnil ďalších súťaží Grand Prix, ak z niektorej z nich z akéhokoľvek dôvodu odstúpi.[27] Prvá súťaž, na ktorú po nútenej prestávke nastúpili v januári 2013, boli Majstrovstvá Európy 2013, kde získali striebornú medailu.
Programy
[upraviť | upraviť zdroj](so Szolkowym)
Sezóna | Krátky program | Voľná jazda | Exhibícia |
---|---|---|---|
2012–2013 [28] |
Kismet hudba: skupina „Bond“ choreo: Ingo Steuer |
Flamenco Bolero hudba: Gustavo Montesano choreo: Ingo Steuer |
|
2011–2012 [16][29][30][31] |
Anjeli a démoni (soundtrack k filmu) hudba: Hans Zimmer choreo: Ingo Steuer |
Pina (soundtrack k filmu) hudba: Thomas Hanreich choreo: Ingo Steuer |
Hungriges Herz úprava: Scala & Kolacny Brothers Autumn Moon on a Calm Lake Diversity If You Don't Know Me by Now |
2010–2011 [10][32][33] |
„Korobuška“ (ruská ľudová pieseň) úprava: Bond choreo: Ingo Steuer |
„Ružový panter“ (soundtrack k filmu) hudba: Christophe Beck, Henry Mancini choreo: Ingo Steuer |
You'll Never Be Alone hudba: Anastacia choreo: Ingo Steuer Barbie Girl Gee (Girls' Generation song) |
2009–2010 [34][35] |
Send In The Clowns (z muzikálu „A Little Night Music“) hudba: Stephen Sondheim úprava: Danny Wright choreo: Ingo Steuer |
„Spomienky na Afriku“ (soundtrack z filmu) hudba: John Barry choreo: Ingo Steuer „You'll Never Walk Alone“ |
„Somewhere“ (soundtrack k filmu West Side Story) hudba: Stephen Sondheim choreo: Ingo Steuer „Bad Day“ „Leningrad“ „Fascination“ |
2008–2009 [36] |
„Lost in Space“ (soundtrack k filmu) hudba: Apollo 440 choreo: Ingo Steuer |
Schindlerov zoznam |
We've Got Tonight hudba: Kenny Rogers, Sheena Eastonová choreo: Ingo Steuer „Pie Jesu“ „Leningrad“ |
2007–2008 [37] |
„Aŝoka“ (soundtrack k filmu) hudba: Anu Malik choreo: Ingo Steuer |
„L'Oiseau“ (Cirque du Soleil) hudba: René Dupéré choreo: Ingo Steuer |
„Leningrad“ hudba: Chris de Burgh choreo: Ingo Steuer „Nella Fantasia“ Titanic „Feeling Good“ |
2006–2007 [38] |
Vtedy v Mexiku (soundtrack k filmu) hudba: Brian Setzer choreo: Ingo Steuer |
The Mission (soundtrack k filmu) hudba: Ennio Morricone choreo: Ingo Steuer „Feeling Good“ „Somewhere“ | |
2005–2006 [39] |
„Souvenir De Chine“ hudba: Jean-Michel Jarre choreo: Ingo Steuer |
„1492: Conquest of Paradise“ hudba: Vangelis choreo: Ingo Steuer |
„Hey Ya!“ hudba: OutKast choreo: Ingo Steuer „Belle“ |
2004–2005 [3][40] |
Isolde hudba: Maurice Luttikkus úprava: Rondo Veneziano choreo: Ingo Steuer |
Casablanca (soundtrack k filmu) hudba: Max Steiner choreo: Ingo Steuer |
„Belle“ (z muzikálu Zvonár u Matky Božej) hudba: Garou, Daniel Lavoie, Patrick Fiori úprava: Smash choreo: Ingo Steuer |
Prehľad výsledkov
[upraviť | upraviť zdroj]Reprezentácia Nemecka so Szolkowym
[upraviť | upraviť zdroj]Výsledky[41] | ||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Medzinárodné súťaže | ||||||||||
Podujatie | 2003–04 | 2004–05 | 2005–06 | 2006–07 | 2007–08 | 2008–09 | 2009–10 | 2010–11 | 2011–12 | 2012–13 |
ZOH | 6 | 3 | ||||||||
Majstrovstvá sveta | 6 | 6 | 3 | 1 | 1 | 2 | 1 | 1 | ||
Majstrovstvá Európy | 4 | 2 | 1 | 1 | 1 | 2 | 1 | WD | 2 | |
Finále Grand Prix | 3 | 2 | 1 | 3 | 3 | 1 | 1 | |||
GP Bompard | 1 | 3 | 1 | WD | ||||||
GP Cup of China | 3 | |||||||||
GP Cup of Russia | 3 | 1 | 2 | 1 | ||||||
GP NHK Trophy | 2 | 1 | 3 | |||||||
GP Skate Canada | 1 | 1 | 1 | 1 | ||||||
GP Skate America | 1 | 1 | 1 | |||||||
Nebelhorn | 3 | 1 | 1 | 1 | 1 | |||||
Ondrej Nepela | 1 | 1 | ||||||||
NRW Trophy | 1 | |||||||||
Národné súťaže | ||||||||||
Majstrovstvá Nemecka | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | |||
GP = Grand Prix; WD = odstúpila zo súťaže |
Reprezentácia Ukrajiny
[upraviť | upraviť zdroj]So Stanislavom Morozovom
[upraviť | upraviť zdroj]Výsledky[42] | ||||
---|---|---|---|---|
Medzinárodné súťaže | ||||
Podujatie | 1998–99 | 1999–00 | 2000–01 | 2001–02 |
ZOH | 15 | |||
Majstrovstvá sveta | 9 | |||
Majstrovstvá Európy | 7 | 6 | ||
GP Cup of Russia | 4 | 7 | ||
GP Lalique | WD | |||
GP Skate Canada | 6 | |||
GP Sparkassen Cup | 5 | 5 | ||
Hry dobrej vôle | 5 | |||
Nebelhorn | 1 | |||
Medzinárodné juniorské súťaže | ||||
MS juniorov | 12 | 1 | ||
JGP Final | 1 | |||
JGP Croatia | 1 | |||
JGP Germany | 4 | |||
JGP Slovenia | 2 | |||
JGP Ukraine | 3 | |||
Národné súťaže | ||||
Majstrovstvá Ukrajiny | 2 | 1 | 1 | |
GP = Grand Prix; JGP = Junior Grand Prix; WD = odstúpila zo súťaže |
S Dmitrijom Bojenkom
[upraviť | upraviť zdroj]Podujatie | 1997–1998 |
---|---|
MS juniorov | 13 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ISUResults.com: ISU World Standings for Single & Pair Skating and Ice Dance
- ↑ a b IVANOV, Vladimir. Алена Савченко: «Цель одна — «золото» Олимпиады». Часть первая [online]. www.telegraf.lv, 12.4.2010, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2017-12-17 z originálu. (v ruštine)
- ↑ a b c d e f MITTAN, Barry. German Pair Nears the Top [online]. www.skatetoday.com, 27.2.2005, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ a b c d IVANOV, Vladimir. Алена Савченко: В паре — как в жизни. Часть вторая [online]. telegraf.lv, 13.4.2010, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2017-12-14 z originálu. (v ruštine)
- ↑ a b SAVČIKOVÁ, Anna. Паспорт на медаль [online]. „СЭ в Украине“, 28.1.2010, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v ruštine)
- ↑ a b c d e FLADEOVÁ, Tatjana. Mission accomplished for Savchenko and Szolkowy [online]. www.goldenskate.com, 10.7.2007, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ Savchenko/Szolkowy in der Goldspur [online]. www.news.de, 25.03.2009, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2011-07-22 z originálu. (v nemčine)
- ↑ ISU Grand Prix of Figure Skating - HomeSense Skate Canada International, Day 2 [online]. ISU, 22.11.2009, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2012-02-25 z originálu. (v angličtine)
- ↑ a b FLADEOVÁ, Tatjana. Germans are ready for another four years [online]. www.goldenskate.com, 9.5.2010, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ a b RUSSELLOVÁ, Susan D.. Savchenko and Szolkowy Unfinished Business [online]. www.ifsmagazine.com, 19.1.2011, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2012-01-21 z originálu. (v angličtine)
- ↑ a b Tough-talking Germans vow to smile more [online]. www.icenetwork.com, 21.9.2010, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. Archivované 2011-06-02 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Savchenko/Szolkowy fordern Weltmeister [online]. Eurosport, 9.12.2010, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v nemčine)
- ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Savchenko and Szolkowy skate off with record and third World title [online]. www.goldenskate.com, 28.4.2011, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ VERNON, Nadin. Robin Szolkowy: “Our new free program? You'll either love it or you'll hate it!” [online]. www.absoluteskating.com, 13.10.2011, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ RUTHERFORDOVÁ, Lynn. Savchenko, Szolkowy tackle throw triple Axel [online]. www.icenetwork.com, 21.10.2011, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. Archivované 2013-04-20 z originálu. (v angličtine)
- ↑ a b FLADEOVÁ, Tatjana. Savchenko and Szolkowy push the limits [online]. www.goldenskate.com, 15.12.2011, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ KANY, Klaus-Reinhold. Germans contemplate withdrawal from Euros [online]. web.icenetwork.com, 22.1.2012, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. Archivované 2013-01-23 z originálu. (v angličtine)
- ↑ a b c d KANY, Klaus-Reinhold. Wounded Savchenko and Szolkowy in tough spot [online]. web.icenetwork.com, 24.1.2012, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. Archivované 2017-06-22 z originálu. (v angličtine)
- ↑ MARTINOVÁ, Martina. Eiskunstlauf-EM mit Savchenko/Szolkowy? Entscheidung kurz vor dem Start [online]. Freie Presse.de, 20.1.2012, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. (v nemčine)
- ↑ a b Aliona Savchenko, Robin Szolkowy out [online]. ESPN, 25.1.2012, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ Weiterer Schlag für deutsches Team [online]. Mitteldeutscher Rundfunk (mdr.de), 26.1.2012. Dostupné online. (v nemčine)
- ↑ Eiskunstlauf - EM: Savchenko/Szolkowy vertagen EM-Startzusage [online]. Suddeutsche Zeitung(sueddeutsche.de), Deutsche Presse-Agentur, 24.01.2012, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. Archivované 2013-06-20 z originálu. (v nemčine)
- ↑ KONDAKOVA, Anna. Savchenko and Szolkowy land throw triple Axel; lead pairs in Nice [online]. www.goldenskate.com, 28.3.2012, [cit. 2013-02-10]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ a b c FLADEOVÁ, Tatjana. Savchenko and Szolkowy off to strong start in pre-Olympic season [online]. www.goldenskate.com, 31.10.2012, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ a b Sponsor für Savchenko/Szolkowy [online]. www.sport1.de, 8.11.2012, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2012-11-08 z originálu. (v nemčine)
- ↑ Savchenko, Szolkowy out of Bompard, GP Final [online]. www.icenetwork.com, 14.11.2012, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2013-01-23 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Savchenko/Szolkowy sagen Start in Paris ab [online]. www.stern.de, 14.11.2012, [cit. 2012-11-14]. Dostupné online. (v nemčine)
- ↑ Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY: 2012/2013 [online]. International Skating Union (ISU), 2.11.2002, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2013-06-20 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY: 2011/2012 [online]. International Skating Union (ISU), [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2013-06-21 z originálu. (angl.)
- ↑ JANGBROOVÁ, Eva Maria. Art On Ice: A show that tickles the senses! [online]. www.absoluteskating.com, 13.2.2012, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ JANGBROOVÁ, Eva Maria. Art On Ice: A show that tickles the senses! [online]. www.absoluteskating.com, 13.2.2012, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ VERNONOVÁ, Nadin. In the pink. An interview with Ingo Steuer [online]. www.absoluteskating.com, 4.12.2010, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY: 2010/2011 [online]. International Skating Union (ISU), [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2011-07-26 z originálu. (v angličtine)
- ↑ FLADEOVÁ, Tatjana. Savchenko and Szolkowy Back in Business [online]. www.goldenskate.com, 24.11.2009, [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. (v angličtine)
- ↑ Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY: 2009/2010 [online]. International Skating Union (ISU), [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2009-10-09 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY: 2008/2009 [online]. International Skating Union (ISU), [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2009-05-19 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY: 2007/2008 [online]. International Skating Union (ISU), [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2008-07-14 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY: 2006/2007 [online]. International Skating Union (ISU), [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2007-07-07 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY: 2005/2006 [online]. International Skating Union (ISU), [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2006-07-03 z originálu. (v angličtine)
- ↑ Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY: 2004/2005 [online]. International Skating Union (ISU), [cit. 2013-02-09]. Dostupné online. Archivované 2005-07-28 z originálu. (v angličtine)
- ↑ ISUResults.com: Competition Results: Aliona SAVCHENKO / Robin SZOLKOWY
- ↑ ISUResults.com: Competition Results: Aliona SAVCHENKO / Stanislav MOROZOV' [online]. [Cit. 2003-10-28]. Dostupné online. Archivované 2003-10-28 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aljona Savchenková
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aliona Savchenko na anglickej Wikipédii.